Albert Speer – diablov architekt

SpeerAlbert Speer bol jedným z nacistických pohlavárov v Tretej ríši. Pôsobil ako architekt, ale aj minister zbrojenia. Po skončení vojny vypovedal pred Norimberským súdnym tribunálom, kde poprel všetky zločiny a snažil sa správať ako dobrý nacista. Táto pretvárka mu očividne vyšla, keďže bol za svoje zločiny odsúdený iba na dvadsať rokov a trest si odsedel vo väznici v Spandau. Po prepustení sa však jeho hra na dobrého nacistu iba začala. Magazín Magistra História Vám dnes predstaví diablovho architekta.

Diablov architekt

V roku 1937 vymenoval Adolf Hitler za generálneho stavebného inšpektora pre ríšske hlavné mesto Alberta Sppera. Jeho úloha spočívala v prebudovaní Berlína na nové hlavné mesto s názvom Germánia. Nemalo to byť len hlavné mesto Tretej ríše, ale celého sveta. Preto malo prevyšovať všetky ostatné mestá. Speer sa pustil do prebudovávania vďaka otrockej práci Židov. Tiež vyprázdnil štvrte, v ktorých bývali židovské rodiny. Pritom mu pomáhali Himmlerove SS. Židia boli presídlení, pričom v Speerovom úrade sa viedla kniha, v ktorej boli evidované ich nové adresy, čo tvorilo základ pre neskoršie deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov.

Pre výstavbu Germánie potreboval Speer suroviny a lacnú pracovnú silu. Z toho dôvodu financoval jeho úrad výstavbu koncentračných táborov, ktoré sa často nachádzali pri kameňolomoch a zato získaval materiály, ktoré pri výstavbe potreboval.

Vo februári 1942 sa stal Speer aj ministrom zbrojenia. Napriek tomu, že Hitlerova ríša začala postupne prehrávať, Speer sa v úlohe ministra stal organizátorom, ktorý dokázal navýšiť čísla zbrojárskej výroby. Aj toto uskutočnil pre otrockú prácu a vykorisťovanie cudzích území. V dôsledku toho posielal desaťtisíce ľudí na istú smrť, čo ale do konca svojho života popieral.

Speer ako „zaslúžilý nacista“

Albert Speer bol z väzenia prepustený 1. októbra 1966. Tento deň sledovalo nielen Nemecko, ale celý svet. Architekt poukázal na svoju všeobecnú zodpovednosť, ktorú niesol v súvislosti s činmi Hitlerovej vlády. Nikdy však nehovoril o svojej osobnej vine, ktorú niesol za mŕtvych Židov. Zo svojich zážitkov sa rozhodol vydať Spomienky, ktoré uzreli svetlo sveta už v roku 1969. Išlo o dielo, v ktorom ohýbal pravdu podľa vlastnej chuti. Pôsobil tu ako nestranný pozorovateľ nacistickej mašinérie a mal sklon sa neustále obhajovať. Jeho dielo pôsobilo spočiatku dôveryhodne, k čomu dopomohlo aj falšovanie materiálov, ktoré by mohli Speera spochybniť. Jeho dobrý priateľ a bývalý spolupracovník Rudolf Wolters sa od roku 1964 snažil z kroniky Speerových úradov vyškrtať pasáže o nútenom presídľovaní Židov a vypratávaní ich bytov. Kroniku mal v tom období Wolters vo svojej držbe, a neskôr ju odovzdal Spolkovému archívu v Koblenzi, samozrejme, s odstránenými pasážami, keďže nešlo o originál, ale o kópiu. Speer neskôr tvrdil, že originál už neexistoval.

Obraz dobrého nacistu mal trhliny

Speer sa nikdy nepriznal k tomu, že vedel o brutálnom vyvražďovaní Židov. Toto jeho tvrdenie začal spochybňovať až historik Erich Goldhagen. Ten tvrdil, že Speer bol prítomný na prejave Heinricha Himmlera v Poznani 6. októbra 1943, v ktorom sa Himmler vyjadril k otázke vyvraždenia Židov. Albert Speer sa vtedy nachádzal v Poznani a dopoludnia mal vlastný prejav ako minister zbrojenia. Bolo nepochybné, že v Poznani ostal a vypočul si Himmlerov prejav, a teda veľmi dobre vedel o likvidácii Židov, čím sa obraz o dobrom nacistovi rúcal. Speer sa však snažil dokázať, že po vlastnom prejave Poznaň opustil, a preto Himmlera nepočul. Jeden z jeho bývalých spolupracovníkov, Walter Rohland, napísal prísahu, z ktorej vyplývalo, že Speer sa na prejave nenachádzal. Po Speerovej smrti sa ale vďaka jeho súkromnej korešpondencii ukázalo, že prísahu napísal on sám a Rohland mu ju následne iba podpísal.

Odhalenie

Speer bol napokon odhalený až po vlastnej smrti v roku 1982, keď historik Matthias Schmidt vyvrátil jeho tvrdenie o tom, že nevedel o vyvražďovaní Židov, a to na základe podložených dôkazov. Schmidt kontaktoval ešte v roku 1979 Speera, ktorý mu na knihu neposkytol veľa informácii a následne mu odporučil, aby navštívil jeho známeho Woltersa, ktorý mu kedysi pomohol sfalšovať kroniku. Speer očakával, že Wolters mu aj v tomto prípade bude kryť chrbát. Ten ale na Speera zanevrel. To že Speer zo seba robil kajúcnika, kým očierňoval ostatných, ho pravdepodobne viedlo k tomu, že historikovi ukázal originál kroniky a aj ostatných dokumentov.

Albert Speer mal však aj iné tajomstvá. Tvrdil, že nevlastnil obrazy z núteného predaja Židov. Avšak jeho zbierke sa podarilo prečkať koniec vojny a aj jeho pobyt vo väzení. Napokon obrazy predal pod cudzím menom bez toho, aby o tom vedela verejnosť. Jeden z jeho obrazov Krajinka s motívmi anglickej záhrady v Caserte od Hackerta sa dostala na svoju ďalšiu aukciu v roku 2006. Vtedy si obraz zakúpil Jonathan Green, ktorý požadoval súvislý prehľad o pôvode. Stopy tak viedli až k Albertovi Speerovi. Green požadoval vrátiť peniaze, nakoľko mal sám židovský pôvod a nepáčilo sa mu, že by vlastnil obraz, ku ktorému sa kedysi pochybným spôsobom dostal sám Speer.

________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroj: KNOPP, Guido. Tajomstvá Tretej ríše. Bratislava: Ikar, 2012.

Obrázok

vignette2.wikia.nocookie.net/turtledove/images/d/dd/Speer.jpg/revision/latest?cb=20061015191656

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.