Bude vojna? (príčiny a dôsledky napätia Rusko vs. Ukrajina)

Najviac skloňovaným slovom sa v posledných dňoch stáva Ukrajina. Sprevádzajú nás titulky plné Rusov, Krymu, rôznych hrozivých predpovedí a otázok, čo bude ďalej. Budúcnosť Ruska a Ukrajiny, aj keď nechceme, istým spôsobom sa dotýka každého z nás. A ako všetko na tomto svete, aj tieto skutočnosti nadväzujú na kroky a udalosti minulých rokov.

 História

Historik a archeológ (tiež novinár, kultúrno-politický poradca a i.) David Keys hovorí, že príbeh súčasného a historického Krymu je príbehom troch etník: Rusov, Ukrajincov a mongolských Tatárov. Ovládali a dobývali ho kedysi mnohé národy. Starovekí Gréci, Rimania, Huni, Góti, Bulhari, Byzantínci. V 15. storočí, na takmer 350 rokov, Krym získali Tatári. Ruská kráľovná Katarína sa v roku 1783 rozhodla Krym anektovať. Odvtedy tam stúpal počet Rusov a v roku 1944 už tvorili polovicu obyvateľstva. Krym aj napriek tomu, že geograficky Ukrajinu rozširoval, demograficky a politicky patril Rusku. Od roku 1921 do roku 1954 bol Krym súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. Práve rok 1954 bol pre obe štáty prelomovým a stal dôvodom pre napätie medzi oboma krajinami v súčasnosti. Konzervatívec Nikita Chruščov spolu s Malenkovom zatkli, preverili a zabili šéfa bezpečnosti Berija. Rozhodli sa, že Rusko bude tým, kto daruje Krym Ukrajine. Prešlo 60 rokov a zdá sa, že nikomu nie je ľahostajné vytvorené napätie.

 Ukrajina vs. Rusko

Alebo ak chcete, Putin a Janukovyč. Dvaja silní muži. Janukovyča však už Ukrajinci odpísali, aj napriek tomu, že je stále oficiálnym prezidentom krajiny. Za napätú situáciu, podľa najnovších informácií ČTK, môže práve zvrhnutý ukrajinský prezident, ktorý ruskému prezidentovi poslal list: „Obraciam sa preto na prezidenta Ruska, pána Putina, so žiadosťou o nasadenie ozbrojených síl Ruskej federácie k zabezpečeniu legitimity, mieru, zákona a poriadku, stability a ochrany ukrajinského ľudu.“, citoval z listu Čurkin. Okrem týchto faktov je však dôležité zamyslieť sa aj nad európskou otázkou. Ukrajina chce byť súčasťou Európy, Rusko je zase v rámci tejto spoločnej otázky sebecké a chce si zachovať vlastnú tvár veľkého lídra v Európe ako samostatné Rusko. Medzi ďalšie rozchádzajúce sa názory Ruska a Ukrajiny je podľa TASR osoba predsedu krymskej vlády Sergeja Aksionova. Podľa Putina počas voľby Aksionova nedošlo k porušeniu žiadneho zákona. Na druhej strane, ukrajinský minister spravodlivosti – Pavol Petrenko tvrdí, že vymenovanie Aksionova a nového kabinetu, sú nelegitímnymi krokmi. Rozhodujúca je tu tiež postava Vitalija Klička ako budúceho nádejného prezidenta, ktorý je podľa najnovších informácií veľkým favoritom na víťazstvo aj vďaka schváleniu zmeny v daňových zákonoch. Mohlo by byť zaujímavé sledovať život tohto muža, ktorý spolu s bratom bodoval v boxe a v súčasnosti sa angažuje za práva svojej krajiny. Ukrajinský parlament sa chce zároveň vrátiť k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzuje právomoci prezidenta.

 Bude vojna?

Putin tvrdí, že na ochranu Rusov na Ukrajine využije všetky prostriedky, aj keď necíti potrebu použiť ozbrojené sily. Rusko sa navyše bráni tým, že všetky jeho kroky sú legitímne, lebo Janukovyč žiadal o pomoc. Jedno zo zaujímavých vyhlásení Putina je aj to, že nechce pripojiť Krym k sebe a opatrenia považuje za humanitárnu misiu. Podľa mnohých analytikov sú však napriek všetkým jeho slovám na Kryme prítomné regulárne ruské špeciálne sily. Napriek všetkým týmto faktom, ktorým musia tieto krajiny čeliť, Rusko súhlasilo, že sa stretne s predstaviteľmi NATO. Preto neexistuje jasná odpoveď na túto otázku. Aspoň zatiaľ sa predpokladá, že Rusko Ukrajinu pritlačí inak – zastavením vody, potom odstavením plynu. Ak im Krym nevydajú, uvidíme, či Putin zostane pri svojej humanitárnej misii, alebo si zvolí to, čo by ohrozilo nielen Ukrajinu, ale celú Európu. Vojnu.

 Bežný život

Zdá sa, že tieto udalosti niektorých ľudí nielen rozdeľujú, ale aj spájajú. Aj napätie vo svete vie vytvoriť príbehy, podeliť sa o skutočne dôležité veci. Jeden z najbohatších mužov na Ukrajine – Rinat Achmetov vydal vyhlásenie odsudzujúce násilie a vyzýva k jednote: „Dnes je ekonomika skutočná politická moc. Naším cieľom by mala byť bezpečnosť osôb a ich rodín, zabezpečiť stabilnú prevádzku podnikov v krajine.“ Iné mestá sa snažia spojiť svoje sily rôznymi akciami, napríklad rally, ktoré sa uskutočnilo v nedeľu (2. 3. 2014). Niekoľko tisíc demonštrantov sa pripojilo k tejto udalosti, aby odsúdilo ruský pohyb do Krymu. Krymskí obyvatelia nie sú takí pokojní, hlavne ak tu žije väčšina Rusov. Niektorí z nich ľutujú rozhodnutie Chruščova, ktorý bol spolovice Ukrajinec. „Boli sme súčasťou Ruska a je nám stále ľúto, že nás Chruščov dal preč,“ hovorí účtovníčka Valentína Magomedovová. Kličko žiada celý svet o podporu: „Vyzývame všetkých spoluobčanov, aby povstali na obranu Ukrajiny. Príďte pred diplomatické zastúpenia Ruska v krajinách, kde žijete! Žiadajte zastaviť agresiu voči Ukrajine. Svet musí vidieť a vedieť, že Rusko sa s Ukrajinou rozpráva len z pozície sily. A to je neprípustné!“ 

Autorka: Stanka

Zdroje: TASR, ČTK, Washington post, Sita, sme.sk

Obrázky: img.cas.sk, img.mf.cz, cas.sk

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.