Aké triky používali stavitelia Veľkej pyramídy v Gíze?

Impozantná Veľká pyramída len postupne odhaľuje všetky svoje tajomstvá a neprestáva fascinovať svojím prepracovaným dizajnom. Ako postupovali pri jej výstavbe starovekí stavitelia a ako mala chrániť faraóna a jeho poklady vo večnosti?

Stavebný materiál a prelomový vzhľad

Veľká pyramída v Gíze stojaca neďaleko egyptského hlavného mesta Káhire váži okolo 6 miliónov ton a pozostáva z vyše dvoch miliónov pevných kamenných kvádrov zostavených s veľkou presnosťou. Jej výstavbu nariadil faraón Chufu (vláda 2589-2566 p. n. l.), ktorý požadoval najväčšiu pyramídu v Egypte, čo mala byť dokončená ešte počas jeho života. Pyramídu tvoria mohutné vápencové bloky, pričom vápenec sa nachádza priamo na podloží náhornej plošiny v Gíze a nemusel byť teda privážaný zďaleka.

Vtedajší stavitelia mali k dispozícii len mäkšie medené nástroje, ktoré si vyžadovali časté ostrenie a pri ktorých by trvalo veľmi dlho vytvarovať každý blok do bezchybnej podoby. Preto boli pravidelné, dokonalo priliehajúce kamenné kvádre použité len vo vonkajšom obložení pyramídy, zatiaľčo bloky použité vo vnútorných vrstvách boli oveľa menej presné a len nahrubo opracované. Týmto spôsobom stavitelia ušetrili vzácny čas a stavba pyramídy mohla napredovať rýchlejšie.

Pre faraóna Chufu mala byť Veľká pyramída pevnou hrobkou, ktorá by chránila jeho telo aj po smrti. Predchádzajúci vládci boli tradične pochovávaní do hlbokých skalných hrobiek pyramídového typu, Chufu však ako prvý nechal umiestniť svoju pohrebnú  komoru nad zemou, do centra pyramídy. Sarkofág v Kráľovej komore by vzhľadom na svoju veľkosť neprešiel cez vchod a tak musel byť do komory spustený ešte počas výstavby zvrchu skôr než bol dokončený strop komory a vrchol pyramídy.

Dokonalosť nadovšetko

Dnešní odborníci potvrdzujú, že egyptskí stavitelia pracovali veľmi precízne, keďže základňa pyramídy vytvára takmer dokonalý štvorec, ktorého strany zvierajú pravý uhol s odchýlkou päť stotín stupňa. Stavba musela byť prepracovaná do najmenších detailov, aby sa zachovala jej stabilita. Stavbu pyramídy začali Egypťania vyznačením dokonalej štvorcovej základne, pozdĺž ktorej uložili bezchybne zarovnané vápencové dosky. Keď začali ukladať vrstvy kvádrov, hrany boli rovnako dlhé a steny zhodné, tak dokázali postaviť dokonalú pyramídu prepracovanú do najmenších detailov.

Pre čo najpresnejšiu orientáciu pyramídy podľa štyroch svetových strán stavitelia zohľadnili pohyb Slnka. Ak by susediace steny pyramídy nezvierali rovnaký uhol, jej vrchol by bol posunutý na jednu stranu. Pokiaľ by zase rohy neboli pravouhlé, pyramída by mala pretiahnutý tvar a ak by vrstvy kvádrov nestáli v jednej línii, monument by sa zrútil.

Ako predísť vykrádačom hrobov?

Po dokončení bol vonkajší plášť pyramídy pokrytý vrstvou obkladových blokov zo žiarivo bieleho vápenca, po ktorom do súčasnosti zostali už len minimálne stopy. Pyramída tak vo svetle slnečných lúčov určite krásne žiarila, vzácny materiál bol však postupom času rozkradnutý. Pred vykradáčmi hrobov mali telo faraóna a jeho pokladov ochrániť nielen kliatby, ktorým balzamovači bežne zdobili telo múmií, ale aj viacstupňový systém obrany pomocou masívnych žulových dosiek, ktorými bol zatarasený vstup do kráľovej komory.

Prepracované obranné stratégie starovekých Egypťanov však napokon neboli dostačujúce, keďže vo vnútri Veľkej pyramídy v Gíze sa nenašla žiadna múmia ani cennosti. Zlodeji neprešli cez hlavný vchod vystužený masívnymi vápencovými blokmi a zamaskovaný pred pohľadom zvonku. Naopak vykopali o pár metrov nižšie pod hlavným vchodom tunel, ktorý sa zachoval až do súčasnosti. Predpokladá sa, že vápenec zvonku zahrievali, potom naň liali studenú vodu s octom, pod vplyvom ktorej kameň praskol a týmto spôsobom si mali postupne raziť cestu do centra pyramídy.

Tunel vykrádačov je vykopaný s veľkou presnosťou a obchádza žulové zátarasy, ktorými bol prechod na viacerých miestach znemožnený. Historici sa preto domnievajú, že táto chodba bola vykopaná krátko po smrti faraóna Chufu a na jej vysekaní sa mohli podieľať ľudia oboznámení s vnútornou štruktúrou pyramídy. Mohlo ísť o príbuzných staviteľov pyramídy aj pracovníkov podieľajúcich sa na stavbe.

Hoci Veľká pyramída v Gíze nesplnila svoj pôvodný účel a neochránila telo faraóna a jeho poklady, meno faraóna Chufu zachovala naveky. Ešte stále neprezradila všetky svoje záhady a čím viac informácií o nej máme k dispozícii, tým viac dokážeme oceniť toto veľkolepé dielo starovekého staviteľstva, ktoré preslávilo Egypt po celom svete.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 5 – Tajemství Velké pyramidy

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e3/Kheops-Pyramid.jpg/1280px-Kheops-Pyramid.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.