Alhambra v Granade

Komplex Alhambra, ktorý sa rozprestiera v horách nad španielskym mestom Granada, je najslávnejšou pamiatkou moslimskej architektúry v západnom svete. Ide o pôsobivú stavbu pulzujúcu vlastným životom, plnú rozprávkových palácov a prekrásnych záhrad s dômyselným systémom zavlažovania. Začítajte sa spolu s nami, ako tento architektonický klenot vznikal a zistite, ktorí sultáni Granady na ňom zanechali najväčšiu stopu.

Muhamad I., staviteľ a prvý sultán Alhambry

V roku 1238 začali kresťania na juhu Španielska vstupovať čoraz hlbšie do moslimského sveta, ktorý existoval na Pyrenejskom poloostrove už pol tisícročia. Pod tlakom kresťanských kráľov zo severu, predovšetkým z kráľovstiev Kastília a Aragónsko, boli moslimovia nútení ustupovať a súčasne sa tak ich panstvo rozdrobilo, čo využil vo svoj prospech jeden z menších sultánov južného Španielska, Muhamad ibn Nasr (1194-1273).

Muhamad hľadal v horách obklopujúcich mesto Granada miesto, kde by mohol postaviť pevnosť, ktorá by ochránila jeho rodinu pred blížiacou sa kresťanskou hrozbou. Dopočul sa o starej arabskej pevnosti postavenej o storočie skôr. Keď ju navštívil, uvedomil si, že našiel presne to, čo hľadal. Miesto neprístupné zozadu pre vysoké vrchy, ktoré ho obklopujú.

Moslimský vládca tak začal realizovať svoj veľkolepý plán výstavby Alhambry. Nechal rozšíriť pôvodnú pevnosť Alcazabu a pristaviť k nej vežu, ktorá mala byť dostatočne silná na zabezpečenie obrany, kým sa bude dokončovať zvyšok výstavby. Pri konštrukcii sa využívala zmes okolitých materiálov v podobe piesku, kameňov a hliny, ktorá dala celému komplexu meno, a teda Alhambra – Červené mesto.

V roku 1245 zabrali kresťanskí dobyvatelia územia Muhamada ibn Nasra na sever od Granady. Jeho armáda bola príliš limitovaná, aby sa zmohla na väčšiu obranu a znovuzískanie území. Muhamad si uvedomil potrebu včasného informovania o príchode nepriateľa, a preto nechal vytvoriť systém signalizačných veží Talias, ktorým si jednotlivé veže medzi sebou šírili správy vo forme špeciálnych zrkadiel, ohňa a dymu.

O rok neskôr dobyl kastílsky kráľ Fernando III. (1199-1252) mesto Jaén, ktoré ležalo len 66 kilometrov na sever od Granady. Muhamad si bol vedomý nezastaviteľnosti kresťanského pokroku, no potreboval viac času pre dokončenie svojej pevnosti. Uzatvoril preto s Fernandom dohodu, podľa ktorej si udržal vlastnú autonómiu, a to výmenou za pomoc pri získaní Sevilly.

Prepracovaný systém záhrad a zavlažovania

Komplex Alhambry mal obývať nielen sultán a jeho rodina, ale aj jeho vojenské posádky, služobníci a ďalší poddaní, čím vzniklo menšie mestečko s približne 5-tisíc obyvateľmi. Popri obytných budovách sa dôležitým prvkom Alhambry stali aj jej záhrady, ktoré mali estetický účel a zároveň slúžili k pestovaniu kvetín a poľnohospodárskych produktov. Symbolizovali kráľovstvo Granady a boli tiež zdrojom tieňa a osvieženia počas teplých dní.

Spočiatku v komplexe chýbal prirodzený zdroj vody, a preto museli Muhamadovi inžinieri vytvoriť početné zavlažovacie kanály, tunel cez vrch Generalife, menší akvadukt, ako aj blízku vodnú nádrž s dostatočným hydraulickým tlakom. Voda v kanáloch musela byť v neustálom pohybe, aby si zachovala čistotu a nevytvárali sa v nej sedimenty. Keď do Alhambry pritekalo príliš veľké množstvo vody, otvárala sa bezpečnostná závora, ktorou nadbytočná voda odtekala vedľajším kanálom z komplexu. Pre prípad nedostatku vody boli zas nad Generalife vytvorené zásobárne, zaručujúce stály prísun vody do záhrad.

