Angkor Wat (Mesto Božích kráľov)

Impozantný Angkor Wat (chrámový komplex; po našom známy aj ako Angkór Vat) neprestáva fascinovať archeológov a historikov, ktorí s veľkým nadšením odhaľujú, kto stál za jeho stavbou, no aj to, prečo bolo prekvitajúce mesto náhle opustené. Spoznajte vyspelú khmérsku civilizáciu a nazrite s magazínom Magistra História do mesta v kambodžskom pralese.

Objavovanie Angkor Watu

V polovici 19. storočia sa juhovýchodnou Áziou potuloval francúzsky prírodovedec Henri Mouhot (1826-1861), ktorý tu hľadal nové druhy exotického hmyzu. V roku 1860 sa počas svojho výskumu dostal do obrovského komplexu kamenných chrámov, ktorý ho nechal v nemom úžase. Predpokladal, že chrámy po sebe zanechala pokroková civilizácia, nemal však na svoje tvrdenia dostatočné dôkazy.

V tom čase žilo v okolí náleziska v severozápadnej časti Kambodže len niekoľko budhistických mníchov a dedinčanov, ktorí zdanlivo netušili, kedy bol stavebný súbor postavený, či aká bola jeho minulosť. Správa o Mouhotovom náleze vyvolala v Európe senzáciu a Kambodžu čoskoro zaplavili objavitelia, archeológovia a fotografi. Tí postupne odhaľovali ďalšie chrámy s detailne prepracovanými múrmi s ukážkami khmérskej kultúry a náboženstva. Lúštením zobrazených výjavov odborníci postupne odhaľovali históriu komplexu a zistili, že Angkor (Angkóra) bol po 600 rokov hlavným mestom ríše Khmérov (pôvodní obyvatelia Kambodže).

Svedectvo priameho návštevníka

Odhalilo sa, že medzi 9. a 15. storočím vládlo 38 kráľov impériu, ktorého hranice siahali od južného Vietnamu po Laos a rieku Mekong vo východnej Barme. Pri skúmaní minulosti Angkoru zohrali dôležitú úlohu zápisky čínskeho diplomata Zhou Daguan, ktorý komplex navštívil v rokoch 1296 – 1297 v rámci zahraničnej misie. Ten vo svojej knihe popísal rôzne aspekty khmérskeho života.

Khméri boli po tisíce rokov farmármi, ktorí pracovali na ryžových poliach a žili v mieri. Od prvého storočia nášho letopočtu sa na území dnešnej Kambodže začínajú vytvárať malé feudálne kráľovstvá, z ktorých v 8. storočí vzišiel líder Džajavarman II. (770-835), hľadajúci miesto pre založenie veľkomesta. Opustil svoje sídlo vo východnej Kambodži a prikázal obyvateľom ríše, aby ho nasledovali v pochode na západ.

Kráľ Džajavarman II. si v roku 802 pre svoje mesto vybral plodnú zem situovanú v blízkosti rozsiahleho jazera a posvätných hôr. Vďaka svojej moci a charizme bol čoskoro uznávaný nielen ako kráľ kráľov, ale aj panovník vládnuci božským princípom. V priebehu nasledujúcich storočí pokračovali jeho potomkovia vo vláde v Angkore a každý z nich nechal vybudovať monument na vlastnú slávu. Khméri vyznávali od druhého storočia nášho letopočtu hinduizmus a budovali chrámy oslavujúce náboženstvo, umenie, vedu aj moc.

Skúmanie komplexu a význam Angkor Thom

V prvej polovici 20. storočia bola Kambodža súčasťou francúzskeho koloniálneho impéria, a tak sa na objavovaní Angkor Watu podieľali hlavne Francúzi. V 70. rokoch bol výskum komplexu zastavený v dôsledku vypuknutia krvavého režimu Červených Khmérov, ktorý viedol diktátor Pol Pot (1925-1998). Armáda jeho revolucionárov vložila do zeme okolo Angkor Watu tisíce pozemných mín a lokalita sa tak po celé roky stala nedostupnou.

Po obnovení stability v krajine sa archeológovia na nálezisko vrátili a v roku 1992 bol Angkor Wat zahrnutý do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V súčasnosti financuje tunajší archeologický výskum 12 krajín a historici skúmajú pozostatky viacerých kamenných chrámov v blízkosti komplexu, ktoré kedysi tvorili posvätné mesto Angkor Thom. To malo byť metropolou, ako sa dozvedáme zo zápisov čínskeho úradníka z konca 13. storočia.

Vďaka výskumným prácam posledných rokov získavame čoraz presnejší obraz o niekdajšej podobe mesta Angkor Thom, jeho drevených domoch aj systému kanálov a ciest. Zhou Daguan uvádza, že sídlo bolo politickou a náboženskou citadelou. Odborníci predpokladajú, že bolo väčšie a pokrokovejšie ako európske mestá toho času.

Fungovanie khmérskej spoločnosti

Výstavbu Angkor Thom spustil khmérsky kráľ Džajavarman VII. (1125-1218), považovaný za najvýznamnejšieho panovníka ríše. Preslávil sa ako veľký staviteľ a rozšíril hranice impéria viac než ktorýkoľvek iný khmérsky vládca pred ním. Nechal vybudovať palác hodný veľkého kráľa zdobený náboženskými výjavmi. Mal status božského vládcu a stál na vrchole sociálnej pyramídy siahajúcej až k najnižším poddaným.

