Ako to bolo so športom v 19. storočí

kriketMagazín Magistra História Vás dnes pozýva dozvedieť sa niečo o športovaní v 19. storočí.

Šport sa dostal medzi šľachtu, ale i obyčajných ľudí vďaka lekárom. Tí študovali anatómiu človeka a začali vytvárať teórie, podľa ktorých mohol byť fyzicky zdatnejší a aktívnejší človek omnoho zdravší, prípadne ľahšie odolávať nástrahám života. Tieto teórie sa postupne dostávali aj k pedagógom, ktorí začali presadzovať výučbu športu na jednotlivých školách. Jedna z najznámejších prác pochádza od Gerharda Ulricha Vietha: Pokus o encyklopédiu telesných cvičení. Autor sa v práci venoval špecifikám ľudského tela a tomu, ako je možné ich použiť pri fyzických aktivitách. Pritom položil základy gymnastiky. V knihe popisoval, že na cviky má dohliadať gymnasta, ktorý mal na starosti kázanie pri cvičení a pozorovanie, či správne prebieha. To všetko malo človeku pomôcť v bežnom živote. Človek mal krajšie sedieť, chodiť a aj tancovať.

Šport patrí džentlmenom

Aj vďaka vyššie uvedenej podpore sa stal šport bežnou súčasťou života každého džentlmena. Prečo šport a džentlmeni? Vysvetlenie bolo jednoduché, džentlmeni mali dostatok peňazí a voľného času. To, ako sa mal džentlmen správať pri športovaní, naznačoval aj význam tohto slova: džentlmen mal byť muž povahovo čestný, mal mať upravený zovňajšok, dobré spôsoby, a nikdy nesmel klamať o fyzických aktivitách, ktoré sám nezvládol. O športe bolo veľmi módne rozprávať v samotnej spoločnosti. Každý džentlmen musel vedieť jazdiť na koni, strieľať, šermovať, mať spôsobilosť v pästných súbojoch, ovládať plachetnicu a ďalšie. Keďže džentlmeni sa naozaj venovali športu, boli to práve oni, kto zakladal športové kluby. Veľmi módnym sa stal Golfový klub, pričom k prvému oficiálnemu stretnutiu golfistov došlo v roku 1860 na British open. V anglickej spoločnosti bol rovnako populárny tenisový klub. Vo Francúzsku sa stali veľmi obľúbenými JazdeckéBežecké kluby. V 70. a 80. rokoch tu vznikli ďalšie typy: Club de coureurs, Stade Francais a Racing Club. V Paríži vznikol zase Krasokorčuliarsky klub: Cercle de Pantineurs, pričom prvá ľadová plocha vznikla v Bouloňskom lesíku a v 80. rokoch prvý ľadový palác na Champs Elysées. Na druhej strane, v Prusku boli populárnejšie kluby Vojenskej akadémie. V nich sa pestovala precíznosť a dokonalosť v cvičení. Keďže cieľom bolo zvýšiť fyzickú odolnosť, študovali sa diela antického staroveku.

Mužské a ženské športy sa v 19. storočí odlišovali. Pre ženy vznikali samostatné učebnice a príručka týkajúce sa športu. Prvá kniha bola vydaná v roku 1829 v Berne Heinrichom Cliasom a volala sa Cvičenie ku zvýšeniu krásy a pôvabu dievčat. Ženy si tiež zakladali svoje vlastné spolky, ktoré slúžili na cvičenie. Takto vznikol napríklad aj v Prahe Telocvičný spolok paní a dievčat pražských (rok 1869).

Šport ako príprava na boj

Šport sa postupne dostával aj na školy, a to predovšetkým na vysoké a gymnázia. Na ľudových školách sa viedol vo forme zábavných hier. Šport nebol na každej škole. Ak boli pracovníci príliš konzervatívni, nemusel sa na školu vôbec dostať. Za snahou zaviesť šport do škôl stáli jednotliví vojenskí velitelia, ktorí videli potrebu cvičených mužov v prípadných vojenských konfliktoch. Prvá krajina, ktorá zaviedla telesnú výchovu ako povinnú vo vyučovaní na štátnych školách, bolo Dánsko (rok 1814). Na pruských školách sa začalo presadzovať heslo: čím je národ fyzicky zdatnejší, tým je sebavedomejší. Keď v Prusku vznikli v ponapoleonskej dobe rôzne športové spolky, začali byť úzko späté s nacionalizmom. Častokrát sa tu debatovalo na tému odvahy a začali sa tvoriť teórie, že porážka je hanbou, ba dokonca degradáciou národa. Po vzniku Nemeckého cisárstva sa dokonca šírilo heslo: „Kto necvičí v nemeckom duchu, je vedomým odporcom nemeckého národného svojrázu. Nemecko sa vďaka nemu začlení medzi slabé a zotročené štáty.“

