Bjørnstjerne Bjørnson – Obhajca Slovákov

Milovali ho mnohí. Na jeho pohrebe v Osle, pred viac než sto rokmi, ho odprevádzali tisícky ľudí, medzi nimi bolo mnoho žien a detí. Od jeho smrti delegácie z celého sveta pravidelne navštevujú dom v Aulestade, preukazujú rešpekt a poctu pamiatke tohto neobyčajne štedrého a súcitného bojovníka za spravodlivosť a práva ľudí celého sveta.

OBYČAJNÝ ŽIVOT NEOBYČAJNÉHO ČLOVEKA

Bjørnstjerne Bjørnson je človek, ktorého Slováci možno nevnímajú až tak intenzívne ako obyvatelia jeho rodného Nórska. Každý Slovák by však mal toto meno poznať, pretože je prepletené s našimi dejinami. Tento velikán sa narodil 8. decembra 1832 v Kvikne, odlúčenej dedinke, asi 120 kilometrov od mesta Trondheim. Jeho otcom bol pastor Peder Bjørnson a matkou Inger Elise Nordraak. V roku 1837 sa celá rodina, kvôli otcovmu povolaniu pastora, presťahovala na farnosť v obci Nesset v lokalite Romsdal. Tento kraj sa stal miestom, kde Bjørnson strávil svoje detstvo a ktoré ho neskôr veľmi ovplyvnilo v jeho umeleckej tvorbe. Bjørnstjerne žil v Nesset do roku 1844, kedy sa presťahoval do neďaleko mesta Molde a tu začal chodiť do školy. Po niekoľkých rokoch štúdia v spomínanom meste Molde ho vo veku 17 rokov poslali študovať na vyššiu strednú školu (Heltbergs Studentfabrikk) v Kristianii (dnešné Oslo), aby sa pripravil na ďalšie štúdium na univerzite. Túto školu navštevovali aj iné „veľké osobnosti“, s ktorými bol neskôr zaradený do tzv. Veľkej štvorky nórskej literatúry 19. storočia – Henrik Ibsen, Jonas Lie a Alexander Kielland.

Bjørnson si uvedomil, že chce zužitkovať svoj talent poeta, keďže verše písal už od veku 11 rokov. Po vyštudovaní vysokej školy – Univerzity v Osle (Universitetet i Oslo), na ktorej bol od roku 1852, sa rozhodol sústrediť na svoju kariéru žurnalistu, kde sa upriamil na divadelnú kritiku. V rokoch 1857 – 1859 pracoval v divadle v Bergene. V ďalších rokoch cestoval po Európe, až kým sa v roku 1865 stal riaditeľom divadla v Kristianii. Bol to svetobežník, od roku 1873 žil striedavo v Nemecku, Taliansku a v roku 1880 odišiel dokonca do USA. V roku 1882 sa usadil v meste Aulestad, kde prežil dlhé obdobie svojho života.

BJØRNSON A RODINNÝ ŽIVOT

V roku 1858 sa oženil s Karoline Reimersovou. Táto silná žena mala vlastné názory na spoločnosť a morálku, ktoré vedela vyjadriť veľmi jasne . Bola veľmi trpezlivá a múdra, Bjørnson bol naopak veľmi nedočkavý, rýchlo sa vedel nadchnúť. Preto všetky kvantá svojich článkov a listov predkladal Karoline, ktorá ich vždy vedela upraviť do správneho uhlu pohľadu. Ak bol príliš divoký, mal horúcu hlavu a písal skôr než premýšľal, nechala jeho tvorbu ležať niekoľko dní na stole a počkala, kým sa upokojí. Potom sa mohol na svoje výtvory pozrieť druhýkrát s chladnou hlavou a až následne ich publikovať. Ona ho motivovala a vďaka nej dokázal mnoho vecí robiť rozumnejšie a citlivejšie. Stali sa rodičmi šiestich detí, päť z nich sa dožilo dospelosti. Karoline zostala v Aulestade až do svojej smrti v roku 1934.

Vraví sa, že aj Bjørnson trpel „krízou stredného veku“. V 50-ke mal aféru so 17-ročnou Guri Andersdotterovou a z tohto vzťahu sa narodil syn – Anders Underdal. Tento vzťah bol dlho držaný pod zámkom tajomstva, no Anders neskôr všetko vyrozprával svojim deťom, aby vedeli odkiaľ ich otec pochádza.

