Ako vznikala moderná kniha

Prvotným účelom knihy je zachovanie nehmotnej myšlienky, výtvarná stránka knihy je z tohto pohľadu druhotná. Pozornosť samotnému literárnemu dielu navzdory jeho výtvarnej stránke venuje predovšetkým vášnivý čitateľ. Keď sa človek zamyslí, aj sám dokáže dôjsť k názoru, že obsah knihy musí byť v harmónii s jej vizuálnou stránkou. Z tejto harmónie vyplýva aj vnímanie knihy ako zberateľského materiálu. Kto by chcel čítať knihu plnú chýb alebo vytlačenú na nekvalitnom papieri ? Takáto kniha by určite väčšinu čitateľov nepriťahovala. Na druhej strane, čitateľov taktiež nepriťahuje obsahovo nezaujímavá kniha, ktorá má pekný obal. Preto si myslím, že hodnota vizuálnej stránky knihy by mala korešpondovať s jej obsahom.

kniha

Prvé prototypy kníh vznikali ešte v staroveku. Knihy vyrábané v Číne pozostávali z kôry stromov, neskôr z tenkých drevených dýh. V Ríme boli prvé knihy tvorené olovenými doštičkami, ktoré boli potiahnuté vrstvou vosku, do ktorého sa rylo. V Asýrii a Babylonii bola kniha tvorená zviazanými vypálenými hlinenými tabuľkami. Materiál, z ktorého kniha pozostávala sa postupom času menil. Strany kníh boli tvorené hodvábom, vypracovanou kožou z osla alebo kozy, v Egypte bol populárny papyrus.

Papyrus ako základný materiál potrebný pri výrobe kníh si svoje prvenstvo zachoval až do stredoveku. Vyrábal sa z drene kvetných stoniek africkej rastliny Cyperus papyrus. Zo stoniek bola najprv odstránená kôra. Stonková dreň sa rozrezala na tenké pozdĺžne prúžky, ktoré boli k sebe ukladané v tesnej blízkosti a polievané tenkou vrstvou škrobového lepu a prekrývané ďalšou vrstvou prúžkov ukladaných priečne. Takto vytvorený čerstvý papyrus bol uhládzaný slonovinovou kosťou. Vytvorené pruhy papyrusu boli zlepované do jedného dlhého pásu, ktorý sa stáčal do rolky. Egypťania nielenže dokázali papyrus vyrobiť, ale vyrábali hneď niekoľko tried papyrusov delených podľa kvality. Papyrus bol vyrábaný v Egypte už v dobe 3500 rokov pred našim letopočtom. Jeho výrobný postup bol tajný, tvoril výsadu kňazskej kasty. Neskôr bol tento postup chápaný ako štátny monopol. Papyrus bol vyvážaný do celej Európy.

Prvý papier bol vyrobený v Číne. Vymáčaná dreň rastliny Aralia papyrifera bola rezaná na lupene, ktoré sa neskôr lisovali dokopy. Tak vznikol prvý jemný papier. Neskôr sa jemný papier v Číne vyrábal z lyka rôznych morušových, bambusových, konopných a trávových rastlín, z ktorého boli utkané jemné pletivá, ktoré boli následne lisované, sušené a hladené. Nakoniec bol výrobný postup zjednodušený natoľko, že sa rastlinná dreň roztláčala na kašu, ktorá sa následne lisovala do podoby papiera. Takto vzniknutý papier sa sušil na slnkom rozohriatych stenách domov. Arabi vyrábali papier tak, že rozomleli ľanové alebo konopné vlákna, zmiešali ich so škrobom získaným z pšeničnej alebo pohánkovej múky rozrobeným vo vode. Číňania začali vyrábať papier pozostávajúci z rastlinných vlákien. Neskôr výrobu papiera zdokonalili Japonci. Štátne japonské tlačiarne vyrábali až deväť druhov papiera z ľanu, morušovej kôry, ružových vlákien a podobne. Výrobou papiera sa po Japonsku začala zaoberať aj Kórea. V Oriente sa začal vyrábať farebný papier, ktorý bol používaný účelovo. Napríklad Červený papier bol určený pre štátne listiny, na modrý sa písali rozsudky smrti, šafránom farbený papier sa používal na písanie milostných listov a podobne. Dnes sa už papier prakticky ručne nevyrába, je vyrábaný strojovo. Papier sa vyrábal ručne až do roku 1799, pretože práve v tomto roku Lous Robert vynašiel prvý plochý pásový stroj na výrobu papiera, čím technická výroba papiera zlacnela.