Keď Muhamad I. v roku 1273 zomrel, zanechal po sebe veľký nedokončený projekt, v ktorom pokračovali jeho nasledovníci. Pristavali okolo Alhambry múry a paláce v jej vnútri. Každý z vládcov chcel na komplexe zanechať svoju stopu, a tak buď postavil nový palá,c alebo nechal zrenovovať už existujúci.

Yusuf I. a jeho pôsobivá Sála veľvyslancov

V roku 1333 sa sultánom Granady stal Yusuf I. (1318-1354). V tomto čase kresťania už okupovali značnú časť Pyrenejského polostrova a Yusuf proti nim uzatvoril spojenectvo s arabskou dynastiou zo severnej Afriky. K Alhambre pridal jej dosiaľ najvyššiu obrannú vežu a palác, ktorým sa snažil zapôsobiť na svojich poddaných aj nepriateľov.

Palácu preto dominovala nadmieru pôsobivá Sála veľvyslancov, ktorá vytvárala obraz neporaziteľnej nadradenosti vládcu. Jej cédrový strop vo výške 25 metrov pripomína sedem islamských nebies a opakuje heslo dynastie, podľa ktorého niet väčšieho dobyvateľa ako Alaha. Architekti sály využili pri jej stavbe poznatky z gréckej a rímskej matematiky, pričom manipulovali priestorom tak, aby sa pozornosť všetkých prichádzajúcich sústredila do stredu sály, v ktorej sedel sultán.

Muhammed V. a prepojenie kresťanskej architektúry s islamskou

Yusufovi sa podarilo zapôsobiť na svojich rivalov, napokon ho však vo veku 36 rokov zabil jeho vlastný otrok. Novým sultánom Granady sa tak v roku 1354 stal Muhammed V. (1338-1391), ktorého sa zakrátko tiež pokúsili usmrtiť jeho nepriatelia na dvore. Muhammed musel preto ujsť z Granady a našiel útočisko u kastílskeho kráľa Pedra I. (1334-1369), s ktorým zdieľal svoj záujem o vedu a umenie. 

Na Pedra zapôsobila krása moslimskej architektúry a inšpiroval sa ňou pri výstavbe svojho nového paláca v Seville. O niekoľko rokov neskôr sa Muhammed vrátil do Granady, obnovil svoju vládu a rozhodol sa vytvoriť ešte krajší palác než bol ten Pedrov. Tak vznikla perla v korune Granady, Leví palác a dvor, spájajúci v sebe vplyv islamu aj kresťanstva. Táto časť je geniálnym využitím geometrie v praxi a je absolútnym unikátom nielen v rámci islamskej architektúry.

V roku 1469 boli svadbou kresťanských kráľov Fernanda II. Aragónskeho (1452-1516) a Izabely I. Kastílskej (1451-1504) položené základy jednotého Španielska. Spoločne začali s novým elánom útočiť na Granadu, ktorá napokon padla v roku 1492 ako posledné útočisko moslimskej moci v Španielsku. Hoci aj noví kresťanskí králi zanechali v Alhambre svoju stopu, ich budovy viditeľne zaostávali za stavbami ich moslimských predchodcov.

Komplexu sa však napriek tomu podarilo zachovať si svoju nádheru a originalitu až do dnešných dní. Alhambra je tak vyhľadávanou turistickou destináciou, ktorú rozhodne odporúčam navštíviť aj z vlastnej skúsenosti.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film LA ALHAMBRA DE GRANADA. „El Castillo Rojo“ Fortaleza Militar

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/de/Dawn_Charles_V_Palace_Alhambra_Granada_Andalusia_Spain.jpg/1280px-Dawn_Charles_V_Palace_Alhambra_Granada_Andalusia_Spain.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.