Veľké športy 19. storočia

Ktoré športy boli v 19. storočí najobľúbenejšie a ktoré ešte len vznikali? Začnime novými disciplínami, ktoré poznáme dodnes. 19. storočie prinieslo obľubu v bicyklovaní. Vynález kolesa, ktoré malo slúžiť na jazdu človeka, sa pripisuje Karlovi von Draisovi (okolo roku 1815 alebo 1817). Šlo o velocipéd, ktorý jazdci poháňali odrážaním nôh od zeme. Veľkej obľube sa tešil v Anglicku a Francúzsku. Samotná cyklistika bola ale rozšírená až v 80. rokoch 19. storočia. Šlo už o bicykel s veľkým predným kolesom. Na osi bicykla boli pripevnené kliky a pedále, pričom mal aj malé zadné koliesko, ktoré slúžilo na vyrovnávanie rovnováhy. Toto malé koliesko zabezpečilo, že jazdec už nemusel balansovať a mohol bicyklovať rýchlejšie. Jazdilo sa na ňom na výlety, ale začal sa používať aj na športy, konkrétne na súťaženie. Keďže ale nebol veľmi pohodlný, posmešne sa označoval ako kostitras. Samozrejme ho využívali najmä bohatšie vrstvy, lebo stál okolo 200 zlatých. Rovnako začali vznikať kluby – Hamburský Bicykle Club z roku 1869 alebo mníchovský Velocipedenclub. Aj tento šport bol využiteľný vo vojne. Prvýkrát sa použili vojenské cyklistické oddiely na strane Prusov proti Francúzom v roku 1871.

Proti cyklistike sa spisovali rôzne nariadenia, a to najmä pre početné sťažnosti: bicykel mal plašiť dobytok a spôsoboval nebezpečné nehody. Súťaženie v bicyklovaní nebolo jednoduché, dochádzalo k stretom a následne k hromadným pádom. Tvorili sa súťaže, ktoré trvali 24 hodín. Od začiatku 90. rokov začali postupne miznúť veľké kolesá a bicykle sa menili, pedále sa už nachádzali na ráme v strede, rovnako sa objavila prvá pneumatika, a preto mohlo dôjsť k veľkým cyklistickým súťažiam. Za úplne prvé sa považovali tie, ktoré sa uskutočnili v Londýne v roku 1869. V roku 1891 sa konal závod Paríž Brest, ktorý mal 1 200 km. V roku 1893 sa uskutočnili prvé majstrovstvá sveta na dráhe v Chicagu a v roku 1902 to bol La Toure de France.

Pripravte si päste!

Ďalším obľúbeným športom sa stal box. Ako šport vznikol v 18. storočí, v arénach sa hral po šermiarskych súbojoch ako bodka za šermom. Spočiatku bol považovaný za vulgárny šport, ale zakrátko ho vyskúšali aj šermiari, a zistili, že obranou a útokom sú si športy veľmi podobné. Prvý športový klub sa nazýval Pugilistic Club a bol založený v Anglicku v roku 1812. Už v roku 1866 sa dĺžka kola stanovila na 3 minúty.

Lopta v 19. storočí

Futbal sa hral od začiatku 19. storočia, ale organizovanú podobu získal až v 80. rokoch 19. storočia. Od začiatku bol výsadou študentov, hrával sa na jednej z najstarších anglických univerzít v Oxforde. Keďže tu študovali nielen Angličania, ale i Íri, dochádzalo tu k ostrým stretom. Práve pre nové poznatky pedagogiky sa stal šport veľmi dôležitou aktivitou na školách, ale na druhej strane to, či sa chlapci venovali futbalu, záviselo od riaditeľa. V známych školách ako Etonn alebo Winchester sa futbal nesmel hrať, bol označovaný ako šport mäsiarskych tovarišov, veľmi hrubý a krutý, nevhodný pre mladých džentlmenov. Futbal, ako ho poznáme dnes, pochádza práva z Anglicka, spočiatku sa hral v ťažkých kopacích topánkach, vďaka ktorým dochádzalo k ťažkým úrazom a pomliaždeninám. Rovnako tu boli problémy s nafukovaním lopty, preto sa najprv používala ragbyová šiška. Od roku 1880 sa pri hre objavuje rozhodca, od roku 1904 funguje FIFA: Medzinárodná futbalová asociácia.

