Budva- čiernohorská perla

Budva je mesto ležiace na pobreží Jadranského mora, centrum Budvanského regiónu a zároveň Budvanskej riviéry, dôležitej oblasti čiernohorského turistického ruchu. Mesto však turistov neláka iba plážami, ale predovšetkým svojím čarovným historickým centrom. To stojí na základoch oveľa starších než by sme si možno mysleli a veľmi významných pre celý región.

Výskumy potvrdili prvé osídlenie v tejto oblasti už v 5. stor. pred Kristom, čo znamená, že toto miesto patrí k jednému z prvých sídel na pobreží Jadranu. Podľa legendy antickú Bouthoe (Βουθόη – Vouthoe), ktorá na tomto mieste stála, založil Cadmus, zakladateľ Téb, po tom, čo z nich emigroval. Výskumy potvrdzujú prítomnosť gréckeho elementu na lokalite, keďže sa našli pozostatky emporia (obchodnej osady) založeného približne v 4. stor. pred Kristom, kedy Gréci kolonizovali pobrežie Jadranského mora. O dve storočia neskôr sa oblasť dnešnej Budvy dostala do rímskej správy, kde zostala až do rozpadu impéria. Pri následnom rozdelení Rímskej ríše na západnú a východnú časť ležala na hraniciach týchto dvoch mocností. V 6. stor. po Kristovi, keď Budva ležala vo sfére vplyvu Byzantskej ríše, sa na historickej scéne objavil nový hráč, ktorý prenikal až do tejto oblasti, a to Slovania a Avari. Tí postupne začali asimilovať s pôvodným rímskym obyvateľstvom. Počas vpádu Avarov sa údajne región označoval ako Avarorum sinus (Avarská zátoka).

O ďalšie dve storočia, v roku 841, Budvu vyplienili moslimskí Saracéni. V rannom stredoveku sa Budva postupne stala dŕžavou Dukljanského kráľovstva, Srbkého a Zetského kniežatstva. Okolo roku 1200 vznikla Rímskokatolícka diecéza Budua, ktorej existencia pokračovala až do roku 1828. Od roku 1420 do roku 1797 vládli v Budve (vtedajšia Budua) Benátčania, ktorí mesto začlenili do regiónu Benátskej republiky Albania Veneta. V tomto období boli okolo mesta vybudované mohutné benátske hradby, ktoré mali chrániť obyvateľstvo pred útokmi Ottomanskej ríše. Po páde Benátskej republiky v roku 1797 získali vládu nad Budvou Habsburgovci, čo však netrvalo dlho, keďže v roku 1806, počas napoleonských vojen sa mesta zmocnili jednotky Čiernej Hory v aliancii s Ruskom. Rok na to kontrolu nad mestom prevzali Francúzi, ktorí tu vládli do roku 1813, kedy Budvu spolu s Bokou Kotorskou odovzdali Rakúskej monarchii, ktorá v oblasti zotrvala až do roku 1918. Ešte pred tým ako Budva prešla do rakúskych rúk sa na krátko (1813 – 1814) objavil pokus o zjednotenie Boky Kotorskej, Budvy a Čiernej Hory. V období rakúskej nadvlády bolo mesto opäť posilňované a v jeho blízkosti bola vybudovaná napríklad najjužnejšia pevnosť Rakúsko-Uhorskej monarchie. Po 1. svetovej vojne a odchode rakúskych jednotiek prešlo mesto do rúk Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa neskôr transformovalo do Kráľovstva Juhoslávie. V roku 1941 ovládli mesto Talianski fašisti, pričom jednotky Osy boli vyhnané až 22.11.1944. Následne bola začlenená do Socialistickej republiky Čiernej Hory, súčasti Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie.

15.4.1979 zasiahlo mesto ničivé zemetrasenie, pri ktorom bola zničená aj veľká časť starého mesta. Dnes je však takmer kompletne zrekonštruované.

Samostatnosť získala Čierna Hora až v roku 2006.


____________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

rivijera.net

budva.com

visit-montenegro.com/main-cities/budva/budva-history/

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a8/

Churches_in_Old_Town.jpg/500px-Churches_in_Old_Town.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.