Aký bol účel Machu Picchu?

Záhadné mesto ukryté vysoko v horách bolo klenotom ríše Inkov, ktorí ho využívali rôznym spôsobom. Aké boli funkcie Machu Picchu a ako dokázalo fungovať napriek svojej izolovanej a ťažko dostupnej polohe?

Pôvod Machu Picchu

Úchvatné Machu Picchu, označované tiež za Stratené mesto Inkov, je situované na úzkom hrebeni, ktorého strmé zrázy lemujú terasovité záhrady a ktorý je učupený medzi dvojicou výrazných vrcholov. Mesto je plné prelomových technológií a o jeho hlavnom význame sa dodnes vedú špekulácie. Podľa niektorých názorov išlo o kráľovský palác, kým iní sú presvedčení, že sídlo plnilo funkciu obchodného centra.

Mnohé z miestnych budov sú postavené vzhľadom na pohyb Slnka a využívali sa pravdepodobne pre rozličné ceremónie. Niektoré stavebné prvky sú v deň zimného slnovratu zarovnané s lúčmi vychádzajúceho Slnka, kým iné nevrhajú tieň na pravé poludnie počas rovnodennosti. Niektorí odborníci sa preto domnievajú, že Machu Picchu slúžilo ako solárne observatórium pre uctievanie najdôležitejšieho boha, Slnka. Vďaka vysokej nadmorskej výške sa miesto nachádza bližšie k nebesiam, je však zároveň situované v náročnom teréne a tunajšiu oblohu často zahaľujú mraky.

Okolo mesta boli objavené obrazce na skalách, ktoré vznikli oveľa skôr než došlo k rozmachu kultúry Inkov v 15. storočí. Dôkazy o prítomnosti staršej civilizácie datovanej do obdobia 800-1200 nášho letopočtu naznačujú, že hora bola posvätná dávno pred príchodom Inkov. Pravdepodobne predstavovala starobylé miesto veľkého duchovného významu, ktoré pre miestnych ľudí reprezentovalo spojitosť s ich bohmi.

Stret kultúr aj sídlo vládcu

Vzhľadom na počet príbytkov v Machu Picchu sa odhaduje, že mesto obývalo približne 500 ľudí, o ich každodennom živote však máme k dispozícii málo informácií. Skúmanie rozličných ľudských pozostatkov objavených v lokalite naznačuje, že v meste sa stretávali príslušníci viacerých kultúr pochádzajúcich z rôznych geografických oblastí. Ľudí do lokality zrejme priťahoval panovník, pre ktorého bolo Machu Picchu kráľovským sídlom a jeho palác disponoval rôznymi technologickými výdobytkami, aké v iných budovách nenachádzame.

V meste sa ale nenašli ľudské pozostatky pochované so vzácnymi predmetmi, ktoré by dokazovali vysoké postavenie zosnulého. Namiesto nich boli objavené jednoduchšie hroby s predmetmi spojenými s prácou nižšej vrstvy, ako napríklad kuchárov hrniec. Preto sa historici domnievajú, že v Machu Picchu panovník neprebýval stále, ale chodil sem raz za čas, aby si oddýchol od ruchu v meste Cusco, centra ríše Inkov.

Využívanie prírodných zdrojov

Jednotlivé budovy mesta tvoria masívne žulové bloky rôznych tvarov, ktoré napriek tomu dokonalo sedia a sú bezchybne zarovnané. Pevná a tvrdá žula sa ťažila v kameňolome nad centrom mesta. Na jej spracovanie sa používali jednoduché kamenné nástroje a železný hematit, s ktorým vykonávali presnú, hoci zdĺhavú prácu. Stavebný materiál na budovanie mesta tak poskytli priamo okolité hory.

Vzhľadom k tomu, že Machu Picchu z troch strán obklopujú strmé útesy, nebolo v jeho okolí možné vybudovať klasické polia slúžiace na obživu obyvateľstva. Inkovia obklopili mesto tenkými pásmi terás, ktorými spevnili svah, vytvorili základy pre stavbu budov a zároveň poskytovali obmedzenú možnosť pestovania.  

Na vrchole hory sú tiež obmedzené zdroje vody, ktorá bola zdrojom života a našla si využitie aj pri posvätných rituáloch. Popri slabšom prirodzenom prameni využívali Inkovia tiež dažďovú vodu, ktorá sa filtrovala cez skalné pukliny, vyvierala v prameňoch po strane kopca a prostredníctvom systému kamenných žľabov bola privádzaná do mesta.   

Napriek podobným trikom však miestne zdroje neboli dostatočné pre obživu 500 obyvateľov mesta. Množstvo kukurice, ktoré sa mohlo na terasách urodiť by nepostačovalo ani pre relatívne malú populáciu, čo prezrádza, Machu Picchu nebolo sebestačné a záviselo od dodávok plodín, produktov a zásob z iných oblastí.

Kontakt so zvyškom ríše Inkov

Mesto je známe svojou izolovanou a odľahlou polohou. Hoci je zdanlivo odrezané od zvyšku sveta, dokázalo fungovať vďaka rozsiahlemu systému ciest, ktoré ho spájali so zvyškom ríše. Trasy známe ako Camino Inca sa zachovali do súčasnosti, pričom archeológom sa zatiaľ podarilo identifikovať osem ciest vedúcich do Machu Picchu, po ktorých plynuli do mesta zásoby. Komplex je umiestnený medzi oblasťou Ánd a pralesa, mal pod kontrolou veľké teritórium a mnohé produkty prechádzali práve tadiaľto.

Machu Picchu tak zároveň slúžilo ako významné administratívne centrum dozerajúce na pohyb tovaru a ľudí v rozpínajúcej sa ríši. Cesty Inkov lemovali tábory, ktoré od seba boli vzdialené jeden deň chôdze a medzi ktorými sa pohybovali oficiálni bežci, ktorí týmto spôsobom dokázali pokryť územie s rozlohou vyše 1500 km. V priebehu sto rokov sa ríša nesmierne rozrástla a pokrývala územie dnešného Peru, Bolívie, Kolumbie, Ekvádoru aj časti teritória Argentíny a Čile.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 2 9 – Skryté město Inků

Obrázky: archív autorky

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.