Afganistan, operácia „Búrka 333“

„Búrka 333“ je krycí názov operácie, pri ktorej vpadli 27. decembra 1979 vojská ZSSR v rámci plnenia zmluvy o priateľstve a spolupráci do Afganistanu. Prvá etapa intervencie znamenala vstup 100 000 sovietskych vojakov. Do februára 1989, kedy sily ZSSR krajinu opustili, tu bolo dislokovaných 200 000 vojakov v permanentnej pohotovosti. Veľkú časť tvorili Ukrajinci, Lotyši, Litovčania a Estónci, ktorí v náročnom horskom teréne museli čeliť miestnym bojovníkom. Týmto udalostiam však, samozrejme, predchádzali iné okolnosti, ktoré vyústili práve do invázie.

Politické prepojenia medzi Afganskou islamskou republikou a novovznikajúcim Sovietskym zväzom sa začali vytvárať, keď už v roku 1919 nadviazal kráľ Amánulláh s boľševikmi prvé kontakty na úrovni diplomacie. Od 19. storočia až do tohto roku bol Afganistan pod silným vplyvom Britov. Tí sa však podobne ako Mongoli, či dávnejšie aj Rusi, presvedčili o tom, že afganský ľud nie je reálne úplne ovládnuť.

Čoskoro mali Sovieti v krajine už 5 konzulátov a o dva roky nato kráľ podpisoval prvú zmluvu o priateľstve a spolupráci. Komunisti snažiaci sa o vplyv a socialistickú revolúciu aj v Strednej Ázii a na Blízkom východe, každý rok Amánulláhovi posielali pol milióna dolárov, čo mu neskôr bolo často vyčítané. Moskva rýchlo vyriešila aj telegrafické spojenie s Kábulom. Komunistická internacionála dokonca začala často skloňovaný termín triedny boj nahrádzať v tejto časti sveta označením svätá vojna.

Lídri Kremľu si boli vedomí, že uchopiť moc v krajine nepôjde bez silnej opory v domácej armáde, preto sa Amánulláhovi ponúkli, že vycvičia jeho dôstojnícky zbor. Svoje zámery s krajinou, ako aj to, čo znamená priateľská pomoc, dali následne jasne najavo, keď v roku 1929 prvýkrát vtrhli na pôdu svojho suseda a pri potlačení sedliackeho povstania, vyvolaného poľnohospodárskou reformou a protináboženskou kampaňou, zabili viac ako päťtisíc roľníkov. Kráľ bol nútený ujsť s krajiny a moc ZSSR v Kábule ochabla, až do obdobia po 2. svetovej vojne, keď nová zmluva o pomoci a priateľstve z roku 1955 otvorila Rusom dvere do krajiny. Moskva opäť tlačila svojich ľudí a svoje myšlienky do afganskej armády, no počas predsedníctva princa Muhammada Daúda sa Rusom navyše podarilo mať verných ľudí na všetkých kľúčových postoch, ktoré riadili hospodárstvo i zahraničnú politiku krajiny. Afganistan sa tak orientoval výhradne na trh svojho mocného suseda, až kým kráľ Zahír Šáh – otvorenejší západu – nezobral moc do svojich rúk.

Už v roku 1973 však princ Daúd s pomocou komunistických dôstojníkov cvičených v Sovietskom zväze vyvolal štátny prevrat. V novopostavenej vláde sedelo až 7 komunistov, boli zrušené ústavné práva, začalo prenasledovanie a teror. Už o dva roky na to sa Daúd dostal do sporu s Brežnevom kvôli obchodným vzťahom Kábulu s Indiou a Iránom. 27. apríla. 1978 spustil Hafizulláh Amín z domáceho väzenia komunistický prevrat, na prezidentský palác bol spustený kombinovaný útok leteckých aj pozemných síl. Už na druhý deň bol popravený princ Daúd, spolu so sedemnástimi členmi svojej rodiny. Celkovo stál prevrat život 10 000 Afgancov, 20 000 ich skončilo vo väzení. Nasledovalo vyhlásenie vojny islamu, nová vláda s prezidentom Tarákím a zástupcom Babrakom Karmalom, údajne dlhoročným agentom KGB, nechala na námestiach páliť Korány a bez súdu popravovať duchovných. Tieto kroky však okamžite vyvolali v silno veriacej krajine občiansku vojnu. V marci 1979 zbombardovali sovietske letky na žiadosť afganských komunistov sídlo odporu v meste Herát a následne Sovieti vláde do Kábulu poslali vojenský materiál v hodnote 53 miliónov rubľov. Tieto kroky však ani len nespomalili mocnejúce povstalecké jednotky, a preto Červená armáda napochodovala na afganskú pôdu v rámci operácie „Búrka 333“. Tá sa spojila s komunistickým torzom miestnej armády, ktorá sa z pôvodného počtu 80 000 mužov v roku 1978 zúžila za rok vďaka dezerciám na 30 000 vojakov. Proti vpádu cudzej armády sa postavilo Afganské hnutie odporu, podporované Kongresom USA, dodávkami vojenského materiálu od malých ručných zbraní až po rakety zem – vzduch. Podľa odhadov malo byť do boja nasadených okolo 200 000 mužov hlásiacich sa k radikálnemu, no aj umiernenému islamu. V roku 1986 nahradil Babraka Karmala na jeho poste Nadžibuláh, ešte otvorenejší požiadavkám Kremľa. Okupačná armáda sa snažila hlavne o zastrašenie miestneho obyvateľstva a vyvolanie atmosféry obáv, keď kruto trestali za pomoc povstalcom. Za smrť svojho vojaka vypálili celú dedinu, bombardovali napalmom a fosforom, z vrtuľníkov zhadzovali nahé miestne ženy, dedinčanov zabíjali jedovatými plynmi. 30 000 detí bolo odvlečených do ZSSR, kde boli cvičení ako budúci agenti, ktorí sa mali po návrate vmiesiť do domáceho obyvateľstva. Okupácia si podľa odhadov vyžiadala smrť dvoch miliónov moslimov, ďalších päť miliónov bolo nútených ujsť do Pakistanu a Iránu. Sovietom sa však nikdy nepodarilo ovládnuť viac ako 20 % rozlohy Afganistanu. Na to, aby mali pod kontrolou veľkú časť krajiny, im však stačilo ovládať strategicky dôležité miesta.

Už od roku 1982 prebiehali v Ženeve rokovania medzi Afganistanom a Pakistanom zastupujúcim povstalcov. Koncom roku 1987 Moskva – zrejme aj pod ťarchou vlastných problémov – vyhlásila plánované stiahnutie Červenej armády z Afganistanu. Stalo sa tak 15. februára 1989. Vtedajšie politické zriadenie však pretrvávalo naďalej rovnako ako aj boje povstalcov a afganskej armády. O nájdenie riešenia sa snažila aj OSN. Táto nepriaznivá politická situácia však len naďalej destabilizovala krajinu a priala rastu islamistického hnutia Taliban.

_____________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

LYAKHOVSKIY, A. A. 2007. Inside the Soviet Invasion of Afghanistan and the Seizure of Kabul, December 1979.

zivot.cas.sk/clanok/17738/operacia-burka-333-sovietska-armada-uniesla-z-afganistanu-30-tisic-deti

absynt.sk/blog/afganistanu-ako-bojisko-imperii

Obrázok: i60.fastpic.ru/big/2013/1029/73/29a63c64ac01b71691145dd4db7ad073.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.