9 vecí, ktoré o starovekých Sumeroch vôbec netušíte

Niekedy okolo roku 4000 pred naším letopočtom sa na vyprahnutých pláňach medzi riekami Tigris a Eufrat (na území dnešného južného Iraku) rozprestierala obrovská ríša, ktorej dominovala stará sumerská kultúra. Záhadní obyvatelia Mezopotámie sú celosvetovo známi hlavne tým, že vynašli klinové písmo (najstarší existujúci systém určený na zaznamenávanie), no aj náboženskými obradmi, literárnou tradíciou a obrovskými pokrokmi v oblasti vládnutia, matematiky, poľnohospodárstva a urbanizmu. Magistra História ponúka deväť fascinujúcich faktov o jednej z prvých sofistikovaných civilizácií známych dejín.

1. Sumerské mestské štáty bojovali o moc aj medzi sebou navzájom

Stéla z Vultures

Stéla z Vultures, ktorá zobrazuje Eannatumove suverénne vojská pri dobývaní Ummy

Aj keď Sumeri zdieľali (pravdepodobne) spoločný jazyk a kultúrne tradície, sumerské mestské štáty medzi sebou často bojovali, čo dokumentujú zápisky niekoľkých rôznych dynastií. Prvým z týchto známych konfliktov je rozpor kráľa Eannatuma z Lagašu, ktorý porazil kráľa súperiaceho mestského štátu Umma, a to niekedy okolo roku 2450 pred naším letopočtom. Na pripomienku tohto veľkého víťazstva nechal Eannatum skonštruovať takzvanú „Stélu z Vultures“, vápencovú pamiatku zobrazujúcu vtáky, ktoré hodujú na telách padlých nepriateľov. Za vlády Eannatuma sa pokračovalo v dobýjaní celého Sumeru. Vnútorné boje a rozpory viedli síce k vynájdeniu vojenskej formácie falangy a zdokonaleniu obliehania, no zároveň ohrozovali a oslabovali Sumer pred vonkajšími inváznymi silami. V neskorších obdobiach boli napadnutí Elamitmi, Akkadiáncami a Gutiáncami.

2. Sumeri obľubovali pivo

ilova pecat

Ílová pečať zobrazuje pitie piva v banketovej scéne z roku 2600-2350 pred naším letopočtom

Spolu s vynájdením a zdokonalením písania, bicykla, pluhu, literatúry a práva, sa Sumeri radia k popredným pôvodným pivovarníkom. Archeológovia našli dôkazy o výrobe piva v Mezopotámii, ktoré ukazujú na obdobie 4. tisícročia pred naším letopočtom. Ich pivovarnícke techniky ostali síce záhadou, ale vie sa, že prednostné pivo sa varilo na jačmennej báze. Sumerské pivo sa vysoko cenilo hlavne preto, že bolo bohaté na živiny. Sumeri ho považovali za zdroj „radostného srdca a spokojnej pečene“. Uctievali dokonca sumerskú bohyňu varenia piva „Ninkasi“, ktorá zavlažuje slad vzniknutý na zemi.

3. Zoznam sumerských panovníkov skrýva aj jednu ženu

ruiny mesta kis

Ruiny mesta Kiš, ktorému údajne vládla Kubaba

Jedným z najväčších zdrojov informácií o starovekej Mezopotámii je takzvaný „Zoznam kráľov“, hlinená tabuľa, ktorá dokumentuje mená panovníkov starovekého Sumeru, ako aj dĺžku ich panovania. Tento zoznam je zvláštnou zmesou historických faktov a mýtov. Hovorí napríklad aj o tom, že jeden z predchádzajúcich kráľov žil 43 200 rokov, ale tiež zdôrazňuje napr. to, že Sumeru vládol aj ženský monarcha menom Kubaba, ktorá údajne zasadla na trón mestského štátu Kiš niekedy okolo roku 2500 pred naším letopočtom. O jej vláde existuje naozaj len málo informácií. Nie je vôbec jasné, ako sa dostala na trón, ale položila základy mesta Kiš a založila dynastiu, ktorá pretrvala 100 rokov.

