Bitky, ktoré menili dejiny

Niektoré bitky sú iba bezvýznamným momentom viac či menej významných vojen. V nejednom prípade však ide o zvraty, ktoré navždy poznačili beh dejín a vryli sa do pamäti ľudstva na večné veky. Práve na prehliadku takýchto bitiek vás v tejto chvíli pozývame. Jedine ONA“, vojna, vie najlepšie, čo znamená „dobré pre málokoho, zlé pre všetkých“. 

vojna

Maratónska legenda

Písal sa rok 490 pred n. l., keď grécki občania stáli pred veľkou armádou útočníkov, ktorých sem vyslal obávaný perzský kráľ Darius I. Peržania prišli s bohatou výbavou námorných lodí, pechotou a kavalériou s počtom asi 20 000 mužov. K Maratónu tiahli, aby potrestali Grékov, ktorí sa proti ním vzbúrili. Napriek obrovskej presile Gréci postupovali vpred a vyvolali značné obavy v perzskej armáde. Herodotos uvádza, že padlo viac ako 6 000 Peržanov a iba 200 Grékov. Táto bitka tiež vstúpila do dejín príbehom gréckeho vojaka Feidippida, ktorý bežal z Maratónu do Atén, aby oznámil grécke víťazstvo a následne padol mŕtvy na zem. Na jeho počesť sa do programu Olympijských hier zaradil maratónsky beh.

Zrada v Cajamarce

16. novembra 1532 bolo mestečko Cajamarca, v dnešnom Peru, poznačené krvavou stopou. Španiel Francisco Pizarro prepadol tunajších Inkov a začalo sa masové vyvražďovanie. Bezdôvodné zabíjanie tisícov bezbranných domorodcov viedlo k dlhým bojom medzi Inkami a Španielmi. Pizarro miestnych obyvateľov mesiace sledoval. Nakoniec sa uchýlil k akejsi „diplomacii“, keď pozval miestnych obyvateľov na veľké námestie v Cajamarce. Hlavný náčelník Atahualpa pozvanie prijal a spolu s 80 000 neozbrojenými Inkami predstúpili pred Pizzara, ktorý predstieral dobrú vôľu. Vojaci sa ukryli v meste a čakali na zámienku. Tou bolo ponúknutie Biblie náčelníkovi a výzva, aby prijal kresťanstvo. Po tom, čo náčelník zdvorilo odmietol, spustila sa paľba. Samotný Atahualpa bol zajatý a popravený. Aj takto sa vyhrávajú bitky, zradou a ľstivosťou.

Hastingská pomsta

Útočník Viliam I. Dobyvateľ porazil a zabil 14. októbra 1066 kráľa Harolda II. na Senlac Hill neďaleko Hastingsu v Anglicku. Viliam konal na základe pomsty, pretože mu predchodca kráľa Harolda, Eduard Vyznávač, sľúbil v roku 1051 anglický trón. Na smrteľnej posteli však svoje rozhodnutie odvolal a korunu dal šľachticovi Haroldovi z rodu Godwinovcov. Ponížený Viliam spochybnil práva nového kráľa, porazil ho a potom tiahol ďalej do Londýna. Tu ho však nenazvali inak ako „Norman Votrelec“. Na Štedrý deň v roku 1066 bol korunovaný za kráľa. Táto bitka bola začiatkom konca anglosaského právneho Anglicka.

Orleánsky zázrak

Obliehaný francúzsky Orléans sa podarilo ubrániť v máji 1429 najmä vďaka Jane z Arku. Jej Božia vízia ju viedla v storočnej vojne k nevídanej odvahe. Zdalo sa, že mesto, ktoré Angličania obliehali takmer pol roka, padne celkom do ich rúk. No po tom, čo sa v meste objavila mladá odvážna žena, ktorá sa priamo zúčastnila v bitke a mala výborné taktické schopnosti, podarilo sa útočníkov poraziť. Toto víťazstvo posilnilo upadajúcu morálku deprimovaných Francúzov. Mnohí sa prikláňajú k tomu, že práve táto bitka zachránila Francúzov od dlhej anglickej nadvlády.

Bitka pri Tours – zažehnanie islamu

Rok 732 n. l., moslimská armáda vedená Abd arRahmanom prekročila západné Pyreneje a tiahla na Tours vo Francúzsku. No Karol „Kladivo“ Martel statočne viedol svoju franskú armádu k obrane krajiny. Hoci nakoniec zostala armáda na pokraji svojich síl, podarilo sa jej zahnať moslimov. Je pravdepodobné, že keby vtedy bitku vyhral Abd ar-Rahman, islam by sa stal dominantným náboženstvom Európy.

