Alžbeta Bátoriová (Báthory) – krvavá grófka

PENTAX ImageOkolo života Alžbety Bátoriovej (Erzsébet Báthory)koluje mnoho, často až neuveriteľných, príbehov. Najznámejší je ten, že zabíjala svoje slúžky – mladé a zdravé dievčatá a následne sa sama kúpala v ich krvi, aby sa tieto vlastnosti preniesli aj na jej telo. Niektoré zdroje uvádzajú, že takúto radu jej poskytol istý felčiar, aby tak pomohol vyriešiť problém s jej zlou krvou.Ukrutnosti spojené s jej činmi by sa dali považovať za dobre vymyslené hororové scény. Avšak, keďže sú potvrdené množstvom vierohodných svedectiev, ostáva nám už iba krútiť hlavou nad tým, čoho všetkého je ľudská rasa vôbec schopná. Jej správanie sa dá okrem zlého zdravotného stavu pripísať aj iným dôvodom. Už ako malé dieťa bola často svedkom ohavného zaobchádzania vojakov jej otca k roľníkom, bývajúcim v blízkosti ich panstva. Raz dokonca videla,  ako prichyteného zlodeja zašili do brucha zomierajúceho koňa, a nechali ho tam skonať spolu s ním. Ďalším aspektom, ktorý mohol ovplyvniť konanie tejto mladej ženy, mohol byť aj vzťah s jej manželom. Františka Nádašdiho (Ferenc Nádazdy) si vzala, keď mala iba pätnásť. Ako vojak trávil väčšinu času mimo domova, no existujú rôzne špekulácie o tom, že on sám ju učil rôznym metódam týrania dievčat. Dnes by osobu s takýmto správaním označili za psychicky chorú, dokonca by jej určili aj presnú diagnózu. V tej dobe však takéto niečo neplatilo, a preto o život prišlo množstvo mladých panien.

Z pohľadu medicíny druh sadizmu, ktorým možno označiť prípad Alžbety Bátoriovej, patrí k takzvanému impulzívnemu sadizmu. Impulzívni sadisti sa dopúšťajú na ženách ukrutností pod tlakom neodolateľného vnútorného impulzu. Prejavy hrôzy, úzkosti a bezmocnosti žien sú pre nich čímsi vzrušujúcim. Títo ľudia bývajú pri svojich činoch akoby zmyslov zbavení, pričom ich počínanie sa končieva usmrtením, prípadne zohavením obetí.

bathory_hag
Viacerí svedkovia zhodne potvrdili, s akou záľubou sa Bátorička zameriavala na pohlavné orgány svojich obetí. Dochádzalo aj ku konzumácii odrezaných častí tiel obetí. Mučenie a zúfalé stony svojich obetí potrebovala ako vášnivý narkoman svoje drogy. Presné číslo obetí nedokáže nikto určiť a to možno aj preto, lebo neviazaná takmer nijakými rodinnými povinnosťami, cestovala Alžbeta zo zámku na zámok, kde konala svoje nekalosti. Vo výpovediach ľudí, ktorí sa stali svedkami jej činov sa uvádzajú rôzne čísla. Benedikt Bičérdi (Bicsérdy), ktorý pracoval ako kastelán na jednom z jej zámkov tvrdil, že počas pôsobnosti v jej službách vyniesli zo zámku v Sárvári 175 mŕtvych dievčat a žien. Nevie však, akou smrťou zahynuli, pretože vstup do miestnosti panej mal len vtedy, ak ho zavolala. Napriek tomu raz videl na istej obeti rany od bitia a aj počul, keď chodil okolo zámku, údery a hrmot, čo niekedy trvalo aj šesť hodín. Iný kastelán na tom istom zámku, Baltazár Poky, vypovedal, že počet obetí je viac ako 200. Počul, že obeti zomreli po mnohorakom mučení. Čo všetko však toto mučenie zahŕňalo je ďalšia rozsiahla téma. Metódy týrania boli rôzne, od vpichovania ihiel pod nechty a do pier, až po odsúdenie svojich nahých obetí k zamrznutiu na snehu, pričom ich pani polievala vodou až do chvíle, kým nezomreli. Pri ďalších prípadoch sa spomína, že Batorička dlhé hodiny hrýzla telá svojich ešte živých obetí a následne ich rozstrihala nožnicami.

xK1_87412_mInde svedkovia tvrdili, že v jej kaštieli v Čachticiach posadila dievčatá do vane naplnenej horúcou vodou, trhala im mäso z pliec a vyvrátila im kĺby v ruke. V inom prípade jeden muž uviedol, že bol očitým svedkom niektorých hrozných scén. Videl ako Alžbeta vyzliekla dievčinu   donaha, vrážala jej nôž do rúk a pálila ju sviečkou, až zomrela. Devy museli stáť pred ňou obnažené. Vlastnoručne ich mlátila a bodala. Hrozne ich trápila smädom. Jednej vlastnoručne vyrezala kus zo zadnej časti tela, ktorý potom musela zjesť. Svedok oznámil aj to, že Bátorička vkladala dievčatám do genitálií rozpálenú železnú tyč. Všetky jej zločiny ani by nebolo možné zrátať.

V roku 1610 vykonal Alžbetin bratranec „nálet“ na Bátoričkin hrad. Vo vnútri sa našli telá už mŕtvych, alebo uväznených obetí, ktoré čakali na smrť. Jej spolupáchatelia boli uväznení a následne súdení, avšak ona nikdy nebola. Z výpovedí bolo určené záverečné číslo obetí – 650. Síce sama nebola postavená pred súd, bola však zamurovaná do izby, kde mala iba otvory na priechod vzduchu a na dodávanie potravín. Tu strávila zostávajúce štyri roky svojho života, až kým v roku 1614 nebola nájdená mŕtva na podlahe. Jej krvavý život, či už zveličený, alebo založený na faktoch, vyhorel, ale zároveň zostal živý v ríši povestí a legiend.

Autorka: Mirka

Zdroj: Jozef Kočíš: Alžbeta Báthoryová a jej obete

Obrázky: erszebetbathory.blog.cz, flog.pravda.sk,  timbrannan.blogspot.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.