Ako to bolo so starovekými obrami?

Viaceré staroveké civilizácie verili, že Zem pred veľkou potopou obývala rasa obrov. Niektorí tomu veria dodnes. Zatiaľčo niekedy sú obri považovaní za bohov, inokedy sú zvečnení v sochách, maľbách a príbehoch. Zmienky o obroch nachádzame po celom svete, a tak je načase zamyslieť sa, či skutočne existovali.

Biblický obor a stopy po obroch v USA

Najznámejším obrom je zrejme biblický Goliáš, ktorý sa stretol v boji s Dávidom, budúcim kráľom Izraela. Podľa tohto príbehu Dávid Goliáša zhodil na zem pomocou svojho praku a následne mu odťal hlavu Goliášovým vlastným mečom. Neďaleko miesta ich domnelého súboja leží hora, v ktorej je vraj Goliáš pochovaný, hoci zatiaľ vedcami skúmaná nebola.

Aj v oblasti stredného Západu v severnej Amerike sa nachádzajú hory, ktoré niektorí ľudia označujú za obrie hroby. Verí tomu napríklad aj americký spisovateľ Brad Steiger (1936), ktorý obrov spomína v mnohých knihách a tvrdí, že mali výšku okolo troch metrov. Patrili im lebky vybavené rohmi, dodatočnou sadou zubov a inými anomáliami. Ďalší autor, David H. Childress (1957), potvrdzuje, že sa v spomenutej oblasti v 50. rokoch 20. storočia našli hroby nezvyčajne vysokých ľudí, z ktorých niektorí mali dve sady zubov, zatiaľčo ruky a nohy iných boli vybavené šiestimi prstami.

Podľa inej historky objavili farmári, ktorí prichádzali do nevadských jaskýň za netopierím trusom (zúrodňovanie polí), v roku 1912 v jednej jaskyni rozličné predmety určené pre lov a rybolov, zrejme v blízkom (dnes už vysychajúcom) jazere. Spolu s týmito artefaktami mali zároveň farmári objaviť mumifikované pozostatky vysokých ľudí s červenými vlasmi. Červenovlasých gigantov žijúcich v jaskyniach okolo jazera spomínali koncom 19. storočia už pôvodní Američania. Označovali ich za kanibalov, ktorí sa živili mŕtvolami, a preto sa vyhýbali kontaktu s nimi.

Je však záhadou, že dnes nevieme, čo sa s týmito telami, ktorých malo byť až 60, neskôr stalo. Mohol ich niekto úmyselne odstrániť, aby tak zakryl minulú prítomnosť obrov v oblasti? Spálili ich farmári spolu s netopierím trusom a byvolími lebkami, aby tak zúrodnili svoje polia? Alebo išlo len o legendu?

Obrovské ľudské figúry a gigantické stavby

Možné dôkazy o existencii obrov však máme k dispozícii aj z iných častí sveta. V Južnej Amerike sa nachádzajú tak veľké zobrazenia ľudí, že zo zeme ich nie je možné rozoznať, len z oblohy. V lokalite Cerro Unitas v chilskej púšti Atacama je v piesku vytvorená takmer 120 metrov vysoká figúra, považovaná za najväčšiu svojho druhu na svete. Jej pôvod a účel je dodnes neznámy, podobne ako v prípade britského Obra z Cerne AbbasDlhého muža z Wilmingtonu.

Veľká Británia je všeobecne pokrytá mnohými miestami, ktoré sa spájajú v ľudskej predstavivosti s obrami. Hovorí sa, že v počiatkoch ostrova, nazývaného kedysi Albion, ho obývali obri, z ktorých neskôr väčšinu porazili hrdinskí bojovníci prichádzajúci sem po bitke pri Tróji.  Okrem toho sa obrom často pripisuje postavenie najznámejšej megalitickej stavby sveta, Stonehengu.

Je možné tvrdiť, že povrch našej planéty je posiaty množstvom gigantických stavieb, z ktorých niektoré sú staré celé tisícročia. Niektorí ľudia považujú aj stavby vytvorené z veľkých kameňov za prácu obrov, či už hovoríme o peruánskom Machu Picchu alebo ruinách Baalbek v Libanone, o ktorých miestna tradícia tvrdí, že ich po veľkej potope vytvorila rasa obrov pre biblického kráľa Nimroda. Malta sa zas občas označuje za posledné miesto, v ktorom prebývali európski obri. Túto teóriu majú podporovať ruiny Ggantija.

