Christian Johann Doppler – krehký génius

DopplerKaždý už určite počul hučať sirénu. Čím je vozidlo pri nás bližšie, tým počujeme zvuk zreteľnejšie a o to viac je nepríjemný. Fakt, ktorý všetci berieme ako samozrejmosť… Ale zamysleli ste sa niekedy, prečo je to tak a čo je za tým? Viete o tom, že ten istý jav sa dá využiť aj pri skúmaní vesmírnych objektov? Magistra História dnes predstavuje muža, ktorý sa touto problematikou bližšie zaoberal, a preto sa bude navždy spájať aj s jeho menom. 

Vedcom „vďaka“ zdravotnému stavu

Christian Doppler sa narodil 29. novembra 1803 v rakúskom Salzburgu do kamenárskej rodiny. Jeho zdravotný stav mu však nedovoľoval, aby aj on vykonával túto prácu, a tak sa venoval štúdiám. Strednú školu absolvoval v Linzi, neskôr bol na viedenskej polytechnike, aby v roku 1825 nastúpil na Viedenskú univerzitu, kde študoval  matematiku, filozofiu a astronómiu. Po škole pracoval ako účtovník, kým si nenašiel prácu na univerzite v Prahe, kde neskôr získal titul profesora. Ten dostal aj na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Územie Slovenska opustil z dôvodu revolúcie, ktorá tu prepukla v roku 1848. Viedenská univerzita sa stála jeho ďalšou zastávkou. Tu sa stal dokonca vedúcim fyzikálneho inštitútu.

Dopplerov jav

Predstavte si sanitku so zapnutou sirénou, ktorá vydáva zvuk. V podstate ide len o vlnenie vzduchu. Ak sa sanitka pohybuje smerom k nám, zvukové vlny sa nakopia, čím sa zvýši tón, a preto ho počujeme jasnejšie. Naopak, ak sa zdroj zvuku pohybuje smerom od nás, tón klesne v dôsledku väčšej vzdialenosti, ktorú musia vlny prejsť. Tento princíp sa využíva tiež pri cestných kontrolách a meraniach rýchlosti pomocou radaru.

Vzdialenosti vo vesmíre  

Každému je jasné, že meranie pohybov a vzdialenosti vo vesmíre metódami, ktoré využívame na Zemi, by bolo ,,trochu“ problematické. Dopplerov jav má však uplatnenie aj „tam hore“. Opäť závisí od pohybu zdroja. Zoberme do úvahy planétu odrážajúcu svetlo. Ak sa pohybuje smerom k nám (pozorovateľom na Zemi), frekvencia svetla bude rásť. Vtedy hovoríme o modrom posune. Naopak, ak sa bude vzďaľovať, frekvencia bude klesať a môžeme pozorovať červený posun. Na základe vlnových dĺžok svetla môžeme teda zistiť, akým smerom sa objekt pohybuje.       

Doppler bol určite génius, aj keď niektorí tvrdia, že jeho nadšenie predbiehalo jeho schopnosti. Problémy pri práci mu spôsobovalo krehké zdravie, zle znášal pracovné vyťaženie.  Práve preto je obdivuhodné, akú významnú rolu v dejinách fyziky zohral. Zomrel 17. marca 1853 na tuberkulózu.

________________

Autor: Ľuboš Jendryščík

ZdrojJoanne Baker: Fyzika 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať, Slovart, ISBN 978-80-556-0876-1

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/8/86/Christian_Doppler.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.