Ako sa stal z Krištofa Kolumba národný symbol

     Krištof Kolumbus veril, že bol vyvolený Bohom, aby dosiahol to, čo nikto iný pred ním. Môžeme ho teda považovať za narcistu. Za cieľ si kládol zbohatnúť natoľko, aby mohol získať späť Jeruzalem. Ako to už býva, jeho arogancia viedla k jeho pádu, ako aj k pádu miliónov pôvodných Američanov. Napriek všetkému sa navždy stal ikonou Ameriky, symbolom jedinečného moreplavca a objaviteľa.

Neposlušný Kolumbus a jeho uväznenie

     Guvernérom kolónie so sídlom v Santo Domingu, v dnešnej modernej Dominikánskej republike, sa stal Kolumbus v roku 1946. Túto prácu nenávidel, a to najmä preto, lebo sa mu nedarilo presvedčiť ostatných „kolonistov“, najmä tých s ušľachtilým titulom, aby ho nasledovali a rešpektovali jeho vedenie. Títo osadníci však neboli kolonisti v pravom slova zmysle. Prišli do domnelej Indie za jediným cieľom, aby rýchlo zbohatli. Kolumbus nedokázal temperovať svoju chuť po moci, a preto ho začala Koruna považovať za nekompetentného správcu. Kolónia, ktorú mal spravovať, vynikala jediným, a to sociálnym a ekonomickým zlyhaním jej vodcu. Bohatstvo, ktoré Kolumbus sľúbil španielskym panovníkom, nikdy nedodal. Naopak, neustále žiadal o novú a novú finančnú podporu, ktorú mu monarchovia síce neochotne, ale predsa poskytli.  

     Podmienky v kolónii sa neustále zhoršovali, preto vyslala Koruna Francisca de Bobadilla vyšetriť to. Tomu sa tam naskytol nepekný pohľad. Pri ústí rieky Ozama viseli na šibenici štyria španielsky „vzbúrenci“. Kolumbus a jeho prívrženci boli zatknutí za porušenie zákona. Do Španielska docestovali v reťaziach. Sedem mesiacov čakali na súd. Kolumbus dokonca odmietol sňať si reťaze až do vypočutia rozsudku, ba dokonca vyjadril vôľu byť s reťazami pochovaný. Novým koloniálnym správcov v Santo Domingu sa stal Bobadilla.  

      Španielski vládcovia žiadajú Krištofovu hlavu, ale nakoniec mu bola udelená ešte jedna šanca. Mal sa vybrať na záverečnú plavbu (od roku 1502 do roku 1504). Zomrel v roku 1506 a historici na neho zabudli. Bolo to tak do doby, kým nebol vzkriesený ako symbol Spojených štátov.

Znovuzrodenie Kolumba

     V polovici 18. storočia vytiahli učenci na svetlo zabudnuté dokumenty o Kolumbovi a raných dejinách nového sveta. Jedným z najdôležitejších boli tri zväzky „Historia de las Indias“ od historika, sociálneho reformátora a dominikánskeho mnícha z čias Kolumba, od Bartolomeho de las Casas. Knihy boli v Španielsku zakázané, pretože detailne zdokumentovali tvrdé zaobchádzanie Španielov voči domorodcom. Zobrazenie španielskeho tvrdého režimu s Indiánmi poskytlo základy pre „čiernu legendu“, ktorá vo svojej podstate hovorí o tom, ako lži, žiarlivosť a nenávisť Španielov ovplyvnila svetové stanovisko na viac než päť storočí. De la Casas vyčiernil španielsky charakter tým, že ho zobrazil ako represívny, brutálny, netolerantný a intelektuálne či umelecky zaostalý. Bez ohľadu na španielske motívy, dobývanie Ameriky zničilo pôvodné kultúry a viedlo k nekonečnému africkému zotročovaniu.

     Ďalší, kto vytiahol Kolumba zo zabudnutia, bol časopis vydaný k príležitosti Kolumbovej prvej cesty (publikovaný v roku 1880). Časopis zachytil nadšenie Gustava Foxa, pomocného tajomníka námorníctva Abrahama Lincolna, ktorý sa podujal zrekonštruovať trasu Kolumbovej prvej plavby.

     Obnovený vedecký záujem o Krištofa Kolumba sa silne zhodoval s politickými motívmi. Išlo najmä o to, aby Španielsko poprelo akékoľvek zostávajúce nároky v Amerike. Španielske americké kolónie vyhlásili nezávislosť jedna po druhej. Stalo sa tak od začiatku 19. storočia. Simón Bolívar a ďalší revoluční lídri prijali klasickú filozofiu, ktorá mala zdôrazniť ich rímskych predkov do takej miery, že „španielska Amerika“ bola premenená na Latinskú Ameriku.

