10 zaujímavostí o 2. svetovej vojne

     Druhú svetovú vojnu môžeme považovať za najviac prebádanú tému histórie. Aj napriek tomu sa ale vždy nájdu nejaké tie zaujímavosti, ktoré širokú verejnosť prekvapia. Veríme, že aj v našom dnešnom článku sa dozviete veľa nových a pútavých informácií. Nech sa páči, čítajte ďalej magazín Magistra História.

1.      Francúzsko mala v roku 1940 viac tankov, zbraní a mužov ako Nemecko

     Predpokladá sa, že Nemci sa počas druhej svetovej vojny predrali k jednotlivým víťazstvám vďaka modernej a mechanizovanej armáde, posilnenej leteckými zložkami, ktoré boli lepšie ako čokoľvek, čo mali k dispozícii v máji 1940 Spojenci. Realita však bola úplne iná.

     Dňa 10. mája 1940, keď Nemci útočili, bolo mechanizovaných iba 16 zo 135 divízií. Boli vybavení najmä motorizovanou jednotkou. Zvyšok závisel od železnice, koní a pochodových zložiek. Francúzsko malo k dispozícii 117 divízií a oveľa viac zbraní ako Nemci. Kým Nemecko malo 7378 delostreleckých diel, Francúzsko 10700. Tu to však zďaleka nekončilo. Nemci mali k dispozícii 2493 tankov, francúzska armáda 3254, pričom väčšina z nich bola väčšia, kvalitnejšia a lepšie obrnená než nemecké „Panzery“.

2.      Priority vo Veľkej Británii sú prekvapujúce

     Británia sa rozhodla ešte pred začatím vojny, že svoju pozornosť venuje najmä rozvoju námornej a leteckej sily. Po páde Francúzska si ale Briti uvedomili, že je nutné rozšíriť tiež pozemné zložky. Až do jari 1944 však prioritou Spojeného kráľovstva nebolo námorníctvo či armáda. V popredí bola letecká výroba. Počas vojny postavila Británia 132.500 lietadiel, čo bol ohromujúci úspech. Keď sa ale zamyslíme nad tým, ako to vyzeralo v bitke o Britániu, kedy bolo nasadených len 750 stíhačov, je to naozaj zarážajúce. 

3.      Straty spojeneckých obchodných lodí tvorili len niečo cez 1%

     Spojenecké námorné straty počas druhej svetovej vojny v severnom Atlantiku, Arktíde či domácich vodách tvorilo len 1,48 percent. Celkovo sa uskutočnilo 323.090 individuálnych plavieb, z ktorých bolo 4786 potopených. Z toho bolo 2562 britských. Konvoje boli väčšinou bezpečné, aj keď niektoré postihol skutočne strašný osud. Nezávislé plavby a preťaženie konvojov patrili medzi najčastejšie príčiny zlyhania. No rýchlejšie plavby boli potrebné k tomu, aby sa znížil čas vykládky.

4.      Británia mala najmenší prídel

      Nemecká armáda mala vysoké požiadavky na obživu svojich ozbrojených síl, ktoré sa od začiatku do konca vojny stále rozrastali. Potreby Nemecka ohľadne potravín z okupovaných krajín viedli k veľkému hladovaniu, vrátane mestských Francúzov. Britskí občania nemuseli vďaka nízkemu prídelu nikdy hladovať. Aj keď bolo nutné časť potravín odovzdať, zostalo im dosť. Samozrejme, do roku 1945 bola Británia pomerne „jednoduchá zem“ v porovnaní so zvyškom Európy.

5.      Japonci mali rakety Kamikaze

     Nemci použili počas druhej svetovej vojny vo veľkej miere vzdušnú raketovú silu. Po ich počiatočných víťazstvách sa Japonci spojili s americkými a britskými technikmi, aby rozvinuli raketovou silou riadenú protilietadlovú strelu. Tak sa im podarilo zostrojiť systém Ohka alebo „Cherry Blossom“, ktorý bol použitý na konci vojny ako kamikaze zbraň. Piloti takéhoto lietadla sa nazývali Jinrai Butai (bohovia hromov). Úsilie však prinieslo veľa zbytočných obetí. Piloti potopili totiž aj tri spojenecké lode.

6.      Poľný maršal Harold Alexander ako najskúsenejší veliteľ vojny

Maršal Alexander bol po roku 1945 známy každému Britovi, dnes však jeho zásluhy upadajú do zabudnutia, hoci bol vyznamenaný v oboch vojnách. Mal za sebou mimoriadnu kariéru a bol jediným dôstojníkom vojny, ktorý viedol v každej pozícii vodcov prednej línie.

     Počas druhej svetovej vojny slúžil ako divízny generál. Viedol ústupové boje počas evakuácie britských vojsk z Dunkerque. Jeho úloha v operácii bola hodnotená veľmi pozitívne. Následne zaisťoval ústup britských vojsk z Barmy a v roku 1942 bol poverený vedením britsých vojsk na Blízkom východe. Po bitkách o El Alamein a tuniskej kampani sa mu spolu s jednotkami západných spojencov podarilo zlikvidovať nemecké talianske sily. V tomto období spolupracoval s americkým generálom Eisenhowerom. Neskôr velil 15. armádnej skupine pri útoku na Sicíliu. Viedol tiež spojenecké vojská v Stredomorí.

