Blahoslavený biskup Vasiľ Hopko (1904 – 1976) I.

     V dejinách gréckokatolíckej cirkvi na území Slovenska, ktorej počiatky siahajú do roku 1646, kedy bola prijatá tzv. Užhorodská únia, nájdeme viacero významných osobností snažiacich sa ukotviť obrady gréckeho rítu medzi veriacimi. Jednou z takýchto osobností, ktorá prežila azda najťažšie časy gréckokatolíkov na území dnešného Slovenska, je dnes už blahoslavený Vasiľ Hopko, rodák z malej rusínskej obce Hrabské na severovýchode Slovenska. Jeho život poznačilo viacero štátnych ideológií a neustále musel zápasiť o uznanie gréckokatolíckej cirkvi v systéme náboženstiev daného štátu.

            V čase existencie Rakúsko-Uhorska musela gréckokatolícka cirkev čeliť maďarizačným tendenciám a politickí predstavitelia monarchie obviňovali gréckokatolíkov a Rusínov z pomoci ruskej armáde, ktorá sa na prelome rokov 1914 a 1915 prebila cez Karpaty na súčasného severovýchodné Slovensko. V 1.ČSR síce bola gréckokatolícka cirkev štátom uznaná, ale málo kňazov, chrámov či liturgických kníh neumožňovalo naplno rozvinúť potenciál. Po nástupe HSĽS k moci a vzniku 1. Slovenskej republiky sa gréckokatolícka cirkev opäť dostala do pozornosti najvyšších politických predstaviteľov, ktorí obviňovali najmä duchovenstvo z podnecovania svojich veriacich proti ľudáckemu režimu. Po konci druhej svetovej vojny nastalo opätovné upokojenie situácie, čo trvalo len do komunistického prevratu vo februári 1948. A práve 50. roky 20. storočia sú z pohľadu gréckokatolíckej cirkvi tie najsmutnejšie, pretože tzv. Prešovským soborom došlo k definitívnej likvidácií gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Počas dlhých 18 rokov boli gréckokatolíci prenasledovaní či fyzicky alebo psychicky mučení. Až v roku 1968 sa po veľkom tlaku gréckokatolíkov, najmä otca Vasiľa a jeho spolupracovníkov, a zjemnení komunistického režimu podarilo obnoviť činnosť gréckokatolíckej cirkvi.

            Všetkých vyššie spomínaných udalostí sa zúčastnil aj Vasiľ Hopko. Najmä jeho nezlomná viera, oddanosť, skromnosť a vízia mu umožnili prežiť komunistický režim a dlhoročné väzenie, ktoré sa negatívne podpísalo na jeho zdraví. Postupne si rozoberieme pôsobenie otca Vasiľa vo funkcii kňaza či neskôr pomocného biskupa a pribblížime život blahoslaveného biskupa Vasiľa z pohľadu jeho duchovnej činnosti.

            V súčasnosti je blahoslavený otec Vasiľ považovaný medzi gréckokatolíkmi na Slovensku za jedného z mnohých, ktorí sa zaslúžili o jej dnešný stav a možné napredovanie a aj preto sa dodnes mnohí veriaci zúčastňujú rôznych pobožností venovaných práve otcovi Vasiľovi.

Počiatky života a štúdium Vasiľa Hopka (1904 – 1928)

            Vasiľ Hopko sa narodil 21. apríla 1904 v malej rusínskej obci Hrabské[1], patriacej do Šarišskej župy, do chudobnej roľníckej rodiny Vasiľa a Anny, rodenej Petrenkovej, ako piate dieťa v poradí.[2] O tri dni na to bol pokrstený miestnym gréckokatolíckym kňazom Michaelom Csiszarikom.[3] Oblasti severovýchodného Uhorska, najmä župa Šarišská, Zemplínska či Užská, patrili medzi najchudobnejšie oblasti monarchie, a tak mnoho ľudí odišlo za prácou do zahraničia, v prevažnej miere do USA či Južnej Ameriky. Matke Vasiľa Hopku nezostávalo nič iné, len podstúpiť náročnú cestu do USA, keďže jej muž tragicky zahynul po údere blesku do strechy miestneho chrámu práve vtedy, keď Vasiľ starší zvonil. Matka zverila svojho syna do opatery starým rodičom, u ktorých dlho nevydržal. V siedmom roku života si ho k sebe vzal gréckokatolícky novokňaz Demeter Petrenko, brat Anny Petrenkovej, pôsobiaci v tej dobe v Oľšavici.[4]  