POLITICKÉ ZANIETENIE A POMOC SLOVÁKOM

Bjørnson bol známy bojovník za ľudské práva. „Bil sa“ za oslobodenie Nórov spod nadvlády Švédska. Intenzívne sa venoval obrane národov Európy, ktoré boli utláčané inými štátmi. Bránil Fínov, Poliakov od utláčania Ruskom, Rumunov a v neposlednom rade aj náš slovenský národ. O problematike Slovákov sa dopočul až vo veku 75 rokov a odvtedy sa veľmi výrazne venoval tejto situácii. Jeho záujem o dianie na Slovensku rozprúdil list od troch českých slovakofilov – Dr. Eduarda Lederera, učiteľa Karela Kálala a básnika Adolfa Heyduka. V dokumente opísali neslýchané postavenie „na smrť odsúdeného národa na uhorskom ostrove slobody“. Celé toto konštatovanie bolo postavené na základe rozsiahleho faktografického materiálu, ktorý pripravil okrem iného aj slovenský politik Anton Štefánek. List do detailov opisuje situáciu útlaku národov, a to nielen v politike, ale vo všetkých oblastiach života Slovákov. Rozpráva o spôsobe a metódach vládnutia, vyľudňovaní Slovenska tým, že mnoho ľudí opúšťalo krajinu. Jedným z dôležitých bodov listu bola skutočnosť, že Uhorsko ukrýva svoj útlak za liberalizmus a poukazovali na to, že ustanovený národnostný zákon z roku 1868 nebol nikdy realizovaný.

Bjørnson sa rozhodol radikálne zakročiť a uverejnil túto listinu v mníchovskom časopise März, v októbrovom vydaní v roku 1907. Zdôrazňuje v ňom, že nie je zaujatý voči maďarskému ľudu a národu, pretože aj títo ľudia sú objektom útlaku. Dal výrazne najavo, že chce bojovať proti utláčateľom z Uhorska. Po uverejnení tohto listu Bjørnson odštartoval sériu publicistických aktivít, v ktorých sa zaoberal výhradne problematikou Slovenska. Publikoval v mnohých verejne známych periodikách, ako Le Courrier Européen (Paríž), Spettatore (Rím), či Neue Freie Presse (Viedeň). V tomto období bojoval taktiež za práva slovenských detí, aby mali možnosť naučiť sa svoj rodný jazyk.

Oddeliť deti od ich materinského jazyka je to isté, ako odtrhnúť ich od matkinho prsníka.“

Publikoval mnoho článkov o Slovensku a špeciálne sa venoval masakru v Černovej, ktorý sa odohral 27. októbra 1907. Pri tomto krvavom útoku, kedy obyvatelia Ružomberka si chceli len nechať posvätiť svoj kostol, zomrelo pod paľbou žandárov 15 ľudí, 12 bolo ťažko a 60 ľahko zranených, vyše 40 ľudí uvrhli do väzenia, alebo im „naparili“ finančné pokuty. Túto tragédiu publikoval Bjørnson pod titulkom „Najväčší Uhorský priemysel“ – podľa neho ním bola „produkcia“ Maďarov. Jeho všímavosť, ľudskosť a ochota bojovať za práva ľudí vyvolala nevšedný medzinárodný ohlas. Tento muž výrazne ovplyvnil formovanie slovenského národa a dopomohol k tomu, aby Slovensko už viac nebolo izolované od okolitého sveta.

NOBELOVA CENA

Bjørnson je svetu známy hlavne ako vynikajúci nórsky prozaik, dramatik a básnik. Jeho diela sú výrazným bodom vo svetovej literatúre. Je autorom mnohých dramatických a prozaických diel s historickou tematikou. Najznámejšími dielami sú novela Synnøve Solbakken, diela ako Arne, En glad Gut (Veselý chlapec) či Fiskerjenten (Rybárske dievča). Svojimi autorskými počinmi ovplyvnil mnoho ľudí, nejedného svojho nasledovníka a určite si právom zaslúži poctu, ktorá sa mu dostala. Ako pôvodný člen Nórskej Nobelovej komisie v Osle udeľujúcej Nobelovu cenu za mier by si určite nikdy nepomyslel, že bude jedným z ocenených. No v roku 1903 sa to stalo skutočnosťou a Bjørnson získal Nobelovu cenu za literatúru. Jeho dielo bolo patrične ohodnotené a táto cena bola určite veľkým zadosťučinením za oddanú tvorbu, ktorá bola ovplyvnená aj tým, že nezištne pomáhal ľuďom.

NAVŽDY VRYTÝ V HISTÓRII

Bjørnson opustil tento svet 26. apríla 1910 vo veku 77 rokov. Naposledy vydýchol v Paríži, kde často trávil zimy. Bol pochovaný so všetkou úctou v rodnom Nórsku, kde jeho pozostatky previezla nórska pobrežná obranná loď HNoMS Norge, aby mohol spočinúť vo svojej domovine. 

Storočie, v ktorom  Bjornson žil a pôsobil, bolo storočím enormných zmien v Európe a na západe sveta. Bjørnstjerne Bjørnson bojoval proti útlaku ľudí po celý svoj život. V Nórsku sa usiloval o národnú nezávislosť. Bol veľkým poetom. Je autorom textu nórskej národnej hymny „Ja, vi elsker dette landet“, čo v preklade znamená „Áno, milujeme túto krajinu. Text tejto piesne hovorí hlavne o slobode, mieri a o prírode a je len akousi bodkou za tým, čo tu po sebe zanechal.

Autorka: Lucia Pangracová

Zdroj: brittanica.com, nb.no, postoy.sk

Obrázky: maihaugen.no, forskning.no, oslobilder.no

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.