Bratislavské mestské opevnenie a brány

bratislavaV roku 1291 udelil Ondrej III. z rodu Arpádovcov Bratislave veľké mestské privilégium, ktoré sa týkalo častí mesta východne od VydriceDómu sv. Martina. Po udelení tohto privilégia nariadil vybudovať mestské hradby. Stavať sa začali teda už v 13. storočí a v 14. storočí bol vybudovaný obranný systém tvorený múrom, parkanom, vodnou priekopou, valom a troma bránami (Vydrickou, Laurinskou a Michalskou). Z obáv pred husitskými nájazdmi v 15. storočí nariadil cisár Žigmund vybudovať vonkajšiu líniu mestského opevnenia prostredníctvom systému vysokých násypov a valov, ktoré boli prerušované bránou na Suchom mýte, Schӧndorfskou, Špitálskou, Dunajskou a Kozou bránou.

Úpravy Márie Terézie

V rokoch 1775-1778 dala Mária Terézia zbúrať vnútorné opevnenie, ktoré bránilo rozvoju mesta a z vtedajších štyroch brán (Michalskej, Vydrickej, Laurinskej a Rybárskej) sa zachovala iba Michalská. Z hradieb sa zachovala časť múrov a bášt od Dómu sv. Martina pozdĺž Židovskej ulice s úsekom okolo Michalskej brány po Prašnú baštu. Vonkajšie opevnenie bolo asanované v 19. storočí.

Michalská brána

Michalská brána sa ako jediná zo štyroch brán mestského opevnenia zachovala až do dnešných dní. Prvá zmienka o tejto bráne pochádza z roku 1411, neskôr bola dostavaná osemuholníková nadstavba a v 18. storočí nadobudla dnešnú podobu. Pred Michalskou vežou bol postavený barbakan, ktorý zabraňoval priamej streľbe, a tak chránil vstup do mesta. K nemu viedol padací most, ktorý umožňoval prechod cez mestskú priekopu.

Vydrická brána

Jej názov je odvodený od osady Vydrica, ktorá sa nachádzala za bránou. Vydrickou bránou sa vychádzalo k dunajskému brodu, do Vydrice, k Vodnej veži  a na Podhradie. Bola tiež využívaná na vstup do mesta z tzv. Podunajskej cesty. Prvá zmienka o Vydrickej bráne pochádza z roku 1434. V roku 1455 k nej pristavili Leonfelderovu a Himmelreichovu baštu. Ak by ešte stála, hľadali by sme ju na konci dnešnej Panskej ulice, v blízkosti Dómu sv. Martina. V tejto časti sa zachovali aj pozostatky mestského opevnenia, zvyšky bášt a strážnych veží, ktoré sa v neskoršom období prebudovali na obytné domy alebo sa do nich zabudovali.

Laurinská brána

Stála od 13. storočia a jej obranu zabezpečovala Pekárska bašta, v ktorej sa v roku 1443 nachádzala stráž a žoldnieri. Situovaná bola v miestach dnešnej Laurinskej ulice a jej polohu označuje mreža visiaca na lanách.

Rybárska brána

Bola najmenšou a zároveň najmladšou vstupnou bránou do mesta. Spájala mesto s predmestím, kde žili rybári, mäsiari a garbiari. V čase tureckých nájazdov, v roku 1529, bola z bezpečnostných dôvodov zamurovaná a zostal len priechod pre peších. V rokoch 1754 – 1756 ju obnovili, no už v roku 1776 ju na rozkaz Márie Terézie zbúrali. Dlho sa nevedelo, kde presne stála, až v roku 1990 boli objavené zbytky muriva Rybárskej brány.  

_______________

Autorka: Lenka Levarská

Zdroj: sekanova.blog.sme.sk/c/62792/Presporske-brany.html

cestovanie.aktuality.sk/clanok/1646/stredoveka-bratislava-co-ostalo-z-mestskeho-opevnenia/

Obrázok: bratislavskerozky.sk/files/img/frisskifli/tortenelem/vodric/vodric1.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.