            Vasiľ Hopko nadobudol elementárne vzdelanie vo svojom rodisku. Neskôr dochádzal do niekoľko kilometrov vzdialeného Bardejova. Po absolvovaní základného štúdia sa vďaka svojmu strýkovi a zároveň gréckoatolíckemu kňazovi Demeterovi Petrenkovi ale aj matke Anne, ktorá z USA pravidelne posielala peniaze, dostal na vtedy asi najprestížnejšiu školu na severovýchode Slovenska, na Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove s vyučovacím jazykom maďarským. Štúdium ukončil v roku 1924 s vyznamenaním. Následne pokračoval v štúdiu teológie na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove. Veľkým vzorom mu bol istotne jeho strýko Demeter. Ešte pred samotným nástupom mu vtedajší prešovský gréckokatolícky biskup Dionýz Nyárady ponúkol možnosť študovať v Ríme, ale pod podmienkou, že podpíše sľub o prijatí celibátu. Mladý Vasiľ Hopko túto ponuku neprijal. Obrovskou skúsenosťou v jeho duchovnej činnosti bolo absolvovanie základnej vojenskej služby v pozícií asistenta kaplána, ktorú vykonával na Námestí Republiky v Prahe. Sväté liturgie a náboženské obrady vysluhoval v gréckokatolíckom Chráme sv. Kríža – Na Příkopech, kde nadviazal kontakty s miestnym gréckokatolíckym obyvateľstvom. Po skončení základnej vojenskej služby sa vrátil späť do seminára, ktorý úspešne ukončil v roku 1928.[5]

Duchovná činnosť otca Vasiľa  (1929 – 1945)

            Ešte pred skončením štúdia na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove ho jeho matka prosila, aby bol vysvätený pre potreby Pittsburgského exarchátu, ktorý vtedy spravoval gréckokatolícky biskup Vasil Takáč. Vasiľ Hopko sa aj pripravoval na ďalekú cestu, ale osobne nebol nikdy úplne presvedčený, že v USA zostane. Tesne pred jeho odchodom vážne ochorel a musel podstúpiť namáhavú operáciu pokožky chrbta v Košiciach, ktorá aj tak nebola úspešná a v nemocnici pobudol sedem mesiacov. Počas svojho núteného pobytu v nemocničnom zariadení sa začal modliť Deviatnik k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu [6] a rozhodol sa po vyliečení zložiť sviatosť kňazstva v celibáte. Na deviaty deň modlenia sa k Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu sa mu rany na chrbte zahojili a po pár dňoch bol prepustený z nemocnice.[7]

            Po doriešení administratívnych záležitostí požiadal vtedajšieho biskupa Pavla Petra Gojdiča o udelenie sviatosti kňazstva, ktoré prijal 3. februára 1929 v Prešove. Splnil aj sľub daný v nemocnici a kňazské povolanie prijal v celibáte. O dvanásť dní slúžil svoju primičnú svätú liturgiu v Blažove.[8] 

