Alan Turing – muž, ktorý prelomil Enigmu

turingAlan Turing, uznávaný matematik, kryptológ a človek, ktorý mal ako jednotlivec azda najzásadnejší vplyv na víťazstvo Spojencov v 2. svetovej vojne.

Alan Mathison Turing sa narodil 23. júna 1912 v Londýne. Už ako dieťa vykazoval známky vysokej inteligencie, čo viacerí jeho učitelia síce rozpoznali, no nie vždy aj rešpektovali. Vo svojich trinástich rokoch sa na Sherbornskej škole začal zaujímať o matematiku a vedu. Po jej absolvovaní sa zapísal na King´s College (Cambridgeská univerzita), kde študoval v rokoch 1931-1934. V roku 1936 odpublikoval vedecký článok „On Computable Numbers“, v ktorom definoval tzv. Turingov stroj, teda abstraktný model číslicového počítača, ktorý by bol schopný vypočítať všetko, čo je počítateľné. Táto práca je dodnes uznávaná vedeckou komunitou ako základ pre teoretickú informatiku a stala sa centrálnym konceptom moderného počítača. V nasledujúcich rokoch študoval matematiku a kryptológiu na „Institute for Advanced Study“ v Princetone v New Jersey. Po získaní titulu PhD. na Princetonskej Univerzite v roku 1938 sa vrátil späť do Cambridge.

Kryptoanalýza a prvé počítače

Počas 2. svetovej vojny pôsobil Turing ako vedúci tímu, ktorého úlohou bolo dešifrovať tzv. Enigmu, nemecký kódovací prístroj. Alanovi Turingovi sa podarilo prelomiť  nemeckú Enigmu, a tak dešifrovať zakódované vojenské signály. Jeho prínos sa však neskončil dešifrovaním kódu, pretože napísal aj dva články o matematických prístupoch k prelomeniu kódu, ktoré boli natoľko dôležité, že ich zverejnili až o niekoľko desiatok rokov (v roku 2012).

V polovici štyridsiatych rokov sa presťahoval do Londýna, kde začal pracovať pre Národné fyzikálne laboratórium. Na tomto pracovisku sa snažil vytvoriť automatické počítacie zariadenie (automatic computing engine). Aj keď sa Turingov programovateľný počítač nikdy nepostavil, jeho koncept využili mnohé technologické firmy.Koncom štyridsiatych rokov pracoval v Manchesteri, kde sa zaoberal otázkou umelej inteligencie. V článku publikovanom v roku 1950 navrhol experiment známy ako Turingov test. V súčasnosti je obľúbeným nástrojom programátorov umelej inteligencie, ktorí ho využívajú na testovanie algoritmov. Cieľom testu je odlíšenie odpovedí človeka od odpovedí stroja.

Homosexualita, presvedčenie a smrť

Do začiatku päťdesiatych rokov bola homosexualita v Anglicku zakázaná, takže keď sa Turing priznal k sexuálnemu vzťahu s 19-ročným Arnoldom Murrayom, bol obvinený z hrubej obscénností. Po zatknutí ho nútili vybrať si medzi hormonálnou liečbou na potlačenie libida alebo väzením. Pod tlakom okolností sa podvolil a podstúpil chemickú kastráciu estrogénovými injekciami, ktoré pravdepodobne spôsobili impotenciu. Kvôli svojej orientácii bol vylúčený z projektu a nemohol pokračovať vo svojej práci.

Alan Turing zomrel 7. júna 1954. Podľa výsledkov vyšetrovania išlo o samovraždu v dôsledku otravy kyanidom, ktorým napustil jablko, ktoré sa našlo v jeho blízkosti.

V júni 2012 naznačil profesor filozofie a expert na Turinga, Jack Copeland, že Turingova smrť mohla byť náhoda, keďže nič z jeho posledných dní nenaznačovalo, že by mal samovražedné sklony a kyanid používal vo svojom byte na chemické experimenty. Navyše jablko nikdy na prítomnosť kyanidu netestovali.

Ocenenia, uznanie a ospravedlnenie

Krátko po skončení 2. svetovej vojny bol Alan Turing ocenený Rádom britského impéria za svoju prácu a dekódovanie Enigmy. Posmrtne získal veľké množstvo ocenení a bol zaradený medzi 100 najvplyvnejších ľudí 20. storočia. V roku 2009 sa mu dokonca britský premiér Gordon Brown v mene britskej vlády oficiálne ospravedlnil za trestné stíhanie.

_______________

Autorka: Lenka Levarská

Zdroj: biography.com/people/alan-turing-9512017#homosexuality-conviction-and-death

Obrázok: blackblog.sk/wp-content/uploads/2012/06/at.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.