Dánska fáza tridsaťročnej vojny (1625-1629) a tretia výprava Gabriela Betlena

Kristián IV. (dánsky kráľ)

Nádeje protestantských síl, roztrúsených po bielohorskej porážke, znova ožili koncom roka 1625, keď sa rysovalo vytvorenie novej protihabsburskej koalície. Anglicko, Dánsko a Holandsko podpísali dňa 9. decembra 1625 spojeneckú zmluvu, v tajnosti ich podporovalo aj katolícke Richelieuho Francúzsko . Cieľom Haagskej aliancie bolo vojensky podporiť protestantské sily, ktoré boli po česko-falckej fáze vojny roztrúsené.

Hlavnú ťarchu vojny vzal na seba dánsky kráľ (1588-1648), ktorého mali finančne podporiť aj Anglicko a Holandsko, k čomu sa zaviazali. Haagska koalícia, vystavujúca dánskeho KRISTIÁNA IV. proti Habsburgovcom, hneď po vzniku vyzvala aj Betlena , aby sa k nim pridal. Betlen sa ku koalícii pripojil Westminsterskou zmluvou (30. novembra 1626) aj z toho dôvodu, že sa medzitým oženil s mladšou sestrou brandenburského kurfirsta JURAJA VILIAMA (a tak sa dostal do príbuzenského vzťahu jednak so švédskym kráľom Gustávom Adolfom II., ktorého žena pochádzala z tej istej brandenburskej rodiny, ako aj s dánskym kráľom KRISTIÁNOM IV., ktorý si za manželku zobral druhú sestru Betlénovej manželky Kataríny).

Napriek tomu, že JÁN TILLY 27. augusta 1626 porazil Dánov v bitke pri LUTTER AM BARENBERGU, s cieľom osamostatnenia sa od draho poskytnutej pomocnej ruky Ligy, Ferdinand II. vymenoval WALLENSTEINA za vojvodu s plnou mocou, ako aj organizovaním a vedením cisárskej armády. Wallenstein sa ukázal byť výborným vojvodcom. V roku 1626, v bitke pri DESSAU, porazil vojsko Protestantskej Koalície, vedené ERNSTOM MANSFELDOM, a zatlačil ich na územie Uhorska. V dôsledku opakovaných porážok protestantských síl bol KRISTIÁN IV. nútený ustúpiť, a nakoniec s Ferdinandom II. uzavrel mier v Lübeckü (1629).

BETLEN A WALLENSTEIN stáli na čele svojich vojsk proti sebe pri Drégeli 30. septembra 1626, avšak ani jedna strana sa neodvážila rozpútať bitku. Sedmohradskému kniežaťu nijako nepomohlo, že sa k nemu 2. októbra pripojil vojvodca MANSFELD, na druhej strane aj vojská WALLENSTEINA  boli v takom zlom stave, že v decembri bez boja odtiahli z krajiny. V mierovej zmluve podpísanej dňa 20. decembra 1626 v Bratislave Betlen sľúbil, že nepodnikne viac výprav proti Ferdinandovi, popritom zostali v platnosti dohody mikulovského mieru.

K tejto téme si môžete prečítať aj:

České stavovské povstanie (1618-1620)

Bitka na Bielej hore v skratke

Rozšírenie vojny po potlačení českého stavovského povstania

Betlenova prvá výprava proti Ferdinandovi II. (1619-1622)

Betlenova druhá výprava proti Ferdinandovi II. (1623-1624)

Nové Zámky za tridsaťročnej vojny

___________

Autorka: Varga Zsuzsana

Zdroje:

milost.sk/logos/clanok/tridsatrocna-vojna

valka.cz/13313-Protihabsburske-povstania-v-Uhorsku-II-Povstanie-Gabriela-Betlena

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b3/Kristian_IV_av_

Danmark%2C_malning_av_Pieter_Isaacsz_1611-1616.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.