Ako ovplyvnili Olmékovia kultúry Strednej Ameriky

La Venta v Mexiku bola centrom Olméckej ríše, ktorou sa neskôr inšpirovali aj civilizácie Mayov či Aztékov. Čo nám objavy z tohto náleziska prezrádzajú o olméckom spôsobe života, náboženstve a kultúre?

Bohatstvo nálezov v La Vente

Pri pobreží Mexického zálivu v regióne Tabasco sa rozprestiera komplex La Venta, ktorý dnes pokrýva z veľkej časti džungľa. Vo svojom vrcholnom období pred tritisíc rokmi ale išlo o prekvitajúcu metropolu, ktorá bola takmer celá postavená z hliny dávno pred vznikom slávnejších miest Teotihuacán alebo Chichen Itza. Bola centrom Olmékov, považovaných za prvú civilizáciu v oblasti Strednej Ameriky. Hoci v súčasnosti veľkú časť areálu pokrýva vegetácia horúcej a vlhkej tropickej oblasti, podarilo sa v ňom zrealizovať niekoľko objavov.

Našli sa napríklad obrovské kamenné hlavy vytesané z jediného bloku čadiča s váhou 20 ton a výškou dvoch metrov. Čadič pritom v blízkom okolí nenájdeme, prinášali ho z približne 100 km vzdialeného ložiska, kde sa tento produkt vulkanických erupcií nachádza vo veľkom množstve. Sopky boli pre vieru Olmékov veľmi dôležité a tak mal aj materiál z nich vyvrhnutý pre nich veľký náboženský význam.  Obyvatelia La Venty tesali do kameňa tváre kňažských kráľov, ktorí tu vládli takmer 500 rokov a boli prirovnávaní k bohom.

Dominantou komplexu je 30 m vysoká hlinená pyramída, okolo ktorej boli objavené kusy vápencových blokov, vytvárajúce zvláštny prstenec. V čase svojho vzniku mala pyramída oveľa komplexnejší geometrický tvar, než aký sa nám zachoval do súčasnosti a jej štyri masívne schodiská viedli na hlinenú plošinu s líniou obradných  kameňov. Tu sa príslušníci vládnucej triedy prihovárali obyvateľom mesta a dávali tak nad nimi najavo svoju moc a postavenie. Aby sa pyramída nezrútila pod vlastnou váhou, bol pri jej stavbe použitý len piesok slúžiaci ako tmel a zabraňujúci vzniku prasklín.

Olmécke poľnohospodárstvo a viera

Popri kamenných hlavách je zaujímavým nálezom z La Venty tiež mozaika so zvláštnym vzorom, ktorý podľa názoru odborníkov reprezentuje kukuricu, kľúčovú plodinu olméckej kultúry. Mozaika bola tak pravdepodobne darom pre boha úrody ako prejav vďačnosti a úcty voči darom zeme. To naznačuje, že Olmékovia si uvedomovali, že rozvoj ich civilizácie značne závisí od okolitého prostredia.

Oblasť obklopujúca La Ventu sa vyznačuje úrodnou pôdou na pestovanie, riekami bohatými na výskyt rýb aj lesmi poskytujúcimi stavebný materiál. Vďaka dostatočným prírodným zdrojom sa Olmékovia mohli zaoberať aj obchodom a stavebníctvom, v rámci ktorého vytvorili prekvitajúce sídlo, ktoré malo podporiť aktivity rastúcej populácie.

Ďalšie nálezy v La Vente naznačujú, že Olmékovia sa zaoberali konceptom posmrtného života. Masívna kamenná hrobka v komplexe odkryla zbierku nádherných šperkov a vytesaných kameňov, z ktorých vyniká vzácna soška z jadeitu s lesklým železným zrkadlom na krku. Vyleštené zrkadlové kamene pravdepodobne značia cestu medzi svetom živých a mŕtvych. Je známe, že Olmékovia verili, že zrkadlová vodná hladina je bránou do ríše smrti a znamená vstup do posmrtného života.

Dedičstvo Olmékov pre ich nasledovníkov

Olmékom podľa najnovších objavov možno pripisovať nielen začiatky náboženstva v Strednej Amerike, ale aj písma, hoci pôvodne sa dlho verilo, že prvé nápisy v regióne vznikli až 300 rokov po zániku olméckej kultúry. Domnienku olméckeho písma naznačuje nález hlineného valčekového pečatidla, ktorého vzor zobrazuje vtáka a znaky pripomínajúce symboly neskoršej mayskej civilizácie. Na základe porovnania symbolov sa predpokladá, že olmécke pečatidlo zachováva meno niektorého z kráľov a nejakú udalosť spojenú s jeho vládou, či už nástup na trón, narodenie alebo víťazstvo v bitke.

Pečatidlo zároveň naznačuje, že Olmékovia zaznamenávali v menách kráľov čas a dátum ich narodenia a tak vytvorili istú podobu kalendára, ktorý neskôr zdokonalili a rozvinuli Mayovia. Olmékovia teda položili v mnohých oblastiach základ toho, na čom potom stavali nasledujúce kultúry Strednej Ameriky.

La Venta bola vybudovaná okolo roku 900 p. n. l., o 600 rokov neskôr však náhle upadla a mesto zostalo opustené. Historici sa domnievajú, že zánik komplexu podnietila rieka, ktorá postupom času zmenila svoj tok a posunula sa viac na západ. Prúd pri La Vente mohol tiež byť zanesený bahnom v dôsledku intenzívneho poľnohospodárstva a tok plný nánosov už nemohol slúžiť ako zdroj rýb a plavebná trasa. Ľudia začali opúšťať svoje obydlia, produkcia obilia sa znižovala a pred hrozbou hladu sa obyvatelia presunuli na iné miesto.

Hoci centrum olméckej civilizácie zaniklo, stopy po jeho dedičstve vidíme v neskorších metropolách Strednej Ameriky, predovšetkým v komplexe Teotihuacán neďaleko dnešného hlavného mesta Mexika. Dizajn mesta vychádza z olméckych hlinených stavieb, hoci v Teotihuacáne sa už na stavbu namiesto hliny využíval pevnejší kameň. Olmékovia tak položili základný kameň pre rozvoj civilizácie v Strednej Amerike, na ktorom postupom času stavali aj známejšie kultúry Mayov a Aztékov.  


_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 16 – Prokletí pokladu z džungle

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/0b/Parque_Museo_la_Venta.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.