Arabsko-izraelský konflikt

konflikt

Arabsko-izraelský konflikt na Blízkom východe (alebo blízkovýchodný konflikt) je dlhotrvajúce napätie medzi arabskými štátmi a Izraelom, ktoré v minulosti neraz vyústilo do vojenského stretu. V novodobých dejinách sa za príčinu eskalácie konfliktu považuje založenie moderného štátu Izrael v roku 1948. Hoci je tento konflikt pomerne komplexný, pokúsime sa vám jeho priebeh trošku viac priblížiť.

Známy konflikt na Blízkom východe nevznikol ako klasický produkt studenej vojny. Svojím pôvodom a vo svojej podstate išlo o národný konflikt, o konfrontáciu dvoch strán, ktoré si robia nároky na rovnaké územie, o zápas medzi Arabmi a Židmi. Okrem národného mal tento spor aj viac aspektov – napr. územný a náboženský. Až v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia sa regionálny arabsko-izraelský konflikt premenil na konfrontáciu medzi superveľmocami a dostal novú dimenziu.
Po 2. svetovej vojne na územie Palestíny prúdili z Európy zástupy Židov, ktorí prežili vyhladzovacie tábory. Novo osamostatnené štáty v oblasti Zajordánska, Sýrie a Libanonu sa stavali k židovskému prisťahovalectvu odmietavo.
15. 5. 1947 OSN zriadila pre otázku Palestíny výbor (UNSCOP), ktorý rozhodol o rozdelení Palestíny na dva nezávislé štáty, arabský a židovský. S takýmto riešením súhlasili Židia, ale Liga arabských štátov bola proti a otvorene vyhlásila, že v Palestíne nepripustí existenciu samostatného židovského štátu. Plán rozdelenia Palestíny bol hlasovaním Valného zhromaždenia OSN schválený tesnou väčšinou. Židovský štát mal mať rozlohu viac ako 15 000 km², arabský viac ako 11 000 km². Už v januári 1948 podnikali palestínski Arabi podporovaní zo zahraničia útoky proti osamoteným židovským osadám. Podarilo sa im tiež odrezať židovskú komunitu v Jeruzaleme s 100 000 obyvateľmi. Zo židovskej strany nasledoval masaker v arabskej obci Dajr Jásín. 14. mája 1948 dočasná štátna rada pod vedením Davida Ben Guriona vyhlásila samostatný štát Izrael.


Okamžite po vyhlásení židovského štátu Izrael vypukla vojna. Prvá arabsko-izraelská vojna, čiže Vojna za nezávislosť zo strany Židov, alebo tzv. Palestínska vojna či Katastrofa zo strany Arabov trvala temer rok (15. máj 1948 – 20. júl 1949). Vojenská invázia susedných arabských štátov (Egypt, Zajordánsko, Sýria, Libanon a Irak) bola vedená s cieľom pomôcť palestínskym Arabom a zlikvidovať židovský štát. Izrael vydržal prvotný nápor a presilu piatich armád a 11. 6. 1948 bolo dojednané prvé prímerie, počas ktorého sa Izrael posilnil (okrem iného aj dodávkami zbraní z Československa) a po skončení prímeria prešla izraelská armáda do protiútoku. Izrael obstál v boji o svoju existenciu a vydobyl ďalšie územia ako časť Gazy a Západného brehu Jordánu, Západný Jeruzalem, väčšiu časť Galiley. Palestínski Arabi nezískali vlastný štát a z územia Izraela utieklo do okolitých arabských štátov približne 700 000 Arabov, kde dodnes žijú v utečeneckých táboroch. Následne z arabských území bolo vyhnaných približne 600 000 Židov.
Druhá arabsko-izraelská vojna, ktorá bola súčasťou Suezskej krízy, sa začala izraelským útokom na Egypt 29. októbra 1956, ktorý potom podporili jednotky Veľkej Británie a Francúzska. Koalícia bola však čoskoro prinútená ukončiť boj a stiahnuť sa. Vojna sa skončila s rozpačitým výsledkom – pre Francúzsko a Veľkú Britániu znamenala katastrofu, pre Izrael veľké víťazstvo, pretože dosiahol svoj cieľ – likvidáciu vojenského potenciálu Egypta. Toto víťazstvo však stratilo na cene zblížením sa Egypta, Jordánska, Sýrie a ZSSR.
Tretia arabsko-izraelská vojna, tzv. Šesťdňová vojna, sa začala leteckým útokom Izraela na Egypt 5. júna 1967 skoro ráno. Napriek útokom Izraela je zvyčajne ako agresor uvádzaný Egypt, pretože Izrael iba reagoval na to, že Egypt uzatvoril pre izraelské lode Tiranskú úžinu, čo podľa výkladu medzinárodného práva predstavovalo jednoznačný vojnový akt. Egypt bol na útok pripravený a prišli mu na pomoc ďalšie arabské štáty (Jordánsko a Sýria), no Šesťdenná vojna sa skončila zdrvujúcou porážkou arabskej koalície. Izrael v priebehu tejto vojny obsadil Gazu, Východný Jeruzalem, Západný breh Jordánu a Golanské výšiny.
Štvrtá arabsko-izraelská vojna, tzv. Opotrebovávacia vojna, sa začala 21. októbra 1967 potopením izraelského torpédoborca Eljat dvomi raketovými člnmi egyptského námorníctva. Pokračovala sériami lokálnych cezhraničných incidentov a útokov, ktoré však neboli spojené s klasickými frontovými bojmi a obsadzovaním krajiny. Skončila sa so škodami na obidvoch stranách (pričom tie arabské boli väčšie). Na arabskej strane sa angažovali najmä Egypt, Jordánsko a arabské obyvateľstvo obsadených území.
Piata arabsko-izraelská vojna, tzv. Jomkippurská vojna, prepukla nečakaným útokom Sýrie a Egypta na Izrael 6. októbra 1973. Skončila sa nastolením prímeria 25. októbra 1973 a krvavou remízouaj keď už v tej dobe Izrael získaval prevahu a pri ďalšom konflikte by najskôr zvíťazil (ak by nedošlo k ďalšej intervencii). V konflikte sa v obmedzenej miere angažovali tiež jednotky Iraku a Jordánska. 

Arabsko-izrael. konfl.

Dnes sa v súvislosti s týmto konfliktom zvykne hovoriť o otázkach ako: 

– vznik palestínskeho štátu

– status Jeruzalema, ako svätého miesta troch náboženstiev

– východná časť Jeruzalema ako hlavné mesto palestínskeho štátu

– bezpečnosť a istota židovského štátu Izrael

– okupácia židovských osád

– teritórium Golanských výšin a Západného brehu Jordánu

Kto rozumie po anglicky, alebo má záujem aspoň o vizualizáciu tohto konfliktu, ponúkame mu tip na dokument: 

Autorka: Mirka Klieštiková

ZdrojKronika 20. storočia, stary.mepoforum.sk

Obrázky: writingtoact.blogspot.de, althistory.wikia.com, urrepublic.com 

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.