Čechoslováci vo francúzskej cudzineckej légii počas I. vietnamskej vojny (1. časť)

„Keby som bol spokojný vo svojej krajine, nebol by som vstúpil do Légie. Ak som prišiel sem, znamená to, že vo svojej krajine som mal problémy a radšej som prišiel do Francúzska. Légia je teraz moja rodina tak ako Francúzsko je moja matka.“ (Cudzinecká légia časť 1, 2011)

Josef Zvoník

Je známe, že už od vzniku légie do nej vstupovali predovšetkým muži unikajúci pred svojou temnou minulosťou alebo pred nepriaznivou situáciou v ich krajine. Príkladom je masívny príliv dobrovoľníkov z Alsaska po roku 1871 (Prusko- francúzska vojna), zo Španielska roku 1939 (občianska vojna) a taktiež z Východnej Európy a Nemecka po roku 1945. Tento fenomén sa objavil aj v súvislosti s Čechmi a Slovákmi. Najviac ich do tohto cudzineckého armádneho zboru Francúzska vstúpilo po roku 1938 a po skončení 2. svetovej vojny. Služba našincov v západných armádach po roku 1948 je pomerne neznámou kapitolou moderných československých dejín, a to aj napriek tomu, že našinci v tomto období bojovali aj v izraelskej či americkej armáde. Ohľadom tejto témy sa vynára otázka, prečo v takom hojnom počte opúšťali Československo a rozhodli sa riskovať svoje životy za záujmy iných krajín. Dôvodov je viacero: niektorí chceli jednoducho ujsť z  komunistického režimu, ktorý sa v Československu dostal k moci po prevrate vo februári 1948, iní sa naň nedokázali nečinne prizerať a chceli zvonku prispieť k jeho pádu a návratu demokracie. Práve pre nich bola ideálna cudzinecká légia, pretože Francúzsko bolo v tom období jedinou krajinou oficiálne bojujúcou proti komunistom – partizánskemu hnutiu Viet Minh vo Vietname. Avšak, niektorí sa do radov cudzineckej légie dostali nevedome, či dokonca nedobrovoľne.

Ako bolo uvedené vyššie, po nástupe komunistického režimu v Československu množstvo ľudí utekalo na západ za vidinou lepšej budúcnosti. Miesto toho ale väčšinu z nich čakal hlad a bieda utečeneckých táborov. Títo tiež zistili, že dostať sa do Spojených štátov, vysnívaného raja emigrantov, nie je vôbec jednoduché a trvá to aj niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Žalostnú situáciu utečencov využívali agenti cudzineckej légie, pre ktorých boli zúbožení mladíci bez budúcnosti ideálnou korisťou. Často sa stávalo, že mladíci ani nevedeli, že sa upisujú légii. To sa stalo aj v prípade Karla Mlynáře, ktorý utiekol z Československa v júli 1948 ako 17- ročný a podpísal papier vo francúzštine s vedomím, že je to zmluva na prácu v Austrálii. Po tom, čo sa náborovému agentovi podarilo zlákať do légie čo najväčší počet mužov, títo boli presunutí do mesta Khel, kde fungoval zberný legionársky tábor. Tu prebiehali dôkladné lekárske prehliadky a boli podpisované zmluvy na 5 rokov. Pobyt v Khele trval približne 2 týždne a po ňom boli nováčikovia presunutí do niektorej z pevností v Marseille. Tu sa museli regrúti definitívne upísať légii, prejsť ďalšou lekárskou prehliadkou a poslednými výsluchmi, ktoré mali zistiť či uviedli pravdivé údaje o svojej minulosti. Karel Mlynář odmietol, za čo skončil zbitý vo väzení, čo sa opakovalo až kým nepodpísal. Po vytvorení lodného transportu (čo trvalo asi dva až tri týždne) boli nováčikovia presunutí do mesta Sidi-bel-Abbès v severozápadnom Alžírsku, ktoré od roku 1933 slúžilo ako hlavné posádkové mesto cudzineckej légie.

