Chlebíčková aféra a ďalšie plánované atentáty českého odboja

Takmer každý pozná najznámejšiu akciu, ktorú uskutočnili československí parašutisti počas druhej svetovej vojny, a teda atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha (27. mája 1942). No nebol to jediný atentát v protektoráte Čechy a Morava. Okrem toho sa odbojárom podarilo spáchať atentát aj na pronemeckého novinára Karla Lažnovského. Pripravovali sa aj ďalšie, ktoré sa ale vykonať nepodarilo.

Chlebíčková aféra v dobe protektorátu bola posledným odbojárskym činom predsedu vlády Aloisa Eliáša.

Kto bol Karel Lažnovský?

Karel Lažnovský sa narodil v roku 1906 v dedine Motyčín (dnes je súčasťou Kladna). Pracoval ako novinár. Zo začiatku prejavoval komunistické názory, neskôr začal sympatizovať s nacistickými myšlienkami. Patril do tzv. skupiny aktivistických novinárov (pronemeckých), spolu s ľuďmi ako Václav Crha, Vladimír Krychtálek, Jaroslav Křemen, Karel Lažnovský, Vladimír Ryba, Karel Werner a Emanuel Vajtauer. V prvých rokoch protektorátu Čechy a Morava kritizoval vtedajšiu politickú reprezentáciu, za nedostatočnú spoluprácu s nacistickým Nemeckom. Vyjadril sa:

1: ,,… přes všechny obavy je nutno přejíti k víře, že čím více budeme německému nacionálnímu socialismu pomáhati, tím spíše se můžeme nadíti přátelského porozumění. Vítězné Německo bude organizovat na nové základně celou střední Evropu. Bude to duch poválečné doby, který si vynutí tuto šťastnou organisaci nové Evropy.“           

O svojej činnosti povedal:

2:,, Dám se ukamenovat, jestliže mi někdo někdy v budoucnosti dokáže, že má práce nebyla nejvýše vlastenecká, nejvýše odpovědná k budoucnosti národa a nejvíce žádoucí v době, kdy učenci a veleduchové seděli v kavárnách a dívali se jako naivní děti, jak se před jejich očima mění celý svět.“

Situácia v protektoráte

Po vyhlásení samostatnosti Slovenska prikročili Nemci k okupácii českých krajín. 15. marca 1939 bol vyhlásený protektorát Čechy a Morava. Formálne protektorát bol autonómnym celkom v rámci Nemecka, mal svojho prezidenta (Emil Hácha) a protektorátnu vládu. Skutočnú moc však malo Nemecko. Prvým protektorátnym premiérom bol Rudolf Beran. Po odstúpení ho nahradil generál Alois Eliáš (1939). Ten tajne spolupracoval s odbojom a exilovou vládou v Londýne. Rozhodol sa proti K. Lažnovskému a ďalším pronemeckým novinárom zakročiť. Po porade s doktorom Milošom Klikom naplánoval, že proti nim použije jed. Keďže na 18. septembra 1941 bolo pripravené stretnutie aktivistických novinárov s predsedom vlády, vedel, že bude mať na to skvelú príležitosť.

Chlebíčková aféra                                

Úmyslom bolo otráviť všetkých novinárov. Plán bol jednoduchý – Eliášova manželka Jaroslava prinesie novinárom na stretnutie chlebíčky, ktoré budú trochu ,,okorenené“. Podľa najnovšieho výskumu Jaroslava Čvančaru a Jana B. Uhlířa z českého vojenského historického ústavu boli pomyselným korením baktérie týfu, tuberkulózy a botulotoxin.

Po stretnutí a konzumácii chlebíčkov sa mnohí novinári začali sťažovať na zdravotné problémy. U K. Lažnovského to vyzeralo na zápal pľúc. Ostatní novinári sa vyliečili, no K. Lažnovský nakoniec zomrel (10. októbra 1941). Pod dohľadom SS prebehla uňho pitva. Príčina smrti bola brušný týfus. Usporiadali mu pompézny pohreb. Prejav na ňom mal aj najznámejší český kolaborant E. Moravec a pohrebný veniec poslal samotný R. Heydrich.

Zisťovanie príčin smrti

Gestapo začalo jeho smrť usilovne vyšetrovať. Na A. Eliáša mali síce podozrenie, no nakoniec nič nezistili. A to napriek tomu, že na vyšetrovaní spolupracovali aj odborníci z Hamburgu. Nakoniec bol A. Elijáš zatknutý a popravený, no udialo sa tak v súvislosti so zmieneným atentátom na R. Heydricha.  

Ďalšie plánované, no nevydarené atentáty

V pláne bolo aj niekoľko atentátov, ktoré sa z rôznych príčin nevydarili. Hádam najodvážnejší bol plán trojice známej ako Traja Králi (Václav Morávek, Josef Balabán a Josef Mašín) – atentát na Heinricha Himmlera v Berlíne. Na Anhaltskom nástupišti v Berlíne, kde mal zastaviť vlak, v ktorom cestoval, umiestnili časovanú bombu. Kvôli poruche na trati ho nakoniec odklonili inam. Okrem toho bol v pláne atentát na Emanuela Moravca. Uskutočniť ho mali výsadkári z výsadku Tin (Ludvík Cupal a Jaroslav Švarc), vyslaného 30. apríla 1942. Bohužiaľ, pri zoskoku sa zranili a stratili zbrane. Zomreli pri boji v krypte kostola sv. Cyrila a Metoda spolu s výsadkármi, ktorí vykonali atentát na R. Heydricha, a ďalšími. Útok na E. Moravca plánovali aj príslušníci výsadku Intransitive (Václav Kindl, Bohuslav Grabovský,  Vojtěch Lukaštík; dátum vyslania 29. apríl 1942). Kvôli jeho dobrej ochrane a pre ďalšie problémy od toho nakoniec  upustili.

____________

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

  1. lidovky.cz/alois-elias-general-s-cenou-tri-divizi-dxk-/lide.aspx?c=A150802_205022_lide_ELE
  2. stoplusjednicka.cz/historicka-detektivka-chlebickova-afera-aneb-smrt-kolaboranta-lazanskeho-1
  3. zpravy.idnes.cz/protektoratni-premier-elias-otravil-nacisticke-novinare-pmq-/domaci.aspx?c=A060220_090231_domaci_mr
  4. rozhlas.cz/hrdina/70/_zprava/eliasovy-chlebicky-otravil-premier-alois-elias-kolaborantske-novinare–1483949
  5. atllanka.net/index.php?text=257-kdo-byli-tri-kralove
  6. fronta.cz/dotaz/atentat-na-heinricha-himmlera
  7. wikipedia.org

Citáty:

1. zpravy.idnes.cz/protektoratni-premier-elias-otravil-nacisticke-novinare-pmq-/domaci.aspx?c=A060220_090231_domaci_mr

2. stoplusjednicka.cz/historicka-detektivka-chlebickova-afera-aneb-smrt-kolaboranta-lazanskeho-1

Obrázokd39-a.sdn.szn.cz/d_39/c_img_F_M/VgBji.jpeg?fl=cro,0,0,1920,1080|res,1200,,1|jpg,80,,1

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.