Vďaka futbalu vzniklo ragby. V roku 1828 sa stal riaditeľom školy v mestečku Rugby pán Thomas Arnold. Práve on sa zaslúžil o rozvoj športu v tejto oblasti, vychádzal pritom z nemeckých snáh. Javil záujmy o rôzne športy, jeho študenti sa preto venovali aj futbalu, ktorého sa ako divák zúčastnila aj kráľovná Viktória (rok 1839). Futbal sa  na škole hral už od roku 1831. Keďže bol považovaný za veľmi agresívny šport, do ktorého sa mohli zapojiť len telesne najzdatnejší študenti, prešiel určitými zmenami. Hrať sa už smelo nielen nohami, ale aj rukami. Hra už nekládla dôraz len na silu, ale predovšetkým na zručnosť a šikovnosť. Hru si zakrátko osvojili aj iné školy a začala sa tak šíriť po celom ostrove.

V 19. storočí vznikol tiež basketbal. Do Európy sa dostal z USA až po 1. svetovej vojne, no v Spojených štátoch vznikol v 19. storočí, a to v mestečku Springfield. Boli tu tuhé zimy a aby hráči ragby nezaháľali, učiteľ James Naismith im na vysokej škole postavil kôš na kartón od pomarančov a študenti mali triafať do koša. Mnohým sa to zapáčilo, a preto sa odvtedy venovali iba basketbalu. V Olympijských hrách bol už v roku 1904.

tenis

Hra podobná tenisu sa hrávala už v 15. storočí. V Anglicku existovala špeciálna manufaktúra na výrobu tenisových loptičiek. Ale tenis, ako ho poznáme dnes, sa začal hrať až v roku 1874. Založil ho major Wingfield ako hru, ktorá sa nazývala sféristika. O rok neskôr už šlo o lawn-tenis. Svetová tenisová federácia bola založená v roku 1913, pričom Československá tenisová asociácia vznikla v roku 1918. ČSR prvýkrát vstúpila do Davisovho pohára v roku 1921. V programe Olympijských hier bol tenis od roku 1896 do roku 1924, druhýkrát bol zaradený do Olympijských hier v roku 1988.

Keď prišla zima…

Hokej vznikol v Kanade, v mestách Kingston a Montreal v 70., 80. rokoch. Ale z dobových správ vieme, že už v 30. rokoch 19. storočia sa takto hrali deti s ťažkou loptou, ktorú si kĺzali po ľade prostredníctvom ohnutých palíc. Vtedy sa, samozrejme, nekládol dôraz na počet hráčov alebo na veľkosť klziska. Prvé pravidlá hry boli vydané v roku 1879, pretože šport sa už dostával na stredné a vysoké školy. Pravidlá vychádzali z ragby, lacrossu. Mal vznikať ako veľmi tvrdý šport, pri ktorom sa bolo možné stretnúť s osobnými potýčkami až bitkami. Pravidlá dovoľovali 11 hráčov na každej strane. Keďže sa v hre ťažko orientovalo, počet sa zmenšoval na 9, 8, 7 až 6. Spočiatku sa hralo systémom všetci za pukom, nečistá hra tiež nepredstavovala žiadne sankcie. Hokej sa do Európy dostal vďaka vysokoškolákom, a to najmä do Anglicka a Francúzska. Prvé oficiálne súťaže sa konali pod dohľadom medzinárodného ústredného ľadového hokeja od roku 1908, v roku 1894 boli napr. diváci pozvaní na hru Ľadová lopta. Hokej sa dostal do programu Olympiády ešte kým fungovali iba letné Olympijské hry, v roku 1920, ČSR vtedy získalo bronzovú medailu.

Počas zimných mesiacov sa veľkej obľube tešilo aj krasokorčuľovanie. Najprv šlo len o akési kĺzanie sa na ľade. Prvá súťaž sa konala vo Viedni v roku 1882. Axel Paulsen predviedol svoj prvý skok a v roku 1892 bola vytvorená Medzinárodná krasokorčuliarska únia. Krasokorčuľovanie bolo natoľko obľúbené, že sa stalo súčasťou letných Olympijských hier v roku 1908 a 1920. Okrem týchto hier sa ľudia venovali aj sánkovaniu alebo lyžovaniu.