Po príchode do Sidi-bel-Abbès každý nováčik prešiel tzv. prijímacou rotou (CP 3 – Compagnie Passage 3), ktorá preverovala, či u seba napríklad neukrýva nejaký doklad. Prebehla tu posledná lekárska prehliadka, po ktorej bola regrútom odovzdaná polovica sľúbenej prémie, vtedy okolo 5000 frankov (tá im dlho nevydržala keďže im hneď boli zrušené vychádzky a jediné miesta, kde mohli peniaze minúť, boli legionárska kantína s prehnanými cenami a nevestinec). V Sidi-bel-Abbès prebehlo rozdelenie do čiat, ktoré boli presunuté do rôznych miest za účelom výcviku, v závislosti od toho, k akému pluku boli nováčikovia pridelení. Väčšinou sa prihliadalo na ich osobnú požiadavku. Výcvik trval asi 4 až 6 mesiacov a bol veľmi kvalitný no zároveň náročný. Budúci legionári museli čeliť nedostatku potravy a neustálym telesným trestom či väzeniu za prehrešky. Ešte horšie bolo s nimi zachádzané v prípade, že nezvládali tempo výcviku. To je dôvod, prečo sa mnohí pokúsili o útek. Často však boli chytení Arabmi a vrátení do rúk Francúzov, ktorí za každého chyteného legionára dostávali 200 frankov. Takto dopadol napríklad aj Josef Zvoník (Všeradice, okres Beroun). Po odovzdaní do rúk legionárov bol vypočúvaný kapitánom Březinom (tiež pôvodom Čech), ktorý mu vynadal, že mu ako krajan robí hanbu. 

Keď legionári úspešne zvládli výcvik, dostali druhú polovicu peňažnej prémie a ostali slúžiť v Afrike za mizerné peniaze – 195 frankov mesačne. Dôvod? Nízky plat a prísna disciplína v severnej Afrike boli prostriedkami, vďaka ktorým sa legionári nechali naverbovať k dobrovoľnej službe v Indočíne. Okrem závratných príplatkov a iných výhod (možnosť oženiť sa s mladou Indočíňankou…) existovalo ešte jedno lákadlo, prečo odísť bojovať proti Vietnamcom – cesta na východ totiž viedla cez Suez. Ten predstavoval možnosť úteku skokom z lode a doplávaním k brehu. Do Indočíny bol poslaný aj Josef Zvoník, čo bol preňho trest za pokus o útek. Uskutočnil ho totiž práve kvôli tomu, že sa obával nasadenia v indočínskom konflikte.

_____________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

Cudzinecká légia časť 1 [online]. Dostupné na internete: <http://www.metoo.sk/myvideo/play/496a9626d5416f449fba8e03c79d1d37>.

ČT24. Vlastenci a dobrodruzi. Dostupné na internete: < http://www.unob.cz/verejnost_media/Documents/zpravy_uo_2011/01/20110130_ct2 4.pdf>.

KUDRNA, L. Akce „Vietnam“. Dostupné na internete: <http://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1002/023-043.pdf>.

KUDRNA, L. Čechoslováci jako cizinečtí legionáři v Indočíně. Dostupné na internete: < http://www.valka.cz/clanek_14002.html>.

KUDRNA, L. Stříbrný ďábel z Indočíny – Příběh výsadkáře Karla Mynáře. Dostupné na internete: < http://www.valka.cz/clanek_13998.html>.

KUDRNA, L. Živí záviděli mrtvým. Dostupné na internete: <http://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1004/042-058.pdf>.

LEGION RECRUTE. [online]. [s.a.]. [cit. 2013-02-23]. Dostupné na internete: <http://www.legion-recrute.com/cz/>.

SVETOVÉ ZDRUŽENIE BÝVALÝCH ČESKOSLOVENSKÝCH POLITICKÝCH VÄZŇOV. Francúzska légia. Dostupné na internete: <http://www.szcpv.org/fcl/fcl1.html>.

TMS. Francúzska cudzinecká légia- História vzniku a pôsobenia (časť 1.). Dostupné na internete: <http://tmsov.blog.cz/0904/francuzska-cudzinecka-legia-historia-vzniku-aposobenia-cast-1>.

Obrázok: vcdns.valka.cz/html_images_cache/html_images/02_2011/650_800_kud22.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.