Betlenova druhá výprava proti Ferdinandovi II. (1623-1624)

Gabriel Betlen

Svoju druhú výpravu  proti Ferdinandovi  II. začal Gabriel Betlen po dohode  s Fridrichom (V.) Falckým, ktorý  sa v tom čase zdržiaval v Nizozemsku. Prvoradou príčinou výpravy bola snaha o oslabenie viedenského dvora. Uhorskému kráľovi vypovedal Betlen vojnu z dôvodu, že mu neodovzdal kniežatstvá prisľúbené v mikulovskom mieri, ani nezaplatil ročných 50 000 forintov, ktoré boli stanovené na udržiavanie hraničných pevností v Betlenových siedmich župách na území Uhorska. Ďalším vysloveným dôvodom výpravy bolo, že Ferdinand odmietol Betlénovu ponuku na sobáš, v ktorej sedmohradské knieža požiadal o ruku Ferdinandovu druhorodenú dcéru, 12-ročnú Cecíliu Rozáliu (za veno si žiadal guvernérstvo v Uhorsku).

Na čele svojho 10-tisícového vojska sa  Gabriel Betlen vydal na výpravu 15. augusta 1623. Aj tentokrát viedol svoje vojsko zo sedmohradskej Alba Iulie. Výprava, počas ktorej ho z uhorských veľmožov podporovali iba GAŠPAR ILÉŠHÁZI a JURAJ RÁKOCI, trvala do novembra a skončila sa pri Hodoníne.  

Betlenove vojská sa bezproblémovo dostali  cez Tokajskú oblasť a Košice k Trnave, kde sa k nim pripojili turecké a tatárske vojská Ibrahima pašu. Betlenova armáda, teraz už v počte 30 000 mužov, začala obliehať Trnavu, ktorú dobyla 17. októbra. Až po príchode do Trnavy sa Betlen dozvedel, že generál TILLY už  6. augusta 1623  porazil Fridrichovho vojvodcu KRISTIÁNA BRUNŠVICKÉHO, ktorý prišiel so svojím vojskom  z Nemecka, aby vtrhol do Sliezska. Betlen sa dostal až k moravského Hodonínu, kde koncom októbra 1623 jeho vojsko obkľúčilo cisársku armádu. Nakoľko Betlen nedisponoval delami, zvolil si taktiku obkľúčenia a vyhladovania nepriateľa (Ferdinand poslal proti  Betlenovi iba  9-tisícovú  armádu na čele s vojvodcom  MONTENEGROM, posilnenú o vojvodcu  WALLENSTEINA), ktorí  pri Hodoníne hladovali tri týždne. S ďalšími vojskami sa k nim mal pripojiť  MIKULÁŠ ESTERHÁZI, avšak cestu jeho počtovo nepodstatnej armády odrezali, a tak sa uchýlil do Nových Zámkov. Hradby Hodonínu sa Betlenovi dobyť nepodarilo.

Stavy, ktoré sa zišli 19. novembra 1623, sa zhodli na uzavretí mieru. Už 21. novembra bolo vyhlásené prímerie: vďaka svojím vojenským úspechom Betlen dosiahol, že si na dobu 10 mesiacov mohol ponechať územia získané v Uhorsku,  vrátane banských miest.  Viedenský mier, podpísaný 8.5.1624, len potvrdil  body mikulovského mieru s tým, že Betlen stratil dva sliezske kniežatstvá.

Viac k téme si môžete prečítať aj v týchto článkoch:

České stavovské povstanie (1618-1620)

Bitka na Bielej hore v skratke

Rozšírenie vojny po potlačení českého stavovského povstania

Betlenova prvá výprava proti Ferdinandovi II. (1619-1622)

____________

Autorka: Varga Zsuzsana

Zdroje:

KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava :

Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 252, 254, 256-259, 261.

CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska II : (1526-1848). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987.

TIBENSKÝ, Ján a kol. Slovensko I Dejiny. 2., preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978.

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cb/Bethlen_G%C3%

A1bor_r%C3%A9zmetszet.jpg/800px-Bethlen_G%C3%A1bor_r%C3%A9zmetszet.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.