Aké špeciality si pripravovali ľudia v staroveku?

Napriek tomu, že ľudia nemali vždy k dispozícií také suroviny ako máme dnes, dokázali pripraviť rozmanité špeciality, ktoré by si zaslúžili uznanie i súčasnými gurmánmi. Magistra História sa dnes bude zaoberať tým, ako sa stravovalo obyvateľstvo v staroveku a čo najviac obľubovalo. 

speciality

Staroveké Grécko

Veľmi jednoduché raňajky zvykli byť rovnaké každý deň – chlieb namáčaný vo víne, ktorý sa podával s olivami alebo figami. Obed sa s tým súčasným nedá ani porovnať. Pozostával najmä z placiek, ktoré sa pripravovali pomocou praženej múky a vody. Niekedy sa namiesto placiek podávali rozmanité druhy kaše– hrachovej, fazuľovej alebo šošovicovej. Gréci svoju pozornosť venovali hlavne večeri. Bola pre nich niečím výnimočným, ba až posvätným. Dokonca ju vnímali ako určitý druh oslavy, a preto často trvala až do neskorej noci. Obsahovala niekoľko chodov a ten hlavný sa skladal z rozličných druhov mäsa, rýb či syrov, ktoré si vyrábali obyvatelia sami. K tomu sa servírovali taktiež všelijaké omáčky. Za hlavným jedlom nasledoval dezert, ktorý predstavovali koláče, ovocie alebo iné pochutiny.
Jediným sladidlom v Grécku bol med a ten sa pridával aj do nápojov. Pri jedle samozrejme nemohlo chýbať ani víno, ktoré sa považovalo po vode za druhý najrozšírenejší nápoj v Grécku.

Staroveký Egypt

Takisto ako v Grécku, aj obyvatelia Egypta začínali deň s chlebom. Ten ale zajedali cibuľou a zapíjali pivom, ktoré si dopriali pravidelne každý deň. Chlieb a pivo sa dokonca vyrábali spoločne na tom istom mieste, aby sa mohli kvasnice použité v chlebe použiť aj pri výrobe piva.
Nasledoval obrovský, sýty a výdatný obed. Medzi najrozšírenejšie jedlá patrilo rozhodne mäso z oviec, ošípaných a kôz, no taktiež prepelíc, kačíc a neskôr aj z dovezených kurčiat. K hovädziemu mäsu sa dostala zväčša len šľachta, pretože bolo príliš drahé.
Egypťania využívali rôzne spôsoby prípravy jedla, a to napríklad dusenie, grilovanie, pečenie, smaženie a varenie. Patrili medzi prvých, ktorí sa pustili do prípravy sladkostí, niektoré sa dokonca zachovali dodnes.
Na hostinách sa zvykli podávať pečené voly, holuby, kačice, niekedy aj ryby a hlavne množstvo alkoholu.
Zelenina sa podávala ako prídavok ku chlebu a pivu. Bola to najmä uhorka, jarná cibuľka, melón, cesnak, šalát, zeler na dochucovanie dusených jedál, ale aj rôzne tekvice. Na druhej strane, jedno z najobľúbenejších ovocí v Egypte boli jednoznačne ďatle, ktoré sa zvykli aj sušiť.

Staroveký Rím

Rimania jedli trikrát do dňa. Ráno začali chlebom s medom alebo syrom, ku ktorému si dopriali nejaké ovocie. Typický rímsky obed pozostával z pšeničnej kaše. K nej sa podávala bohatá príloha zo zeleniny a strukovín. Večera bola malá a jednoduchá, väčšinou to boli zvyšky z obeda kombinované so syrom a ovocím.
Vďaka vojenským výpravám sa dostali Rimania aj k surovinám z iných krajín. Začali vyhľadávať exotické potraviny a z jedla sa pre nich stalo doslova umenie. Ich kuchyňa sa premenila na obzvlášť výraznú, hlavne vďaka novým koreninám – čiernemu koreniu, tymiánu, rasci a cesnaku. Rimania si pochutili aj na pečených slimákoch s vínovou omáčkou, či rôznych vtákoch (labute, pávy, vrany, bociany alebo čajky).
Obedy sa aj prostredníctvom stretu s ďalšími kultúrami stávali pre Rimanov hlavnou časťou dňa a spravili si z nich hotové hostiny. Pozostávali z predkrmu, ktorý tvorili vajíčka, ustrice, huby alebo ryby. Nasledovala hlavná časť, ktorá obsahovala veľké množstvo prepychových jedál, napríklad konské mäso a vtáky. Posledné servírované jedlo bolo ľahšie, takže obed ukončili syrom, ovocím, pečivom a vínom zmiešaným s vodou.

______

Autorka: Nela Juričová

Zdroj: smnd.sk, topky.sk, dvasquez.co

Obrázok: followmefoodie.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.