4. Jedno z väčších sumerských miest malo až 80.000 obyvateľov

nalezisko Uruk

Na obrázku je archeologické nálezisko Uruk (Warka)

Datovanie počiatkov sumerskej civilizácie v Mezopotámii je stále predmetom živých debát, ale archeologické dôkazy naznačujú, že zhruba tucet mestských štátov existoval už v 4. tisícročí pred naším letopočtom. Tieto metropoly boli zvyčajne murované a dominoval im Zikkurat, chrám sumerského náboženstva vyzerajúci ako viacstupňová pyramída. Domy boli postavené z nepálených tehál alebo zviazaných močiarnych rákosov, pričom ich spájali komplexné zavlažovacie kanály vykopané tak, aby využívali vody Tigrisu a Eufratu, a to hlavne na podporu poľnohospodárstva. Najznámejšími sumerskými mestskými štátmi boli Eridu, Ur, Nippur, Lagaš a Kiš, ale najstarším z nich bol pravdepodobne rozľahlý Uruk, prosperujúce obchodné centrum, ktoré sa pýšilo skoro 10 kilometrami obranných múrov, chrániacich populáciu vo veľkosti 40.000 až 80.000 obyvateľov. Na svojom vrchole (okolo roku 2800 pred naším letopočtom) bol Uruk pravdepodobne najväčším mestom na svete.

5. Klinové písmo bolo použité pred viac ako 3000 rokmi

uctenka

Účtenka z predaja napísaná klinovým písmom

Sumerský vynález klinového písma (latinský termín doslova znamená „v tvare klina“) sa datuje niekedy okolo roku 3400 pred naším letopočtom. Vo svojej najsofistikovanejšej podobe obsahovalo niekoľko stoviek znakov, ktoré sa používali na písanie slov alebo slabík na mokré hlinené tehly starovekých zákonníkov. Tably boli následne vypaľované alebo ich nechali stvrdnúť na priamom slnku. Zdá sa, že písmo bolo pôvodne vyvinuté pre potreby vedenia účtov a záznamov o transakciách podnikania. V priebehu času sa však rozvinulo na plnohodnotný systém používaný na všetko od písania poézie, zaznamenávania histórie, literatúry a právnych noriem. Vzhľadom k tomu ho mohlo v priebehu niekoľko tisícročí používať viac ako tucet rôznych kultúr. Archeológovia našli na Blízkom východe dôkazy, ktoré podávajú informácie o astronomických textoch zaznamenaných klinovým písmom (okolo 1. storočia nášho letopočtu).

6. Sumerská kultúra bola stratená až do jej znovuobjavenia v 19. storočí

fragment na vaze

Detail fragmentu na váze

Keď Mezopotámiu obsadili na začiatku 2. tisícročia pred naším letopočtom Amoriti a Babylončania, stratili Sumeri postupom času svoju kultúrnu identitu a prestali existovať aj ako politická sila. Všetky poznatky o ich histórii, jazyku a technológiách boli nakoniec zabudnuté. Ich tajomstvá boli pochované v púšťach Iraku až do 19. storočia, kedy francúzski a britskí archeológovia konečne narazili aj na sumerské artefakty (pri hľadaní dôkazov o starovekých Asýrčanoch). Učenci ako Henry Rawlinson, Edward Hincks, Jules Oppert a Paul Haupt sa ujali snahy o rozlúštenie sumerského klinového písma. Bol im konečne povolený prvý letmý pohľad do dávno stratenej histórie a literatúry ranej Mezopotámie. Od tej doby archeológovia získavajú nespočetné množstvo dôkazov a fragmentov sumerského umenia, keramiky a sochárstva. Ešte dnes čaká viac ako 5000000 hlinených tabúľ na preklad, aby odhalili príbehy, ktoré sa stali pred tisícročiami.

