Alchýmia a jej vývoj

            Alchýmia sa vyvíjala už od obdobia staroveku a zahŕňala v sebe poznatky náboženstva, astronómie, ale aj to, ako sa dajú spracovávať kovy. Alchymista bol človek, ktorý na základe zložitých úkonov, ale i prostredníctvom modlitieb chcel vo svojej dielni vyrobiť kameň mudrcov. Ten mal byť vrcholom samotnej alchýmie, pretože mal dokázať vyliečiť všetky choroby a zabezpečiť jeho vlastníkovi večnú mladosť. Ďalšou jeho výhodou malo byť to, že všetko, čoho sa dotkne, sa premení na zlato. Samotní alchymisti sa však od seba vzájomne odlišovali. Boli takí, ktorí považovali kameň mudrcov za vrchol všetkého, avšak ďalšia skupina sa zaoberala iba duchovnou stránkou alchýmie, no a napokon tu bola tretia skupina, ktorá sa venovala pokusom. Ich cieľom mala byť výroba zlata.

alchymia

Alchýmia a jej počiatky

            Počiatok alchýmie spadá do obdobia 200 rokov pred Kristom. Vieme o nej vďaka spisu Bolusa Mendesa, ktorý hovorí o postupoch alchymistov ohľadom otázky kovov. V spise autor opisoval predovšetkým zmeny farieb kovov, buď ich zožltnutie alebo vybielenie. Verilo sa, že zmena farby kovu znamená aj zmenu v jeho substancii, a preto sa na trhu predávali rôzne druhy zlata a striebra.

             V tomto období sa postupne formulovala predstava o tom, že snaha vyrobiť zlato súvisela zároveň s duchovným rastom. A preto v sebe alchýmia začala zahrňovať viaceré vedy. Spájala metalurgiu, grécku filozofiu, astrológiu, ale aj pohanské mýty a čiastočne kresťanstvo.

            Následne sa začalo veriť, že každý kov na zemi mal svoju planétu, ktorá ho ovplyvňovala, pričom bola vytvorená aj hierarchia kovov. Najnižšie bolo olovo, potom cín, železo, meď, ortuť, striebro, pričom najvyššie bolo zlato.

            Alchýmii sa podarilo prežiť obdobie staroveku vďaka Arabom, ktorí prevzali poznatky z tejto oblasti po tom, ako dobyli Egypt v 7. storočí. Jedným z najznámejších bol  Džabir ibn Hajján, známy aj ako Geber, ktorý začal prepájať alchýmiu s pytagorovskou a novoplatónovskou numerológiou. Vďaka nemu boli následne poznatky šírené do stredovekej Európy.

            V stredoveku si mnohí dávali pozor, aby neboli spájaní s alchýmiou, pretože sa neraz stávalo, že ich následne označili za kacírov. Preto svoje poznatky, najmä v rámci spracovávania kovov, začali postupne šifrovať. Čo sa týkalo tohto šifrovania, alchymistom veľmi pomáhalo vytvorenie analógie medzi životom človeka a životom kovov. Napríklad pri spájaní dvoch kovov alebo pri spojení rôznych materiálov hovorili o svadbe či priamo o kopulácií, preto sa v ich šifrách nachádzalo množstvo sexuálnej symboliky. Ak nejaký materiál zahrievali a došlo k odparovaniu, hovorili o duši, ktorá vystúpi z tela v okamihu smrti. Toto šifrovanie bolo v stredoveku nutné z dôvodu bezpečnosti, pretože napríklad pápež Ján XXII. odsúdil všetkých alchymistov ako podvodníkov.

_____________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroj:

CAVENDISH, Richard. Dějiny magie. Praha: Nakladetalství XYZ, 2008, s. 311. ISBN 9788073880729.

Obrázok: soultraveller.net/wp-content/uploads/2016/05/alchemy-emily-balivet.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.