            Počas plnenia základnej vojenskej služby v Prahe si ho miestni veriaci gréckokatolíckeho obradu veľmi obľúbili a verili, že sa po vysviacke vráti do Prahy.[9] Žiadali aj prešovského gréckokatolíckeho biskupa Pavla Petra Gojdiča, aby im do Prahy poslal novokňaza Vasiľa. Prešovský biskup žiadosti vyhovel a dekrétom č. 600/1929 z 20. februára 1929 ho vymenoval za správcu farnosti Pakostov[10] a následne bol pridelený do Prahy, kde  dostal 2-izbový byt v budove rímskokatolíckej fary sv. Mikuláša. Na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia sa gréckokatolíci v Prahe obávali straty svojho chrámu, a tak sa novokňaz Vasiľ Hopko chopil iniciatívy a ako prvotný cieľ si vytýčil získanie nového vhodného chrámu, kde by sa mohla zriadiť aj farská budova. Po svojom príchode do Prahy založil Spoločnosť sv. Bazila Veľkého, ktorú prešovský biskup potvrdil 24. apríla 1930 v Prešove. Táto spoločnosť mala pražským gréckokatolíckym veriacim napomôcť pri komunikácií s miestnym, regionálnym a štátnym aparátom. Najbližšími spolupracovníkmi otca Vasiľa sa stali Dr. Ivan Parkányi a prof. František Pechuška. Spoločným úsilím sa im podarilo na jar roku 1931 od pražského arcibiskupa ThDr. Františka Kordáča získať Kostol sv. Klementa na Karlovej ulici neďaleko Karlovho mosta. Ďalším výrazným úspechom kňaza Vasiľa[11] a pražských gréckokatolíkov bolo prijatie právneho uznesenia vydaného Ministerstvom školstva a národnej osvety v Prahe, ktoré uznalo pražskú gréckokatolícku farnosť a všetci gréckokatolíci na území Čiech, Moravy a Sliezska tým pádom patrili pod jej právomoc.[12] Posledným dôležitým krokom pre otca Vasiľa Hopka bolo uznanie novozriadenej gréckokatolíckej pražskej farnosti aj najvyššou cirkevnou autoritou, čiže Svätou stolicou. V roku 1935 Kongrégácia pre východné cirkvi vydala dekrét, v ktorom pražskú farnosť zverila pod jurisdikciu prešovského biskupstva.[13]

            Okrem iného sa v Prahe venoval pastoračnej činnosti. Otec Vasiľ Hopko okrem vyššie uvedeného problému s chrámom, musel riešiť aj nedostatočné materiálne vybavenie potrebné pre slúženie liturgii a náboženských obradov a taktiež ho trápil nízky počet veriacich na bohoslužbách. Preto sa jeho pozornosť zamerala na mládež, čo vyústilo do založenia Spolku gréckokatolíckych študentov v Prahe. Taktiež sa otec Vasiľ Hopko venoval aj mladým pracujúcim gréckokatolíkom a rozhodol sa ich združiť vo Zväze gréckokatolíckej mládeže. Treťou skupinou, ktorej sa Vasiľ Hopko intenzívne venoval, boli emigranti. Aj tých sa rozhodol zoskupiť v Spolku sv. Rafaela. Cieľom všetkých spolkov bolo zjednotiť ľudí na princípe gréckokatolíckej viery bez ohľadu na ich sociálne postavenie či etnicitu. Taktiež sa v týchto spolkoch mohli ľudia vzdelávať, podporovať vo viere a pristupovať k sviatosti zmierenia alebo Eucharistii. Aj napriek horlivej činnosti sa ukrajinské etnikum dožadovalo kňaza svojej národnosti. Otec Vasiľ Hopko cítil určité sklamanie, a tak prešovskému biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi poslal v liste svoje odhodlanie vzdať sa pôsobenia v Prahe. Prešovský biskup reagoval vyslaním pomocného duchovného otca Mirona Podhajeckého, ktorý mal upokojiť ukrajinské etnikum a taktiež mal vypomáhať pri riadení fary, keďže ako sme spomínali, pražská farnosť mala pôsobnosť na celom území Čiech, Moravy a Sliezska.

            Duchovná a pastoračná činnosť otca Vasiľa nezostala nepovšimnutá ani Svätou stolicou, ktorá ho v roku 1936 menovala do hodnosti Monsignor. V tom čase však Vasiľ Hopko požiadal prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča za vymenovanie špirituála v gréckokatolíckom seminári v Prešove. Po siedmich rokoch sa vrátil aj so svojou matkou do Prešova na miesto, kde začal svoje štúdium teológie.[14]

