Cyril a Metod – slovanskí vierozvestci

Cyril (vlastným menom Konštantín) a Metod, apoštoli Slovanov, sa narodili v gréckom Solúne v bohatej rodine štátneho úradníka. V tomto období bol Solún dvojjazyčným mestom, kde sa hovorilo gréčtinou a istou formou staroslovienčiny. V mladosti sa Cyril stal učencom, mal obrovské vedomosti z filozofie, a preto dostal prezývku Konštantín Filozof. Metod bol civilným úradníkom ako jeho otec. Neskôr odišiel do kláštora, kde sa k nemu pripojil Cyril a obaja stali sa kňazmi.

Veľkomoravské knieža Rastislav poslal v roku 862 n. l. k Michalovi III. poslov so žiadosťou o učencov, ktorí by obyvateľstvu vysvetlili kresťanskú vieru v zrozumiteľnom jazyku. On sa na túto misiu rozhodol vyslať práve Cyrila a Metoda, ktorí boli vzdelanostne, ale najmä jazykovo zdatní. Ako rodení Solúnčania ovládali okrem gréčtiny a latinčiny aj staroslovienčinu.

Pred odchodom začal Cyril pracovať na neľahkej úlohe. Grécke a hebrejské znaky sa snažil upraviť zvukom v staroslovienčine a vzniklo tak najstaršie písmo, hlaholika. S tvorbou písma (a neskôr aj prekladom Biblie) mu zrejme pomáhal i Metod a ďalší spolupracovníci, pravdepodobne Slovania.

Podľa tradície prišli Cyril a Metod na Veľkú Moravu 5. júla 863. Tu sa venovali najmä prekladu liturgických textov, vyučovaniu budúcich kňazov a administratívnych pracovníkov. Toto sa však nepáčilo franskému duchovenstvu, ktoré sa obávalo straty vplyvu v krajine. Franskí kňazi pri uctievaní uznávali len tri jazyky, a to latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu, čo si však Cyril s Metodom nepripustili, keďže tieto tri jazyky boli pre Slovanov nezrozumiteľné. Preto sa títo dvaja učenci rozhodli odísť do Ríma za pápežom Hadriánom II., ktorý schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého liturgického jazyka.

O niekoľko mesiacov, ešte v Ríme, Cyril vážne ochorel a v roku 869 n.l. zomrel.sv. cyril a metod

Po Cyrilovej smrti sa Metod vrátil späť na Veľkú Moravu, aj s niekoľkými listami od pápeža Hadriána II., v ktorých schválil používanie staroslovienčiny. Neskôr bol Metod vymenovaný za arcibiskupa. V roku 870 n. l. ale nechali franskí duchovní Metoda uväzniť a bol odsúdený na doživotie. O dva roky neskôr, v roku 872 n. l., pápež Ján VIII., nástupca Hadriána II., nariadil, aby Metoda prepustili a opätovne potvrdil používanie staroslovienčiny pri uctievaní na Veľkej Morave.

Napriek predčasnej smrti Cyrila, Metod s pomocou viacerých pisárov pokračoval v preklade Svätého písma do staroslovienčiny.

V roku 882 sa Metod na pozvanie byzantského cisára Bazila I. vybral do svojej vlasti. Metod v poslednom období pred smrťou cítil, že mu ubúda síl, a tak ešte 6. apríla 885 určil Gorazda za svojho nástupcu.

Vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi vďačíme za písomnú podobu staroslovienskeho jazyka, a tým aj za kultúrny a náboženský zrod nášho národa, preto bol 5. júl vyhlásený za sviatok.

 

Autorka: Lenka Levarská

Zdroj a obrázky: zivotopisysvatych.sk, catholicfire.blogspot.de

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.