Akcia v Telemarku – jedna z najúspešnejších

V púšti v Novom Mexiku sa 16. júla 1945 uskutočnila prvá úspešná skúška jadrovej bomby. Explózia sa vyrovnala sile 20.000 ton  TNT. O mesiac dve podobné bomby spustošili Japonsko. Spojenci tak vyhrali atómové preteky s Hitlerom. Ak by sa tak nestalo, chod dejín by bol zrejme úplne iný.

Ešte pred začiatkom vojny začali nemeckí vedci pracovať na jadrovom projekte v ústave Wilhelma II. Albert Einstein  neskôr napísal americkému prezidentovi list, v ktorom ho informoval, že Nemecko zrejme plánuje výrobu atómovej bomby. Predpovedal tiež, že jediná bomba by dokázala zničiť celý prístav aj s časťou priľahlého územia. Bolo to vážne varovanie. Spojenci nemohli pripustiť, aby sa Hitlerovi niečo podobné podarilo. Uskutočnili preto viaceré tajné operácie.

Prvé informácie o Norsk Hydro Rjukan

V čase napadnutia ZSSR Nemeckom sa podarilo britskej výzvednej službe zachytiť správu z mesta Rjukan v oblasti Telemark v Nemcami okupovanom Nórsku. Neďaleko mesta Rjukan fungovala Norsk Hydro Rjukan – najväčšia elektrochemická továreň na svete.

Nemci požadovali zvýšenie produkcie deutéria – vedľajšieho produktu pri výrobe elektrickej energie – tzv. ťažkej vody, ktorá sa dá použiť ako moderátor pri výrobe uránu 235 a je spolu s plutóniom hlavnou súčasťou atómovej bomby.

Začiatky hnutia odporu

Po obsadení Nórska sa hlavne v severnej časti začalo formovať hnutie odporu. Severne od Osla poskytovala drsná príroda ideálne podmienky pre partizánov, ale vzhľadom na riedke osídlenie Nórska bolo nutné organizovať odpor v Británii. Najviac akcií uskutočňovali na železnici, ku ktorej sa partizáni vracali aj napriek tomu, že Nemci ju neustále opravovali. Klislingovi (symbol nórskeho zradcu) sa nepodarilo získať väčší počet Nórov, aby vstúpili do Nórskej nacistickej strany.

hrdinoviaVýcvik SOE v Británii

Nóri, ktorým sa podarilo ujsť do Británie, prešli výcvikom a vstúpili do jednotiek Commandos, ktorým sa spolu s partizánmi darilo v Nórsku viazať cez 300.000 Nemcov.

Briti cvičili aj mužov a ženy do SOE – exekutíva špeciálnych operácií.  Ich úlohou malo byť zhromažďovanie informácií, sabotáže a podpora partizánskeho hnutia v Európe. Do SOE mierilo množstvo Nórov, ktorým sa podarilo dostať do Británie a túžili po odplate.

Tvrdý výcvik na škótskej vysočine absolvovali pod vedením plukovníka Charlesa Hamptona. Vtedy ešte nevedeli, prečo je výcvik až taký náročný. To sa dozvedeli až neskôr. Ich úlohou malo byť zničenie zariadenia na výrobu ťažkej vody v Norsk Hydre. Britská rozviedka bola veľmi znepokojená nemeckým projektom ťažká voda. Preto pripravili plán na zničenie továrne.

Začiatok akcie

Štáb nórskej sekcie SOE sídlil nad stanicou metra na Baker street. Sekciu viedol plukovník Jack Wilson. V lete 1942 dostal rozkaz vysadiť v Nórsku predsunutú skupinu štyroch mužov zo SOE. Skupine s krycím názvom Lastovičky velil seržant Jens Anton Poulsen, lyžiarsky inštruktor z Telemarku.

Kvôli nepriaznivým podmienkam nórskeho vnútrozemia sa musela skupina dvakrát z plánovaného výsadku vrátiť. Zoskok sa im však podaril v októbri  1942. Pristáli na Hardangervidskej planine, asi 160 km od Norsk Hydra. Dva dni hľadali svoju výbavu, ktorú im zhodili na padákoch. Keby ju neboli našli, ich skupina by bola odsúdená na smrť. Z planiny do Vemorku  sa komplikovane dostávali dva týždne.

9. novembra vyslali do Londýna správu, že sú blízko Norsk Hydro. Rádiom a svetlami boli pripravení navádzať sabotážne klzáky. Dva dni na to štartovali 2 bombardéry (A – Anton, B – Berta) plné klzákov a výsadkárov. Mali sa dostať z hôr do Vemarku, pod vedením Lastovičiek vniknúť do továrne, zničiť ju, a potom na lyžiach uniknúť do 300km vzdialeného Švédska.

Katastrofa výsadku

Výsadok skončil katastrofálne, Berta narazila do horského svahu a pilot Antona sa rozhodol kvôli zlému počasiu vrátiť späť. Klzák Antona sa však zrútil na zem. Väčšina tých, čo prežili, bola zastrelená na mieste, alebo zomreli v rukách Gestapa. Zvyšných päť bolo čoskoro popravených s britským námorníkom. Ich mená možno nájsť na pamätníku pri Osle.

Pri exhumácii v r. 1945 sa ukázalo, že mali ruky zviazané za chrbtom ostnatým drôtom. V troskách jedného klzáka objavili Nemci mapu oblasti Telemarku s Vemorkom v červenom krúžku. Okamžite vykonali kontrolu obrany Norsk hydra. Mylne sa však domnievali, že skutočným cieľom mala byť nová priehrada, ktorá sa stavala neďaleko továrne, a preto neposilnili hliadky na Norsk hydra.