Nevieme, koľko ľudí obývalo Angkor Thom v čase jeho rozkvetu, je však známe, že najväčší chrám pojal až 12-tisíc osôb vrátane kňazov, tanečníc a úradníkov, čo udržiavali chod tunajšieho života. Historici predpokladajú, že počet obyvateľov mesta mohol dosiahnuť od 90 do 150-tisíc ľudí, zatiaľčo vtedajšia populácia Londýna nepresiahla 30-tisíc obyvateľov.

Angkor Thom tak bol skutočne veľkým mestom s rozsiahlou populáciou a dobrou infraštruktúrou, ktorú skúmal v 90. rokoch aj špecializovaný radar NASA z vesmíru. Ten odhalil pozostatky rozsiahlej siete kanálov a ciest vedúcich do mesta. Jednotlivé chrámy sa nachádzali v centre vlastných komunít obývaných 100 – 300 osobami a podobných chrámov bolo okolo Angkoru približne tisíc, čo značí obrovský počet obyvateľov.

Všetky komunity boli priamo prepojené s kráľovským hlavným mestom a vieme, že do neho pravidelne dodávali zásoby potrebné pre udržanie populácie. Kráľ Džajavarman VII. nechal po celom kráľovstve postaviť kvalitné cesty, a to nielen pre prísun surovín, ale aj uľahčenie prístupu pútnikom, ktorí prichádzali zďaleka obdivovať stavebné monumenty Angkoru.

Využívanie okolitého prostredia

Khmérska ríša tak vytvorila jedno z najpôsobivejších miest na svete, paradoxne vo veľmi nehostinnom pralesnom prostredí. Monzúnové dažde boli dôležité pre pestovanie ryže aj zásobovanie blízkeho jazera, ktoré bolo zdrojom rýb. Khmérski králi od 9. do 13. storočia zmenšovali územie pralesa na úkor budovania ryžových polí a kanálov, ktoré im dodávali potrebnú vlahu. Ak by ich systém prestal fungovať, prežitie kráľovstva by bolo ohrozené.

Komplex kanálov slúžil aj pre stavebníctvo, zásobované kameňmi z lomu vzdialeného 50 km. Prepojený systém vodných ciest tak mal veľký podiel na rozvoji Angkoru a dodával mestu vodu tiež na pitie, varenie a kúpanie počas horúcich dní. Budovanie mesta a kanálov si vyžadovalo značnú pracovnú silu obyvateľov okolitých osád, nedalo sa však zaobísť bez použitia otrokov, ktorými boli podľa čínskeho diplomata divokí ľudia z hôr.

Vďaka úspešnej produkcii sa Khméri podieľali aj na medzinárodnom obchode a exportovali do okolitých krajín bronzové sochy, slonovinu, včelí vosk či nástroje používané pri rybolove. Hlavným obchodným partnerom ríše bola Čína, čo dokazuje aj objav čínskej keramiky pri jazere v blízkosti Angkor Thomu. V meste sa usadili mnohí Číňania, ktorí si často brali khmérske ženy, ktoré mali v spoločnosti dôležité postavenie vďaka skúsenostiam v obchode, mohli vlastniť majetok a tiež slúžiť ako osobné strážkyne kráľa.

Úpadok Angkoru a Khmérskej ríše

Koncom 13. storočia sa Angkor Thom nachádzal na vrchole svojho rozvoja ako nádherné a sofistikované mesto zásobované kvalitným systémom vodných kanálov. Práve v tomto bode sa však začali objavovať chyby, ktoré postupne viedli k opusteniu metropoly. Khmérska ríša spočiatku dominovala nad svojimi susedmi, postupne sa jej však vynáral rival v podobe Siamského kráľovstva na území Thajska, ktoré sa rozpínalo smerom do Kambodže.

Podľa názoru Zhou Daguana nebola khmérska armáda dobre pripravená na vojnu, chýbala jej kvalitná výzbroj, disciplína aj stratégia. Siamska armáda v roku 1431 Angkor Thom vyrabovala a veľkú časť obyvateľov mesta, vrátane jeho kráľa a háremu, prinútila odísť do Thajska. Opustené mesto tak začalo upadať a postupne ho pohlcoval okolitý prales.

Historici sa tiež domnievajú, že khmérski králi stratili postupom času skutočnú moc a vyčerpali zdroje, ktoré mala ríša k dispozícii. Systém vodných kanálov bol precízny, ale zároveň aj krehký a vyžadoval si pravidelnú údržbu, aby sa voda v kanáloch nemenila na blato. Svoju úlohu mohlo zohrať aj ubúdanie lesov, ktoré ustupovali ryžovým poliam a nemohli už efektívne udržiavať rieky v korytách počas monzúnov.

Khmérov tak priviedla k opusteniu ich veľkolepej metropoly zrejme séria viacerých faktorov, v dôsledku ktorej sa zostávajúci obyvatelia mesta presunuli k brehom rieky Mekong neďaleko dnešného hlavného mesta Kambodže,  Phnom Pénh. Prijali budhizmus, vzdali sa materiálneho bohatstva a už nikdy nedosiahli veľkosť, ktorú mali v Angkore.

Komplex medzitým ležal opustený a takmer zabudnutý až do znovuobjavenia v roku 1860. Dnes je považovaný za jeden zo zázrakov ľudstva a počas novej éry stability Kambodže v ňom archeológovia z celého sveta realizujú nové objavy. Na povrch sa tak znovu vynára svet stratený v pralese a rozsiahla metropola, ktorá kedysi dominovala prekvitajúcej ríši.

Ak sme vás inšpirovali a máte chuť do Kambodže vycestovať, potom by sa mohla hodiť praktická príručka, ktorú nájdete TU

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Angkor Wat: City Of The God Kings

Obrázok: thevintagenews.com/wp-content/uploads/2017/11/ankgorwat.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.