Tours

Porážka pri Yorktowne – vrcholný moment americkej vojny za nezávislosť

Britské sily vedené generálom Cornwallisom boli porazené 19. októbra 1781 pri Yorktowne vo Virgínii francúzskou námornou flotilouamerickými pozemnými silami. Táto bitka sa považuje za vrchol americkej vojny za nezávislosť. Francúzsko, ako spojenec USA, v nemalej miere formovalo túto krajinu. George Washington a jeho vojenská posila prinútili veliteľa britských síl kapitulovať a rokovať o mieri. Británia uznala nezávislosť Spojených štátov, Francúzsko dostalo za svoju pomoc SenegalTobago.

Waterloo – pád veľkého muža

18. júna 1815 britské a pruské vojenské sily vedené vojvodom z Wellingtonumaršalom Blűcherom zatlačili Napoleonove vojsko za Waterloo, v dnešnom Belgicku. Táto bitka sa pokladá za konečnú porážku Napoleona, ktorý rozširoval svoje impérium už od roku 1799. V roku 1814 po katastrofe v Rusku abdikoval, no v plnej sile sa vrátil, aby znova padol pri Waterloo. Po tejto porážke už odstúpil definitívne. Zomrel vo vyhnanstve na Svätej Helene v roku 1821.

Gettysburgský obrat

Spojenecké sily pod vedením generálmajora Georga Gordona Meade zvíťazili proti povstalcom, ktorých viedol slávny generál Robert Edward Lee v bitke pri Gettysburgu v Pensylvánii, dňa 3. júla 1863. Vojenské trenice trvali už tretí deň. Bitka, v ktorej sa v plnej miere preukázala šialenosť frontálneho útoku, zmarila nádej južanskej Konfederácie na dosiahnutie ďalších strategických bodov. Historici sa zhodujú, že spolu s porážkou pri Vicksburgu (4. júla 1863) patrí táto bitka k základným momentom v obrate občianskej vojny.

 

Obliehanie Stalingradu precenenie nemeckých síl

Stalingrad, takmer šesťmesačné obliehanie, kľúčový moment 2. svetovej vojny, dramatická akcia. V auguste 1942 dal Adolf Hitler príkaz na bombardovanie mesta, ktoré je dnes známe aj ako Volgograd. Po útoku zo vzduchu mala nasledovať pešia akcia. Ruská dobrovoľnícka armáda, nevybavená a nevycvičená, bojovala proti votrelcom. Po troch mesiacoch dosiahli Nemci Volgu. Rusi sa však pustili do protiofenzívy. Rozkaz pre ruských vojakov bol jasný, bráň vlasť a zomri ako hrdina, alebo uteč a zomri ako zradca. Smrť bola teda jediná istota. Pasce nastražené Rusmi pri Stalingrade zdržali Nemcov niekoľko mesiacov. Nemeckí vojaci boli tak vystavení nielen hladu, ale aj krutej ruskej zime. Vo februári 1943 zostala nemecká armáda bez jedla i munície. V obkľúčenom Stalingrade zomrelo takmer 2 mil. ľudí.

Invázia v Normandii rozklad „nepremožiteľnej“ ríše

Bitka o Stalingrad sa považuje za rozhodujúcu na východnom fronte, invázia v Normandii („Deň D“) zase za začiatok porážky nacistického Nemecka na západe. Spojenecké sily (kanadské, francúzske, americké a britské) tu 6. júna 1944 s použitím leteckého a námorného bombardovania prelomili Hitlerov Atlantický val a znova otvorili v severnom Francúzsku západný front. Spojencom sa podarilo týmto postúpiť ďalej do vnútrozemia a rozložiť Hitlerovu „nepremožiteľnú“ bariéru.

Týmito bitkami sa zoznam tých najvýznamnejších určite nekončí. Stačí však na to, aby sme pochopili, že aj keď sa zdá situácia zúfalá, môže prísť obrat, ktorý v nemalej miere ovplyvní ďalší vývoj histórie. „Nie hrdinovia robia bitky, ale bitky robia hrdinov.“

Zdroj: livescience.com

Obrázky: collapseofindustrialcivilization.com, highlyquestionableblog.com, histclo.com, southeasttourguides.co.uk, saint-joan-of-arc.blogspot.de, lefleurdelystoo.blogspot.de, glogster.com, onthisdeity.com, historymartinez.wordpress.com, historyimages.blogspot.de, nationalww2museum.org

Comments
  1. anita

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.