Christiaan Huygens – aristokratický fyzik

Christiaan_HuygensMagistra História dnes presmeruje svoju pozornosť do Holandska, kde sa 14. apríla 1629 narodil Christiaan Huygens. Ak vám jeho meno nič nehovorí, nevadí, pretože po prečítaní tohto článku v tom budete mať jasnejšie.

Veda volá

Huygensovým rodiskom bolo mesto Haag. Narodil sa do rodiny holandského diplomata, ktorá mala dovedna 5 detí. Matka zomrela, keď mal Christiaan 8 rokov. Až do svojich šestnástich sa vzdelával doma, a to v jazykoch, histórii, geografii, hudbe, matematike, tanci, rétorike… Veľký vplyv mohli mať naňho aj priateľské vzťahy jeho otca s Galileom či Descartesom. Descartes bol dokonca sám ohromený chlapcovými znalosťami geometrie. V roku 1645 nastúpil Christiaan na univerzitu v Leidene, kde do roku 1647 študoval matematiku a právo. Potom pokračoval na College of Orange v meste Breda. Tu bol kurátorom práve jeho otec. Po ukončení štúdia, čo bolo v roku 1649, stihol pár diplomatických misií, avšak stále ho to ťahalo k vede. A dobre urobil, že sa pre ňu nakoniec rozhodol. Samotný Ľudovít XIV. ho pozval do Paríža, kde založil spolu s ostatnými Kráľovskú akadémiu vied. Keďže nič netrvá večne, Christiaan musel opustiť Francúzsko a vrátiť sa do Holandska, aby unikol protireformácii.

Huygensov princíp   

Je to najznámejšia Huygensova práca. V nej sa zaoberá tým, že každý bod, ktorým sa vlnenie šíri, sa chová ako bodový zdroj vlnenia. Vlnoplocha je taká plocha, do ktorej bodov dospelo vlnenie zdroja za rovnaký čas. Svoj slávny princíp vyslovil v roku 1678. Každý objav zvykne mať svoje muchy a tie sa nevyhli ani Huygensovmu princípu. Podľa autora teórie by mala vznikať aj retrográdna vlna, tá však nevzniká. Stačí, ak hodíte kameň do vody a pozorujete vznikajúce ,,prstence“ na hladine. Chyby opravil Francúz Fresnel, ktorý zaviedol inklinačný faktor, čím doplnil predstavu o interferencii (skladaní) vĺn. Dôležitým faktorom je odchýlka od pôvodného šírenia vlny. Celý princíp sa preto niekedy nazýva Huygensov-Fresnelov.

Huygens a astronómia  

Christiaan sa venoval mnohým oblastiam fyziky. Zaujímal ho otáčavý pohyb, objavil zákon zachovania hybnosti, vyrobil kyvadlové hodiny… Jeho láskou však bola aj astronómia. V roku 1659 popísal skutočný tvar prstencov Saturna, objavil jeho mesiac Titan a 4 hviezdy v hmlovine, ktorá je dnes známa ako Veľká hmlovina. Taktiež pozoroval Mars. Jeho meno nesie množstvo objektov vo vesmíre- asteroid, kráter na Mesiaci, mesačná hora, ale aj planetárna sonda, ktorá pristála na Titane (na projekte sa podieľal aj Slovák – Ing. Ladislav Emanuel Roth).  Huygens znova zaviedol pojem éteru, akéhosi neviditeľna, ktoré nás obklopuje (dlhú dobu obľúbená teória, aj keď nesprávna). Tento všestranne založený vedec zomrel 8. júla 1695. 

_______

Autor: Ľuboš Jendryščík

ZdrojeTarábek Pavol: Zmaturuj z fyziky, Didaktis, ISBN: 978-80-89160-88-4

Joanne Baker: Fyzika 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať, Slovart, ISBN 978-80-556-0876-1

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/51/Christiaan_Huygens.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.