Názor vedy na existenciu obrov

Čo vlastne možno chápať pod pojmom obor? Za obra sa niekedy považuje aj prirodzene geneticky vysoký človek alebo človek, ktorého telo produkuje priveľa rastového hormónu, čo vedie k poruche nazývanej akromegália. Vedci s istotou nevedia povedať, či na narodení výnimočne vysokej osoby majú hlavný podiel gény, strava alebo iná príčina. Isté však je, že kedysi boli títo ľudia považovaní za čudákov a často ich vystavovali v cirkusoch, zatiaľčo dnes sú považovaní za normálnych ľudí a niektorí z nich dosahujú významné športové úspechy, predovšetkým v basketbale.

Podľa niektorých názorov mali pozitívny efekt na rodenie obrov v minulosti aj priaznivejšie klimatické podmienky. Argumentuje sa tiež faktom, že aj vysoké stromy, ako napríklad sekvoje, dnes rastú pomalšie ako kedysi a mnohé druhy rastlín a zvierat bolo nielen väčších, ale sa dožívalo aj dlhšieho veku. V súčasnosti by dinosaury nedokázali prežiť, keďže by im to súčasné atmosférické podmienky s tenšou ozónovou vrstvou a menšou ochranou pred rádioaktívnymi lúčmi jednoducho neumožnili.

Obri ako nebeské stvorenia

Nájdu sa aj ľudia, ktorí tvrdia, že obri prišli na Zem z vesmíru a boli tak nebeskými stvoreniami pochádzajúcimi z inej planéty. Zároveň hovoria, že sumerská civilizácia bola s nimi v kontakte a označovala ich ako Anunnaki. Sumeri spomínajú nebeské stvorenia vo svojich textoch a zobrazujú ich väčších aspoň o tretinu oproti bežným ľuďom. Jedna stará sumerská tabuľka zobrazovala planéty so slnkom v ich strede, čo sa podarilo potvrdiť len pred pár storočiami. Ukazovala tiež Pluto, objavené len v 30. rokoch 20. storočia. Zároveň ja zakreslená ďalšia planéta, Sumermi označovaná ako Nabiru, domov nebeských bytostí.

Podľa sumerského rozprávania Annunnaki prišli do údolia riek Eufrat a Tigris a založili v ňom kolóniu menom Eden, čo je výraz pre biblický raj. V ňom sa spermia nebeskej bytosti spojila s vajíčkom humanoidnej bytosti, ktorá mala pripomínať slávnu Lucy. Týmto spôsobom mal vzniknúť hybrid, z ktorého sa neskôr vyvinul moderný človek.

Legenda hovorí, že Anunnaki sa vrátili na Zem o niekoľko tisíc rokov neskôr, aby si overili úspešnosť svojho genetického experimentu a zostali očarení krásou ľudských žien. Počali s nimi deti rozmerov titanov, tie však boli také strašné, že sa ich Anunnaki rozhodli zničiť. V knihe Baruch, nazývanej tiež Grécka apokalypsa Baruch, sa píše, že následne zasiahla svet veľká potopa, čo takmer všetko zahubila, a to vrátane 409-tisíc obrov. Niektorí obri potopu prežili, ich vláde na Zemi však bol koniec a dominantným druhom sa namiesto toho stal človek.

Ako sme mohli vidieť, podľa mnohých názorov sa v minulosti po Zemi prechádzali obri, ktorých prítomnosť majú dosvedčovať viaceré gigantické stavby, vysoké figúry a staroveké texty. Niektorí ich stotožňujú s bohmi alebo mimozemšťanmi, kým iní hľadajú za ich pôvodom skôr biológiu a genetiku. Na to všetko si samozrejme môžete vytvoriť vlastný názor a zamyslieť sa nad tým, či starovekí obri skutočne existovali alebo nie.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film ANCIENT GIANTS existed – Best Full Documentary

Obrázok: missiongalacticfreedom.files.wordpress.com/2015/01/giants11.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.