7. Hrdina eposu o Gilgamešovi bol pravdepodobne skutočnou historickou postavou

alabastrova socha

Vápenitá alabastrová socha Gilgameša, kráľa Uruku

Jedným z vrcholných úspechov mezopotámskej literatúry je známy „Epos o Gilgamešovi“, čo je vlastne 3000 riadková báseň opisujúca dobrodružstvá sumerského kráľa, napr. jeho boj s lesným monštrom a hľadanie pravdy o tajomstve večného života. Kým hrdina básne je vykreslený ako poloboh podobný Herkulovi, učenci a historici predpokladajú, že predlohou postavy bol skutočný kráľ, ktorý panoval ako v poradí piaty vládca mesta Uruk. Historického Gilgameša nájdeme aj v sumerskom „Zozname kráľov“, pričom žil pravdepodobne niekedy okolo roku 2700 pred naším letopočtom. Spomína sa ako ten, ktorý nechal vybudovať masívne obranné múry okolo mesta Uruk a obnovil chrám bohyne Ninhil. Práve preto si historici myslia, že sa neskôr okolo jeho postavy vytvoril mýtus, ktorý je živý dodnes.

8. Sumerská matematika a merania sa používajú dodnes

Počiatky šesťdesiat sekundovej minúty a šesťdesiat minútovej hodiny je potrebné hľadať taktiež až v starovekej Mezopotámii. Rovnako ako terajšia moderná matematika používa desiatkový systém založený na počte desiatich, Sumeri používali 60-kovú štruktúru, ktorej základom bolo zoskupenie tvorené 60-timi. Tento systém ľahko deliteľných čísel neskôr prijali aj starovekí Babylončania, ktorí pomocou neho zapisovali astrologické výpočty. 60-kový systém bol síce nakoniec nahradený, ale jeho odkaz je stále živý práve v meraní sekúnd a minút. Pozostatky sumerského počítacieho systému objavíme po zrelej úvahe aj v podobe priestorových meraní, ako je napríklad 360 stupňov v kruhu.

9. Sumeri boli scestovaní obchodní predajcovia

standard ur

Detail z tzv. „štandardu Ur“, strana B

Keďže Sumeri žili v krajine bohatej na drevo, kameň a minerály, rozvíjali svoje obchodné styky nielen po súši, ale aj po mori. Ich najdôležitejším obchodným partnerom bol pravdepodobne ostrov Dilmun (dnešný Bahrajn), ktorý mal monopol na obchod s meďou, ale ich kupci podnikali aj niekoľkomesačné cesty do Anatólie a Libanonu, aby získali cédrové drevo. Do Ománu sa vypravovali po zlato či drahé kamene. Sumeri zvlášť obľubovali tzv. lapis lazuli, modro sfarbené drahé kamene, používané v šperkárstve a umení, pričom existujú dôkazy o tom, že kvôli získaniu týchto drahých kameňov podnikali cesty až do Afganistanu. Historické artefakty a rôzne listiny taktiež spomínajú cesty Sumerov do dvoch starovekých obchodných krajín, známych ako „Magan“ a „Meluhha“, čo môže byť dnešný Egypt a Etiópia.

__________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdrojhistory.com/news/history-lists/9-things-you-may-not-know-about-the-ancient-sumerians

Obrázky

cdn.history.com/sites/2/2015/12/GettyImages-122222046-E.jpeg

cdn.history.com/sites/2/2015/12/GettyImages-173157617-E.jpeg

cdn.history.com/sites/2/2015/12/GettyImages-567939031-E.jpeg

cdn.history.com/sites/2/2015/12/GettyImages-96160465-E.jpeg

cdn.history.com/sites/2/2015/12/Bill_of_sale_Louvre_AO3765-E.jpeg

cdn.history.com/sites/2/2015/12/SumerianArt-E.jpeg

cdn.history.com/sites/2/2015/12/GettyImages-122315015-E.jpeg

cdn.history.com/sites/2/2015/12/GettyImages-152204325-E.jpeg

No Responses

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.