Prvé knihy boli písané rukou. Atrament v starovekom Grécku a Ríme bol vyrábaný zo sadze, lepidla a vody s prímesou octu. Taktiež sa používal atrament získaný zo sépií. Najčastejšie sa písalo v odtieňoch červenej, modrej, zelenej a žltej farby, hojný bol taktiež strieborný a zlatý atrament.  Približne v roku 1450 prišiel Johannes Gutenberg s nápadom zostaviť stranu zo znakov, ktoré by bolo možné podľa potreby preskupiť a znova použiť. Meno Gutenberg sa spája s objavom kníhtlače, ale je potrebné povedať, že kníhtlač bola vynájdená už oveľa skôr, ale do príchodu Gutenberga sa praktizovala formou blokovej tlače. Išlo o to, že každá strana knihy sa zvlášť vyrezala z dreva a po vytlačení knihy bola forma nepoužiteľná pre tlačenie inej knihy. Gutenberg teda zdokonalil staršiu metódu tlače nazývanú doskotlač. Za prvú knihu, ktorú Gutenberg vytlačil je považovaná biblia z roku 1455. V nasledujúcich päťdesiatich rokoch bolo vytlačených približne 18 000 kníh. V roku 1500 bolo v Európe v prevádzke približne 1200 tlačiarní. Obálky kníh boli vypisované väčšinou ručne rôznymi typmi písiem. Vypisoval ich sám tlačiar. V dnešnej dobe návrhy obálok kníh spadajú do kompetencie  kresliarov a grafikov.

Tlačiarenskú čerň si tlačiari pripravovali sami. Približne dvakrát do roka niekde na okraji mesta vo veľkých kotloch varil ľanový olej dovtedy, kým nevznikla fermež, ktorá sa miešala so sadzami. V dnešnej dobe sa čerň vyrába strojovo, s fermežou sa miešajú spáleniny látok bohatých na uhlík. Z niekdajšej verejnej udalosti – varenie černe sa spájalo s rôznymi ceremóniami sa stala bežná záležitosť.

V období renesancie sa začalo prihliadať na typografickú stránku knihy. Úprava knihy po typografickej stránke docielila vzbudenie záujmu o knihy a kniha bola chápaná ako cenný artefakt ľudskej činnosti medzi širšími vrstvami vtedajšej spoločnosti. Za knižného reformátora v oblasti typografie by sme mohli považovať Williama Morrisa, ktorý teoreticky i prakticky propagoval krásu knihy a stanovil zásady z ktorých vychádza aj dnešná typografia.

Nakoniec malé zhrnutie. Prvé prejavy písma by sme mohli hľadať v jaskyniach, kde pravekí ľudia vyjadrovali kreslením obrázkov to, čo videli a prežívali. V prehistorických dobách obrazy a písmo splývali do jedného celku. Za prvotnú knihu môžeme by sme mohli považovať Asýrske a Babylonské hlinené dosky, Čínske a Indické kamenné a drevené dosky,  respektíve japonské kovové doštičky. Egypťania ako prví písaný text rolovali do zvitkov. Ako podklad používali papyrus. Starí Gréci a Rimania používali papyrus a pergamen. Prvé knihy boli písané zlatým, strieborný alebo farebným atramentom. V stredoveku boli knihy obohatené o rôzne grafické prvky. Prvé ilustrácie boli maľované ručne. V období renesancie boli ručne maľované obrázky nahradené rôznymi reprodukciami. Po objave kníhtlače boli prvé tlače vernými napodobeninami ručne písaných kníh. Neskôr sa začali staré knihy upravovať po typografickej stránke a tlačiť na kvalitný papier. Niekde v tomto období by sme mohli hľadať základy modernej knihy. 

_______________

Autor: Mgr. Ján Bocan

Zdrojeca.retrospektiva.eu

Obrázok: cdn.pixabay.com/photo/2016/03/30/18/11/book-1291164_960_720.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.