7.      Medzi spojeneckými a nemeckými stíhačmi bol rozdiel

     Luftwaffe mala úplne iný prístup k svojím leteckým esám ako RAF. Očakávalo sa, že piloti dokážu operovať dlhšie bez prestávok. Okrem toho mali aktívne napomáhať a svojím hlavným výstrelom získať vysoké skóre zásahov s menším počtom úmrtí vo vlastných radoch. Piloti v podstate chránili esá a tie previedli hlavnú streľbu. Základnou taktickou jednotkou bola „Rotte“, dvojica lietadiel. Prvý letel vždy veliteľ a za ním, kúsok bokom a s určitým prevýšením, tzv. „Katschmarek“. Ďalším stupňom bol „Schwarm“ (roj), ktorý sa skladal z dvoch „Rotte“. Tri až štyri Schwarmy tvorili „Staffel“ (letku, 12 až 16 lietadiel). Tri alebo štyri „Staffely“ tvorili „Gruppe“ (skupinu). Ku každej skupine náležali ešte tri až štyri štábne stroje, pretože táto jednotka mala svoj štáb. Označovala sa rímskymi číslicami a mala 36 až 68 lietadiel. Spojením troch až štyroch Gruppe vznikla najvyššia bojová jednotka „Geschwader“ (eskadra).

      Na východnom fronte stála Luftwaffe pred zle ozbrojenými lietadlami a slabo vyškolenými pilotmi. Čoskoro preto zaznamenala obrovský úspech. Bibi Hartmann bol vedúcim esom všetkých čias, pričom mal na konte 352 „zabití“. Vedúce eso spojeneckých síl a pilot RAF, James Johnnie Johnson, ich mal len 38. Medzi rokmi 1939 až 1940 pomohla Luftwaffe nemeckej armáde k rýchlemu a drsnému úspechu v Poľsku, ako aj pri invázii do Francúzska. V Bitke o Britániu však neuspela, pretože nedokázala zničiť RAF (Royal Air Force – Kráľovské letectvo). Jeho zničenie bolo podmienkou pre spustenie plánovanej operácie „Seelöwe“ – invázie do Anglicka. RAF sa ubránila mnohonásobnej presile Luftwaffe a zabránila tak Hitlerovi v invázii.

8.      Chýbajúca stíhačka Luftwaffe

     V rovnakej dobe ako Messerschmitt vyvíjal Bf109, konkurenčná firma Heinkel navrhla nový celokovový jednoplošník He112. Skoré prototypy každého z nich boli dostatočne vyrovnané, čo sa rýchlosti týka. Neskôr predbehol Messerschmittovho „bojovníka“ Me109E Heinkelov typ HE112E, ktorý dosiahol rýchlosť 560 km/h. Dokázal tiež vystúpiť do výšky 20 000 stôp  v priebehu 10 minút. Čo je ale najdôležitejšie, mal veľmi robustný vnútorný podvozok, ktorý umožňoval ľahké pristátie pre nových pilotov, pričom mal fenomenálne rozpätie, ktoré sa aj oproti dvojmotorovému Messerschmittu 110 javilo ako lepšie. He112 by bol ideálnym protivníkom pre Me109 a určite by bol rozhodujúcou výhodou v bitke o Britániu, ako aj v iných stretoch. Avšak, kým Willy Messerschmitt bol „dobrá parti“a a Göring pociťoval zvláštnu lásku k Me110, Heinkel mal príchuť židovskej krvi. Áno, aj preto bol osud He112 spečatený. Tak prišla Luftwaffe o stíhačku, ktorá mohla ovplyvniť výsledok vojny.

9.      Americká „Parsons Jacket“ bola navrhnutá s ohľadom na pohodlie

     Štandardnou a najrozšírenejšou poľnou tunikou americkej armády bola M41, znám aj ako „Parsons Jacket“. Predstavená bola v roku 1941 po tom, čo ju odskúšala americká 5. divízia počas letných cvičení na stredozápade a v jeseni na Aljaške (rok 1940). Meno dostala po generálovi Parsonsovi. Návrh bol založený na predvojnovej civilnej vetrovke. Rýchlo rozširujúca sa americká armáda uznala, že tento typ by bol vhodný aj pre jej brancov, pretože ide o pohodlnú, praktickú a pevnú bundu. Vďaka zipsu a gombíkom vpredu bolo jednoduché si ju navliecť. Išlo o ľahkú a teplú krátku bundu, ktorá ale vyžadovala pre použitie v armáde drobné úpravy. Po konzultácii s módnym časopisom Esquire bola dovedená do finálnej podoby.

10.  Skreslená predstava o nemeckej automobilovej doprave

     Nemecká vojnová propaganda, že Tretia ríša má vysoko mechanizovanú a modernú armádu, je stále hlboko ukotvená v našich predstavách. Pravda ale je, že v roku 1939 bolo Nemecko jedným z najmenej automobilových štátov v západnom svete, a to aj napriek víťazstvám na Grand Prix Mercedes. Po vypuknutí vojny využívalo v nemeckej armáde jedno vozidlo 47 osôb, v Británii to bolo 14, vo Francúzsku 8 a v USA 4. To znamenalo, že nemecká armáda bola do značnej miery závislá od železníc, koní, vozov a v neposlednom rade na peších vojakoch. V máji 1940 bolo v armáde len 16 mechanizovaných divízií. Ešte dôležitejšie však z tohto pohľadu je, že takéto pomerne nízke počty motorových vozidiel znamenali aj menší počet tovární, menej dielní, benzínových čerpadiel a menej ľudí, ktorí vedeli motorové vozidlo riadiť. Inými slovami, bol to nedostatok, ktorý sa nedal len tak ľahko napraviť.

____________

Autorka: Ing. Lujza Potočná

Zdroj:

historyextra.com/period/second-world-war/10-things-you-probably-didnt-know-about-the-second-world-war/

Obrázok: hobbiesandbeyond.com/wp-content/uploads/2017/06/HOBBIESBEYOND-LUFTWAFFE-RLM-EARLY-WAR-COLOURS.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.