Boli niekedy učitelia skutočne adekvátne odmeňovaní?

učitelPodobne, ako je to pri mnohých iných problémoch objavujúcich sa v súčasnosti, aj pri otázke finančnej odmeny učiteľov je potrebné nazrieť hlbšie do minulosti. To, že množstvo dnešných učiteľov nemá potrebnú vážnosť v spoločnosti, je väčšine z nás jasné. Vytratilo sa ale dobré finančné ohodnotenie učiteľa spolu s jeho váženosťou, alebo predstavitelia rôznych štátov a rôznych ideológií na našom území nemali nikdy reálny záujem na adekvátnom odmeňovaní vzdelávacích pracovníkov?

Slovenskom sa prehnala vlna štrajkov učiteľov, ktorí okrem iného žiadali aj zvýšenie svojich miezd. Priemerný plat bežného učiteľa  (odmysliac vysoké a súkromné školy) je naozaj hlboko pod odmenou, ktorou by mali za svoju prácu disponovať. Žiaľ, vyzerá to tak, že vládne kruhy nemajú záujem na zvyšovaní úrovne vzdelávania. Nemajú ho dnes a nemali ho ani pred tristo rokmi, a teda v časoch, kedy takzvaná osvietená spoločnosť po prvý raz určila povinnosť detí absolvovať základné vzdelanie. Opäť však treba v politike osvietenského panovníka vidieť obe strany mince. Na jednej strane sa hromadne znižoval katastrofálny stav negramotnosti. Na druhej strane však, človek, ktorý vedel čítať a dokázal sa sám oboznámiť s vydanými nariadeniami v podobe patentov či písaním korešpondencie, mohol byť bez väčších problémov sledovaný. Tento akt vzdelávania na (nielen) slovenských dedinách sa stretol s veľkým nepochopením a trvalo ďalších sto rokov, kým sa povinným nariadením o školskej dochádzke z roku 1869 podarilo deti skutočne dostať za školské lavice.

Po prvý raz sa tak na slovenský vidiek dostala druhá vzdelaná osoba. Okrem kňaza si veľkú vážnosť získal aj učiteľ. Jeho povinnosti zďaleka nezahrňovali len výučbu písania, čítania a počítania v povinných šiestich ročníkoch, ale spolu s deťmi sa učili katechizmus, modlili sa, navštevovali kostol, spievali a podobne. Učiteľ sprevádzal deti celým detským životom. Vzhľadom k jeho dôležitosti bolo veľmi potrebné, aby išlo o človeka bezúhonného, lojálneho momentálnej vláde a pripraveného vychovať zo zverených detí správneho občana. Dalo by sa čakať, že takíto ľudia sa aj svojimi odmenami zaradia aspoň do vyššej strednej triedy. Ale aká bola realita? Historik Vladimír Maňas uvádza, že na Morave v 18. storočí získal učiteľ za výučbu a neraz aj za hranie na orgáne v kostole či na svadbách ročne 27 zlatých a 60 krajciarov. Pre porovnanie, príjem právnika v rovnakých podmienkach bol 2000 zlatých (jeho podriadení dostali 1000 zlatých) a napríklad príjem úradníka po krátkom kariérnom postupe stúpol na 1100 zlatých. Všetci títo pracovníci (ktorí vyžadovali taktiež vzdelanie, lojalitu a prax) získavali za svoju prácu niekedy až stonásobne vyšší plat.

Aby sa učiteľ nemusel veľmi sťažovať, dostával (pokiaľ to bolo možné) od obecného zastupiteľstva príspevok na palivové drevo, ktoré činilo asi 10 zlatých, pretože pýtať drevo od rodičov detí odraďovalo od toho, aby svoje deti do škôl vôbec posielali. Ani v najlepšom prípade si však učiteľ nemohol našetriť toľko, aby sa dalo hovoriť aspoň o priemernej životnej úrovni. Býval v učiteľskom byte, ktorý bol najčastejšie súčasťou školy, a drobnými prívyrobkami a darmi od rodičov prežíval školské roky.

Ako aj v súčasnosti to preto nebolo veľmi vhodné povolanie pre mladých otcov, ktorí zo súčasného ohodnotenia nemohli živiť rodinu. V minulosti sa preto učitelia veľmi často ženili v neskoršom veku, prípadne sa neoženili vôbec.

Cieľom tohto článku je preto poukázať na to, že nízka úroveň finančného ohodnotenia sprevádza funkciu štátneho učiteľa ľudových (základných) škôl od svojho počiatku. Otázkou zostáva, prečo je tomu tak. Už len samotný fakt, že učitelia žili s nízkymi príjmami od hlbokej minulosti, umožňovalo nasledujúcim štátnym režimom zotrvať v nastavenej latke, prípadne ju len o niečo zvýšiť k spokojnosti učiteľov. A keďže dnes sa dá proti zvyšovaniu platov ľahko argumentovať množstvom voľného času, je skutočne otázne, či dôjde k významnejšiemu navýšeniu platov. Rozhodne nie, ak sa štrajku neujmú hlavné školské organizácie.

Zostáva nám dúfať, že školstvo v našej krajine bude stúpať ruka v ruke s lepším ohodnotením pre realizátorov výučby.

________

Autor: Jozef Voříšek 

Zdroj: MAŇAS, Vladimír. Kantor. In MALÍŘ, Jiří (et al.). Člověk na Moravě v druhé polovině 18. století. Brno : CDK, 2005, s. 95 – 103. ISBN 978-80-7325-175-8

Obrázok: thepayoffpitch.com/Graphics/Professor.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.