            Po príchode do Prešova sa okamžite ujal svojej novej úlohy, a to výchove budúcich kňazov. Okamžite si získal ich rešpekt a úctu, keďže sa svedomito pripravoval na každú jednu prednášku či kázeň. Taktiež sa rozhodol zostať bývať v seminári medzi ašpirantmi na kňazské povolanie.[15] Záver 30. rokov 20. storočia je aj pre gréckokatolícku cirkev veľmi ťažkým obdobím, keďže k moci sa dostávajú predstavitelia HSĽS na čele s Jozefom Tisom. Gréckokatolícka cirkev sa pre vládnuci režim stala nepohodlnou, keďže obraňovala Rusínov a Židov. Otec Vasiľ Hopko sa stal terčom útokov vládnej garnitúry, ktorá ho obvinila, že sa negatívne vyjadruje na adresu 1. Slovenskej republiky. Ani to mu nezabránilo v štúdiu na Karlovej univerzite, kde písomne vykonal rigoróznu skúšku z bibliky, pastorálnej a morálnej teológie. Následne v Bratislave na bohosloveckej fakulte vykonal rigoróznu skúšku z práva, histórie a dogmatiky, a tak mu mohol byť udelený titul Theologiae Doctor.

            Útoky HSĽS na gréckokatolícku cirkev a osobnosť otca Vasiľa sa stupňovali. Aj preto sa prešovský biskum Pavol Peter Gojdič rozhodol odvolať otca Vasiľa z funkcie špirituála. Zároveň ho však biskup vymenoval za svojho tajomníka, čo opäť vyvolalo vlnu nevôle u čelných predstaviteľov HSĽS. Napriek mnohým upozorneniam vládnucej garnitúry otec Vasiľ Hopko naďalej vyučoval v seminári a na stredných školách v Prešove. [16]  Ďalším výrazným medzníkom v jeho živote bolo vymenovanie za profesora morálnej a pastorálnej teológie na Vysokej škole bohosloveckej v Prešove. Avšak oficiálne mu tento titul priznali až v roku 1945.[17] Dovtedy Ministerstvo školstva a národnej osvety robilo obštrukcie a neumožnilo Vasiľovi Hopkovi naplno vedecky a pedagogicky pôsobiť.[18]

            Obdobie druhej svetovej vojny vyhnalo z územia Ukrajiny či Rumunska množstvo gréckokatolíckych veriacich a kňazov, ktorí sa uchýlili do Prešova, kde prosili biskupa o pomoc. V otázke pomoci emigrantom a charity sa opäť najviac angažoval otec Vasiľ Hopko, ktorý podobne ako v Prahe, aj v Prešove založil charitu. Najviac sa venoval  ohrozeným sociálnym skupinám obyvateľstva, čiže mladým ľuďom, cudzincom a pracujúcim ženám. Vypuknutie Slovenského národného povstania a boje na území Slovenska oslabili postavenie gréckokatolíckej cirkvi, pretože vláda, štátne a policajné orgány sa ešte viac zamerali na gréckokatolícku cirkev a najmä na kňazov a veriacich na severovýchodnom Slovensku, pretože sa čelní predstavitelia 1. Slovenskej republiky obávali kolaborácie s partizánmi či postupujúcou Červenou armádou.[19]

Pokračovanie života Vasiľa Hopka nájdete na tomto mieste

____________

Autor: Bc. Matúš Burda

Poznámky:

[1] Obec Hrabské sa dnes nachádza v okrese Bardejov.

[2] Tri deti, Ján, Vasiľ a Anna, zomreli do jedného mesiaca po pôrode. Prežila len najstaršia dcéra Mária (narodená 2. Februára 1900) a Vasiľ, neskorší prešovský biskup.

[3] V roku 1903 bolo v obci Hrabské 580 veriacich gréckokatolíckeho obradu, 12 veriacich rímskokatolíckeho obradu a 25 Židov. V obci sa nachádza chrám svätého veľkomučeníka Demetera postavený v roku 1822 na mieste dreveného chrámu. K farskému chrámu bola pričlenená aj filiálka v Dujave, kde sa podľa dokumentu mali nachádzať 3 ľudia gréckokatolíckeho vierovyznania. Bližšie pozri : Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum. 1903.str. 64-65.

