České stavovské povstanie (1618-1620)

Povstanie českých stavov proti (rakúskej) Habsburskej ríši, ktoré skončilo dočasným odlúčením Čiech od Rímsko-nemeckej ríše, bolo zapríčinené aj náboženskými krivdami.

Porušením listiny cisára Rudolfa II. z roku 1609, ktorá potvrdzovala náboženskú slobodu a ústavnosť českých stavov, sa uskutočnili protireformačné kroky, obsadzovali sa protestantské kostoly, pričom katolícka cirkev za pomoci vojska uskutočňovala násilné akcie proti protestantom. Cisár Rudolf, ako aj jeho následník Matej zomreli bez potomkov, a tak sa na cisársky trón dostal Matejov synovec Ferdinand, ktorý bol určený za jeho nástupcu. Vážne chorý Matej súhlasil s tým, aby bol Ferdinand korunovaný za českého (1617) a neskôr aj uhorského kráľa (1618) ešte počas svojho života. Rekatolizačné snahy bigotného a extrémne katolíckeho Ferdinanda II. však protestantské české stavy odmietali už po jeho zvolení za českého kráľa. Udalosti nabrali dramatický spád až (v českých dejinách v poradí už druhou) pražskou defenestráciou*, čo znamenalo začiatok nielen českého stavového povstania, ale aj tridsaťročnej vojny. Po defenestrácii (dňa 23.5.1618) zostavili české stavy dočasnú vládu (direktórium), ktorá pozostávala z 30 defenzorov, a pustili sa do organizovania vojska. S cieľom zvrhnúť vládu Ferdinanda v Čechách sa spojili so sliezskymi, moravskými a rakúskymi stavmi. Cisárska strana reagovala na tieto udalosti vpádom cisárskeho vojska, pod vedením vojvodcu BUQUOYA, na územie južných Čiech, a to v septembri roku 1618. Povstalci ich ale čoskoro vytlačili a prešli do protiútoku. Dňa 20.3.1619 zomrel cisár Matej. Po jeho smrti mnoho častí ríše odmietalo Ferdinanda ako nového panovníka. Ešte na jar roku 1619 vstúpilo do boja proti Ferdinandovi II. Dolné aj Horné Rakúsko. V auguste 1619 sa na svoju výpravu do Horného Uhorska vydal aj Betlén. Dňa 26.8.1619 české stavy vyhlásili detronizáciu Ferdinanda II. Habsburského a za svojho kráľa zvolili Fridricha (V.) Falckého. V novembri 1619 stáli české a spojenecké sedmohradské vojská pred múrmi Viedne, ale obliehanie mesta sa kvôli Betlénovmu nútenému ústupu neuskutočnilo. V novembri 1620 bolo vojsko českých, moravských a sliezskych stavov rozdrvené cisárskou armádou pod vedením grófa TIILLYHO v bitke na Bielej hore a cisár Ferdinand vyhlásil Čechy za večnú provinciu Habsburskej ríše, zbavenú svojej samostatnosti.

K tejto téme si môžete pozrieť aj film:

* (DRUHÁ) PRAŽSKÁ DEFENESTRÁCIA

Skupina nespokojných českých šľachticov, pod vedením grófa MATTHIASA THURNA, vtrhla dňa 23. mája 1618 do pražského hradu (Hradčínu), kde sa dostala do konfliktu s cisárskymi hodnostármi, katolíckymi miestodržiteľmi, ktorých nakoniec vyhodili von oknom. Išlo o hradného grófa MARTINICA, hlavného sudcu SLAVATU a ich sekretára FABRICIA , ktorí našťastie dopadli na smetisko (kopu hnoja) hradnej priekopy. Odtiaľ bez ujmy na zdraví utiekli. Českí náboženskí reformátori sa svojich protivníkov zbavovali týmto nezvyčajným spôsobom už od husitských čias, počas tzv. prvej pražskej defenestrácie v roku 1419, ako i neskôr, v roku 1483.

_____________

AutorkaVarga Zsuzsana

Zdroje:

rubicon.hu/magyar/nyomtathato_verzio/1618_majus_23_a_masodik_pragai_defenesztracio/

korok.webnode.hu/products/i-a-harminceves-haboru-elozmenyek-es-a-cseh-pfalzi-szakasz-1618-1623-/

Obrázok:

herzog-magazin.de/wp-content/uploads/2018/04/prag-teaser-BM-Berlin-Hanau-jpg.x88419.jpg

 

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.