Vidiek žije športom

Na vidieku sa počas soboty alebo nedele uskutočňovali ľudové hry, ktoré prinášali odpočinok po celotýždennej práci. Tvorili sa bežecké závody. Šľachta ich nepovažovala za dostatočne reprezentatívne, preto beh ponechala chudobnejšej vrstve a ujalo sa to práve na vidieku. Tieto vidiecke závody lákali mnohých ľudí oddýchnuť si, najesť sa, posedieť si, ale aj nakúpiť suveníry a sladkosti. Rovnako sa stretávame s prvkom uzatvárania stávok na víťaza. Súčasťou hier boli aj pästné zápasy a súboje, futbal. Keďže pri týchto hrách dochádzalo k šarvátkam, boli zakázané a neraz sa uskutočňovali nelegálne. Patrili sem aj preteky psov, často sa stávalo, že boli predčasne ukončené pre príchod polície.

Stávkovanie sa stalo obľúbenou súčasťou hier. Týkalo sa to najmä tých, ktorí nešportovali, ale na druhej strane šport mali radi a vyznali sa v ňom. Vďaka stávkovaniu sa šport mohol rozvíjať, pretože lákal stále viac záujemcov. V ČSR sa pevné pravidlá stávkovania stanovili v roku 1918, po 1. svetovej vojne bola časť z týchto peňazí použitá v prospech invalidov, vdov, sirôt, ale i literátov.

Prvá Olympiáda v 19. storočí

Pierre_de_Coubertin

Pierre de Coubertin

V 19. storočí sa tvoria myšlienky, ktoré podporovali obnovu Olympijských hier. Prvé pokusy obnoviť hry prišli práve z Grécka, a to aj pre vykopávky, ktoré sa uskutočnili v 19. storočí. Keď vzniklo samostatné Grécke kráľovstvo (rok 1830), výrazne sa tu zmenili podmienky. V roku 1859 sa konali prvé Olympijské slávnosti v Aténach. Boli tu bežecké závody, jednoduché skoky, skoky cez prekážku, hody oštepom a ďalšie. Hry sa ale už neopakovali. Pokusy obnoviť ich boli aj vo Francúzsku, Švédku či v Británii. Pierre de Coubertin, ktorý sa zaslúžil o obnovenie hier, bol pedagógom, historikom a vášnivo sa zaujímal o šport, preto chcel, aby došlo k obnoveniu hier. Prvé hry sa uskutočnili v Aténách. Bolo tu prítomných 13 krajín a 311 mužov ako športovcov. Súťažilo sa v deviatich disciplínach.

Prečo bol de Coubertin za obnovenie hier? Prečo sa o nápad zaujímal práve Francúz? Coubertin chcel pozdvihnúť francúzskeho ducha po prehratej bitke s Pruskom (1870 – 1871). Preto chcel, aby vznikla súťaž, v ktorej by našli rovnaké podmienky všetci jej účastníci. Chcel, aby mala súťaž ušľachtilý a rytiersky charakter, pričom odmena mala spočívať v športe samotnom. Myšlienku oživenia hier vyslovil už v roku 1892, ale nestretol sa s pochopením. Preto v júni 1894 zvolal kongres o športe do Paríža, kde si ho prišli vypočuť záujemcovia z celého sveta. Rokovania prebiehali na parížskej Sorbonne, členovia sa jednomyseľne dohodli na obnove hier. Prvé sa mali uskutočniť v Aténach v roku 1896 a predpokladalo sa, že sa budú cyklicky opakovať každé štyri roky. Pierre de Coubertine sa stal členom Medzinárodného olympijského výboru.

Prvé Olympijské hry sa konali od 6. do 15. apríla 1896. Slávnostné otvorenie sa konalo v deň 75. výročia vzniku gréckeho hnutia za nezávislosť, čo znásobilo nadšenie z hier. Na hry však nesmeli prísť ženy, bolo tu 280 mužov a z toho 230 Grékov. Na maratónskom behu sa chcela kvalifikovať aj žena Stamata Revithiová. Žiadala výbor, aby sa smela zúčastniť, ale ten jej to nepovolil. Aj keď jej zakázali pretekať, vyštartovala deň po oficiálnych mužských pretekoch. Keď sa jej spýtali, prečo aj tak beží, povedala: „Azda tým získam pre moje dieťa nejaké postavenie.“

__________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroj: SOMMER, Jiří. Malé dejiny športu. Praha: Fontána, 2003, s. 273.

Obrázky: victoriana.com/Victorian-Fashion/images/croquet.jpg

discriminationinthesportingworld.web.unc.edu/files/2014/09/U5314P1053DT20121010153023.jpg

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/06/Pierre_de_Coubertin_Anefo.jpg

Comments
  1. Anonym

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.