[4] Obec Oľšavica sa dnes nachádza v okrese Levoča. V roku 1903 bolo v obci Oľšavica 707 gréckokatolíkov, 18 rímskokatolíkov a 15 Židov. Bližšie pozri :  Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum. 1903

[5] BORZA, Peter a kol. Dedičstvo sv. Cyrila a Metoda. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Prešov : Petra. 2012. s. 120 – 123. ISBN 978-80-8099-064-0.

[6] Počas deviatich dní sa modliaci človek modlí inú modlitbu.

[7] BORZA, Peter. Blahoslavený Vasiľ Hopko prešovský pomocný biskup (1904-1976). Prešov : Petra. 2003. s. 35-36. ISBN 80-89007-40-6.  

[8] Obec Blažov je dnes zaniknutým vidieckym sídlom v okrese Sabinov.

[9] Gréckokatolícka farnosť pre Čechy, Moravu a Sliezsko, ktorá by patrila pod Prešovské biskupstvo bolo zriadené Kongregáciou pre  Východné cirkvi a Svätou stolicou 26. apríla 1926. V tom období sa odhadoval počet gréckokatolíkov na 9000. Prvým správcom novozriadenej farnosti sa stal košický gréckokatolícky kňaz Emil Mydlík, ktorý vo svojej služby vytrval až do nástupu Vasiľa Hopku v roku 1929.

[10]Obec Pakostov sa v súčasnosti nachádza v okrese Humenné. Podľa dobového materiálu z roku 1931 žilo v Pakostove 87 gréckokatolíkov. K farskému chrámu patrili filiálky v Ruskej Kajni (209 gréckokatolíkov), Černine (12 gréckokatolíkov), Hrubove (21 gréckokatolíkov), Petrovciach (78 gréckokatolíkov; dnes už súčasť Pakostova), Nižnej Sitnici (27 gréckokatolíkov) a Jankovciach (16 gréckokatolíkov). Viac pozri : Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum. 1931. str. 118.

[11] Len podotýkame, že v tlači  sa namiesto mena Vasiľ používalo Bazil či Basil.

[12] Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe 16. decembra 1933 číslo 146.315/33-6/I

[13] BORZA, Peter a kol. Dedičstvo sv. Cyrila a Metoda. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Prešov : Petra. 2012. s. 123 – 124. ISBN 978-80-8099-064-0.

[14]BORZA, Peter. Blahoslavený Vasiľ Hopko prešovský pomocný biskup (1904-1976). Prešov : Petra. 2003. s. 37-46. ISBN 80-89007-40-6.  

[15] Matka Vasiľa Hopku si kúpila dom neďaleko gréckokatolíckeho seminára, aby ju jej syn mohol navštevovať a pomáhať.

[16] Oficiálne vyučoval na Gréckokatolíckom ruskom gymnáziu v Prešove a Gréckokatolíckej ruskej učiteľskej akadémii.

[17]K aktivitám gréckokatolíckej cirkvi počas druhej svetovej vojny bližšie pozri : PAŽUR, Štefan. Protifašistický odboj na východnom Slovensku. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo. 1974. 199 s. K celkovému vývoju cirkví na Slovensku v rokoch 1939 až 1945 pozri : KAMENEC, Ivan a kol. Slovenská republika 1939 – 1945. Bratislava : Veda. 2015. s. 199-202. ISBN 978-80-224-1351-0.

[18] Samozrejme s tým súvisela aj otázka profesorského platu.

[19]BORZA, Peter. Dejiny gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v období II. svetovej vojny (1939-1945). Prešov : Petra. 2006. 222 s. ISBN 80-89007-80-5; LETZ, Róbert. Slovenské dejiny V. (1938-1945). Bratislava : Literárne informačné centrum. 2012. 367 s. ISBN 978-80-81190-55-1; KAMENEC, Ivan a kol. Slovenská republika 1939-1945. Bratislava : VEDA. 2015. s. 199-202. ISBN 978-80-224-1351-0.

Obrázok: media.evangelizo.org/images/santibeati/V/Beato_Vasil_Hopko_Vescovo_greco-cattolico_martire/Beato_Vasil_Hopko.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.