Rovnako tak neobjavili Lastovičky, tí sa schovali v lyžiarskych chatách a čakali na ďalšie rozkazy. Jeden z Lastovičiek hovorí o spôsobe, akým prežili: „Najskôr sme jedli lišajníky spod snehu. Ak sa nimi môžu živiť soby, tak bude stačiť aj nám. Veľmi nám to nechutilo, ale asi po dvoch týždňoch, okolo Vianoc, sme uvideli prvé soby a vydali sme sa na lov. Po 1-2 dňoch sme zabili prvého soba, a to nás zachránilo.“

Operácia Gunnerside

Takto prežili tri mesiace, kým dostali z Londýna správu, že sa k nim pripoja ďalší šiesti Nóri, vedení Joachimom Rǿnnebergom, mimoriadne inteligentným, urasteným, pokojným a tvrdým ako skala.

Mali spoločne podniknúť útok na Norsk Hydro pod názvom Gunnerside. Na druhý pokus sa im podarilo pristáť asi 60 km od lastovičiek, v najdivokejšej a najpustejšej oblasti v severnej Európe. No operáciu čakala ťažká skúška prírody. Silná snehová búrka trvala päť dní a prečkali ju  v loveckej chate. Potom sa vydali hľadať lastovičky. Napokon sa obe vyčerpané skupiny stretli.

25. januára 1943 boli Nóri tesne pred Vemorkom. Pri zostupe z planiny mali dve možnosti – ostro strážený most alebo nepriechodnú tiesňavu (podľa Nemcov). Nóri mali preštudované letecké zábery a rozhodli sa zostúpiť do tiesňavy, prekonať bystrinu a vyšplhať sa k železničnej trati vedúcej priamo k Norsk Hydra.

Celé okolie továrne bolo zamínované, slabinou bola železničná trať. Boli informovaní, že nebola strážená, stráž sa zdržovala vo vnútri areálu. 27. februára sa skupina vydala na cestu. Každý z nich mal v rukách aj krehkú pilulku s jedom, pre prípad, že by padol do rúk nepriateľa. V ukryte zostal iba radista.

Útok

Vstup do jedného z najvýznamnejších vojenských cieľov v Európe chránila jediná oceľová reťaz. Silné kliešte prekážku hravo prekonali. Do továrne sa dostali prielezom cez káblový kanál, ten ich zaviedol priamo do srdca továrne. Ďalší zo skupiny sa dostali do továrne vylomeným oknom.  Pripravená detonácia bola prekvapivo slabá. Pripomínala skôr zrážku áut.

Po explózii  zanechali pre Nemcov aj svoj podpis – samopal Thomson – zbraň britských jednotiek. Deutérium začalo z poškodeného potrubia vytekať na zem. Jeho obnova bola opäť spustená až po 3 mesiacoch. Potom sa stiahli späť na planinu.

hrdinovia z telemarku

Najúspešnejšia sabotáž 2. svetovej vojny (predloha hollywoodskeho filmu Heroes of Telemark/Hrdinovia z Telemarku)

Nemecká reakcia

Generál von Falkenhorst, veliteľ nemeckých okupačných vojsk v Nórsku povedal, že skupina vykonala prekliate najlepšiu akciu a vydal rozkaz prečesať okolie – celá nemecká divízia. Zatiaľ päť členov skupiny Gunnerside mierilo k hraniciam neutrálneho Švédska. Po prekonaní neuveriteľných ťažkostí ich napokon hranicu bezpečne prekročili a letecky boli prepravení do Británie. Ostatní členovia sa nemeckým prenasledovateľom ďalej ukrývali.

Tí ich nemohli nájsť, pretože predimenzovali svoje sily. Desaťtisíc mužov predsa nemôže nájsť dvoch, ktorí sú v nórskych horách, v ktorých také množstvo prenasledovateľov stráca prehľad. Napriek tomu však jedného z nich, Clausa Helberga, v jeho ukryte našli. Nestihli ho však obkľúčiť.

Na lyžiach bežal, ako to len šlo. Poháňal ho dobrý pocit z vydarenej akcie. Jeho tempu nestačil nikto, okrem dvoch, ktorí sa za ním hnali viac ako hodinu a pol, posledného z nich napokon zastrelil. Nemci sa neskôr pomstili systematickým ničením horských chát.

Reakcia spojencov

Správu o útoku SOE na Norsk Hydro oznámil nórskemu ľudu jeho kráľ v exile. Ale podrobnosti boli úmyselne zahmlievané. Špekulácie ponechali na tlač.

Úspešná akcia tak bola zavŕšená. Po obnovení výroby ťažkej vody v Norsk Hydro malo 300 bombardérov B – 17 továreň definitívne zbombardovať. Žiadny však továreň na ťažkú vodu netrafil. Nemci sa napokon rozhodli, že ťažkú vodu prevezú do Nemecka. Jediný spôsob, ako im v tom zabrániť, bolo potopiť trajekt.

Nemci trajekt vôbec neskontrolovali, a tak sa Nórom podarilo umiestniť dve nálože priamo v podpalubí. Trajekt sa ponoril o niekoľko minút.

Hrdinom zo SOE boli  udelené 4 rády za zásluhy, 3 vojenské kríže a 5 vojenských medailí. Tým sa skončila aj akcia v Telemarku.

Napriek mnohým stratám na civilných životoch to bola jedna z najúspešnejších akcií 2. svetovej vojny.

Autor: Jozef Teťák

Zdroj: dokumentárny film Hrdinové z Telemarku – Tajemství 2. světové války

Obrázky: i.telegraph.co.uk, mychannel-net.blogspot.de

Comments
  1. Anonym

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.