(Apocalypto) Banda polonahých Indiánov

Po „mega filme“ Umučenie Krista prináša Mel Gibson ďalší (pre Hollywood netypický) film Apocalypto. Vzhľadom na Gibsonovu hereckú kariéru sa ako režisér príjemne vymyká mainstreamovým  filmom. Napriek kritike si zachováva slobodu v tvorbe a tým vychádza na svetlo sveta niečo, čo zaujme klasického diváka, ale aj odborníka.
Ak si myslíte, že filmy s Indiánmi sa môžu odohrávať iba na divokom západe s Old Shatterhandom a Vinnetuom, tak sa mýlite. Príbeh zasadený do hlbokej džungle Amazónie, v období úpadku Mayskej ríše, nám odhaľuje časť histórie, ktorá nie je filmovým svetom veľmi prebádaná. Dej sa začína v malej dedinke, kde sa osadníci odrezaní od sveta živia lovom v prirodzenom prostredí, alebo sa zabávajú na impotencii jedného z hrdinov. Postupne film naberá na obrátkach a až do konca sa len stupňuje. Záhadní ľudia, ktorí ničia ostatným domovy a berú ich do zajatia, pridajú štipku mysterióznosti, ktorá je neskôr vysvetlená. Slabú dejovú líniu cesty do stredu Mayskej civilizácie, veľkého boja, vraždenia a naháňačiek dopĺňajú scény, ktorých významová hodnota ma veľmi zaujala. Hneď na začiatku vidíme citát od Willa Duranta: „Veľká civilizácia nie je dobytá zvonka, kým nie je zničená zo svojho vnútra“. Tieto slová dostávajú význam po príchode hlavných hrdinov do mesta, kde je dokonale znázornená manipulácia davu pomocou náboženských obradov, čiže obetovania ľudí, v tých časoch bežná vec v Južnej Amerike a morálny úpadok davovou psychózou, ktorá je prítomná takpovediac v každej veľkej ríši a civilizácii. Chcel nám tým Mel niečo povedať?  Na záver, keď hlavný hrdina JaguarPaw ako jediný prežije, porazí v domácom prostredí, odkiaľ bol pôvodné vyštvaný, záporných protagonistov z neznámeho sveta a nastáva happy end. Mel Gibson teda opäť raz zosobnil romantický kult. Je tu hrdina bojujúci do posledných síl, dobro víťazí nad zlom a v tomto prípade má príbeh i šťastný koniec. S výnimkou toho, že prichádzajú španielske lode. Takto tajomne je film ukončený. Oceňujem, že príbeh nerozoberá obrovský pád ríše alebo najväčšie udalosti, ale ich skutočnú podstatu položenú do príbehu obyčajného dedinčana.

Film, rovnako ako Umučenie Krista, nie je ušetrený brutálnych scén, krvi a násilia. Tu majú napríklad podobu vyrezávania ešte tlčúceho srdca, vyhryzenia tváre jaguárom, zmordovania jedného bojovníka pascou na kapibari alebo množstvom zhnitých tiel po okolí. Zaujímavou spojitosťou medzi Umučením Krista a Apocalyptom  je aj to, že Apocalypto je natočený v jazyku Yucatan, v tom období používaný v Mayskej ríši a Umučenie Krista v aramejčine, ktorou pravdepodobne rozprával aj sám Ježiš. Musím tiež vyzdvihnúť kvalitu maskérov za perfektné a najmä autentické masky, tunely v ušiach a tetovania na neopozeraných tvárach hercov, keďže ani jedného som pred tým nevidel. Keď si divák zvykne na digitálnu kameru, môže čakať krásne zábery prírody a vodopádov. Spomalených záberov je vo filme dosť, ale myslím, že celkovému dojmu to neuškodilo, ale ani nepridalo. Jediné, čo môžem vytknúť  je ľahko predpokladaný koniec deja. Zaujímavý film, netypická myšlienka, ale pre rodinné posedenie nie príliš vhodné scény. V spojení s hudbou pokladám spracovanie Apocalypta za výrazný kinematický počin, ktorý stojí zato si pozrieť.

Film odporúča: Ján Štiffel

Obrázky: cinema3historia.blogspot.de, thejrexperiment.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.