Abú Simbel a moc Ramzesa Veľkého

Abú Simbel je najvyšším egyptským skalným chrámom a prejavom vplyvu Ramzesa II. Veľkého, ktorý sa chcel stať najväčším faraónom egyptských dejín. Ako sa túto pozíciu snažil dosiahnuť a akú úlohu v tom zohral chrám vytesaný do steny?

K čomu chrám slúžil a komu je zasvätený?

Ambiciózny Ramzes II. (1303-1213 p. n. l.) sa chcel zapísať do egyptských dejín ako najväčší faraón všetkých čias. Na preukázanie svojej moci nechal postaviť mnoho veľkolepých monumentov, z ktorých najpôsobivejší je zrejme Veľký chrám v Abú Simbel. Stavba pri brehoch rieky Níl v južnom Egypte je považovaná za jeden z najväčších skalných chrámov na svete a vytesaná bola priamo do skalnej steny. Jej vonkajšiu fasádu zdobia štyri kolosálne sochy faraóna, kým vo vnútri sa ukrýva chrám zasvätený egyptskému božstvu.

Chrám bol postavený predovšetkým na oslavu boha Re, ktorý bol v egyptskom náboženstve považovaný za zdroj všetkého života a stvoriteľa vesmíru. Lúče vychádzajúceho Slnka boli dva krát do roka dokonale zarovnané s vchodom do chrámu a vnútornú svätyňu zalievali svetlom. K tomuto úkazu dochádzalo počas 22. februára a 22. októbra, pričom februárový dátum symbolizuje faraónove narodenie a októbrový nástup Ramzesa II. na trón.

Sochy vo svätyni zobrazujú boha Slnka Re, boha oblohy Amona a boha pravdy Ptaha. Štvrtá socha reprezentuje samotného Ramzesa, nie však ako faraóna, ale ako boha. Hoci egyptskí faraóni boli tradične považovaní za bohov, išlo o bohov podriadených starým bohom Egypta. Ramzes však chcel ukázať, že je bohom rovný a preto sa nechal zobraziť ako obrovský žijúci boh, čím spravil prvý krok k tomu, aby si zabezpečil status najväčšieho faraóna.

Vonkajšia fasáda Veľkého chrámu v Abú Simbel má s výškou 32 m a šírkou 38 m najväčšie priečelie zo všetkých skalných chrámov v Egypte. Hlava každej zo štyroch sôch dosahuje šírku 4 m a zdobí ju dvojitá koruna symbolizujúca vládu nad Egyptom. Pri faraónových nohách stoja menšie sochy jeho detí, manželky a matky. Archeológovia odhadujú, že pre vytesanie chrámu do skaly museli kamenári odstrániť vyše 13 tisíc ton kameňa, pričom postupovali systematicky blok po bloku a trvalo im to približne dva roky. Následne začali remeselníci formovať priečelie chrámu so štvoricou 20 m vysokých symetrických sôch zobrazujúcich faraóna.

Dôležitosť kráľovnej Nefertari

Neďaleko Veľkého chrámu stojí v Abú Simbel druhý, menší chrám, ktorý bol vytesaný do tej istej skalnej steny. Jeho vchod strážia štyri kolosálne sochy Ramzesa II. a dve sochy zobrazujúce faraónovu najvýznamnejšiu manželku, Nefertari (1290-1255 p. n. l.). Jej podoba je zachytená aj vo vnútri chrámu, ako sa modlí k bohom a ponúka im obety, zatiaľčo bohyne ju korunujú posvätnou korunou. Väčšina faraónov stavala pre svoje manželky hrobky, nie však chrámy, čo dokazuje, že Ramzes mal svoju kráľovnú vo veľkej úcte.

Ramzes II. považoval Nefertari za seberovnú a udelil jej tituly, aké sa bežne spájali len s najvyšším veľkňazom bohov, teda faraónom. Ramzes sa nepýšil dlhou kráľovskou líniou a jeho rodina vládla v čase jeho nástupu na trón len krátko. Nefertari naproti tomu pochádzala zo šľachtickej rodiny a bola dcérou významného šľachtica. Ich vzájomným spojením získal Ramzes II. legitimitu a posilnil svoje právo vládnuť, ak by ho niekto spochybnil.

Nefertari bola jeho manželkou až do svojej smrti, porodila mu štyroch synov, ktorí sa stali veľkňazmi a veliteľmi armády a hoci mal faraón aj iné manželky, Nefertari mala medzi nimi najdôležitejšie postavenie. Starala sa o organizáciu kráľovskej domácnosti, životy faraónových manželiek a detí a spolu s Ramzesom viedla posvätné rituály ako najvyššia veľkňažka egyptského náboženstva. Je známe, že sa zaoberala diplomaciou a posielala listy a dary zahraničným kráľovnám, aby tak podporila vzťahy Egypta s ostatnými krajinami.

Chrám ako propaganda a jeho dnešná podoba

Popri náboženských obrazoch ukazujú rytiny v chráme v Abú Simbel tiež bojové výjavy, čím faraón potvrdzoval, že dokáže v Egypte udržať mier a poraziť svojich nepriateľov. Ramzes oslavoval svoje víťazstvá viac ako jeho predchodcovia a niekedy udalosti tiež prepisoval vo svoj prospech, ako napríklad v prípade bitky pri Kadeši s chetitskou armádou. Abú Simbel tak bol čiastočne politickou propagandou, ktorá mala podporiť mýtus o faraónovi ako neporaziteľnom vojenskom veliteľovi.

Hoci bol Veľký chrám v Abú Simbel vytesaný do pevnej skaly, v súčasnosti je popretkávaný hlbokými prasklinami, ktoré vznikli v modernej dobe. V rokoch 1960-1961 nechala totiž egyptská vláda postaviť obrovskú Asuánsku priehradu, ktorá premenila okolitú púšť na poľnohospodársku pôdu. Zároveň však vznikla rozsiahla vodná plocha, pod ktorej hladinou sa ocitli mnohé z miestnych pamiatok. Aby Abú Simbel a niekoľko ďalších monumentov v oblasti nepostihol rovnaký osud, museli byť premiestnené do bezpečnejšej lokality.

Stavební inžieri z celého sveta tak chrámy v Abú Simbel rozrezali na obrovské bloky a presunuli ich o 65 m vyššie, ďalej od stúpajúcej vody, kde ich znovu spojili. Až keď dnešní stavitelia chrám rozobrali, dokázali naplno oceniť vedu, umenie a techniku, ktorú starovekí Egypťania vynaložili na stavbu monumentu.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 17 – Ramsesovy pochované poklady

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b4/

Abu_Simbel_main_temple.jpg/1024px-Abu_Simbel_main_temple.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.