     Konečný útok prišiel s americkou inváziou na Kubu a šesťmesačnou španielsko-americkou vojnou z roku 1898. Puerto Rico sa stalo americkým územím a tento rok je aj stým výročím odkúpenia Amerických Panenských ostrovov od Dánska.

     Kolumbus by sa nestačil čudovať, ako sa karty premiešali.

Z namysleného hulváta hrdina

     Francúzi zorganizovali v roku 1889 Svetový veľtrh na Champs de Mars v Paríži. Usporiadaný bol k stému výročiu francúzskej revolúcie. Vrcholovým úspechom bolo odovzdanie Eiffelovej veže, ktorá mala pôvodne stáť len dvadsať rokov (do roku 1909). Po Paríži sa Spojené štáty snažili ukázať svetu, že sú rovnocenné Európe tým, že zorganizovali vlastný Svetový veľtrh. Ich zámorskej expedícii však nikto nevenoval patričnú úctu, preto s tým bolo treba niečo urobiť. Kult hrdinu nastavil pre Kolumba spisovateľ Washington Irving, autor knihy Legenda o Ospalej diere. Ten sa snažil oživiť svoju upadajúcu spisovateľskú kariéru zostavením prvej Kolumbovej biografie v angličtine. Publikovaná bola v roku 1828. Jeho kvetnatý štýl vytvoril z Krištofa veľkého hrdinu. Napísal napríklad:

„Bol to jeden z tých silných prirodzených géniov, ktorí sa zdajú byť stvorení pre danú vec, ktorí sa už od samotného začiatku musia pasovať s prekážkami…“

     Uvedenie Irvingovej knihy a Svetová výstava boli načasované tak, aby sa zhodovali so 400. výročím Kolumbovho príchodu do Nového sveta. Prezident Benjamin Harrison predviedol otvárací ceremoniál 12. októbra 1892. V ten istý deň bol Kolumbus slávnostne predstavený v amerických školách.

     V rámci Kolumbovej expozície, ktorá sa stala symbolom Svetovej výstavy Spojených štátov vytvorilo Chicago „White City“ (deväť palácov navrhnutých najväčšími americkými architektmi), ktoré bolo postavené len za 26 mesiacov. Veľtrh poskytol návštevníkom, okrem iného, po prvýkrát chuť sýtenej sódy, Cracker Jack (občerstvenie americkej značky pozostávajúce z melasy, ide o karamelom potiahnutý popcorn a arašidy) – ten sa stal známy kvôli baleniu, ktoré vo vnútri obsahovalo cenu triviálnej hodnoty. Novinkou boli aj Juicy Fruit žuvačky. Kuriozitou bolo obrovské ruské koleso. V predpredaji sa za pol roka predalo viac ako 28 miliónov vstupeniek. Kolumbus sa stal vďaka tejto veľkolepej výstave miláčikom masmédií 19. storočia.

     Po Irvingovej knihe sa stal z Kolumba symbol amerického sna. Syn obyčajných tkáčov vlny a niekto, kto mal veľký sen. Odvážil sa vkročiť tam, kde nikto pred ním. Najlepšie bolo, že vytvoril z Kolumba Taliana. Amerika tak mohla poprieť, že Španielsko má na objavení Nového sveta nejaký podiel.

     Prezident Harrison vyhlásil štátny sviatok ako „Columbus Day“, ktorý sa zhodoval s otvorením kolumbijskej expozície. Sviatok bol oficiálne uznaný Kongresom v roku 1937. V roku 1992, keď sa USA chystali na 500. výročie príchodu Kolumba do Ameriky, však všetko smerovalo k akejsi demonizácii Kolumba. Ľudia si uvedomovali jeho zničujúci vplyv na pôvodné obyvateľstvo, čo viedlo demonštrantov, aby popierali Kolumbove hrdinské činy.  

     Kolumbus zomrel pred viac ako 500 rokmi, jeho legenda však stále žije a on sa javí ako jedna z najrozporuplnejších osobností dejín. Jeho príbeh ilustruje rozmazané hranice medzi mýtmi a históriou, pretože ukazuje, ako ľahko sa môže stať z ničiteľa národný symbol.  

________________

Autorka: Ing. Lujza Potočná

Zdroj: livescience.com/63775-how-columbus-became-national-symbol.html

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/5d/

Christopher_Columbus.PNG/851px-Christopher_Columbus.PNG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.