Borobudur – bájami opradený chrám

Gigantický chrámový komplex bol dlho ukrytý v hlbokom pralese, pričom len miestne obyvateľstvo si rozprávalo príbehy o jeho majestátnosti a posvätnosti. V roku 1814 vypravil britský miestodržiteľ Thomas Stamford Raffles výskumnú skupinu do centrálnej Jávy v Indonézii, aby tu hľadali a našli zmienky o daných chrámoch, prípadne objavili jeho zrúcaninu. Ani nedúfal, že nájdu aj niečo viac…

bajny chram

Viac ako 200 mužov klčovalo sekerami a mačetami hustý les v miestach, kde sa predpokladala poloha Borobuduru. Postupne sa začali odhaľovať steny chrámu, ktorý bol postavený niekedy v 9. storočí a muži sa nestačili čudovať, v akom stave sa chrám nachádza. Práce postupovali a časom sa podarilo odhaliť celý majestátny komplex s dĺžkou strany približne 120 metrov, ktorý pozostával z viac ako 2670 reliéfov a 500 sôch Buddhov. Tie boli chránené prístreškami nazývanými stúpy, ktorých je rovných 72. Stúpy sú budhistické stavby, ktoré sa používajú na uchovávanie a ochranu náboženských artefaktov a relikvií.

Chrám dosahuje výšku 9 terás, pričom najvyššie 3 už nie sú štvorcové, ale majú kruhový pôdorys. Rozmery chrámu sa riadia pomerom 4 : 6 : 9, a teda podobne ako u chrámov Pawon a Mendut v jeho okolí, ktoré sú však na rozdiel od Borobuduru postavené na rovine. Borobudur stojí na skalnatom podstavci vysokom 265 metrov, no predpokladá sa, že v časoch jeho najväčšej slávy tu mohlo byť jazero, z ktorého sa ťažil kameň na jeho stavbu, pri ktorej sa len ukladali vyrazené kamene na seba bez použitia malty či iného spevňovača.

Miestne legendy vravia, že všetky tri chrámy boli prepojené dláždenou cestou, no nad týmito informáciami krútia archeológovia neveriaco hlavou, no len dovtedy, kým nezistia, že všetky chrámové komplexy sa nachádzajú na meter presne v jednej línii.

bajna socha

Prečo bol však komplex roky opustený a ponechaný osudu? Na túto otázku nepoznáme dosiaľ odpoveď. Aj keď najpravdepodobnejšou teóriou je tá o vulkanickej činnosti v danej oblasti, ktorá prinútila obyvateľstvo a mníchov opustiť posvätné miesta. Táto teória je podporená aj popolčekom, ktorý pokrýval steny chrámu pri jeho objavení. V tejto oblasti bola v rokoch 928 až 1006 naozaj zaznamená silná sopečná činnosť spojená s vytečením žhavej magmy, no chrám pretrval aj po tejto udalosti. Mohutnú explóziu, ktorá spôsobila vyľudnenie chrámu a jeho zapadnutie popolom, má pravdepodobne na svedomí dodnes činná sopka Merapi, ktorá pripravila o život tisícku ľudí, naposledy v roku 1930.

zaber na chram

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroje a obrázky: shedexpedition.com, borobudurpark.com, lovethesepics.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.