Dedičstvo prvého čínskeho cisára

Cisár Čchin Š‘-chuang-ti zjednotil Čínu a vytvoril veľkolepú terakotovú armádu, ktorá mala bojovať s dušami jeho porazených nepriateľov a chrániť jeho hrobku, z ktorej plánoval cisár vládnuť aj v posmrtnom živote.

Účel armády a pôvod jej vzniku

Terakotovú armádu tvorí takmer osemtisíc vojakov stojacich v dokonalej bojovej formácii zloženej z lukostrelcov, ozbrojených bojovníkov a 130 bojových vozov. Jeden z najväčších archeologických objavov modernej doby bol uskutočnený v roku 1974, kedy sa začal na povrch vynárať obrovský obradný komplex rozprestierajúci sa na ploche 50 km2 . K nálezu došlo náhodou počas kopania miestnych  roľníkov a ešte aj dnes nachádzajú súčasní archeológovia v lokalite ďalšie nové úlomky.

Rozbité sochy skladajú späť dokopy odborníci z Múzea terakotových bojovníkov, pričom ich reštaurovanie je veľmi zdĺhavý a detailný proces, na ktorom budú pracovať ešte ďalšie generácie. Moderné skenovanie odhalilo, že nie všetky sochy mali slúžiť ako vojaci, niektoré pripomínajú skôr akrobatov a zabávačov. Vtedajšie predstavy o posmrtnom živote naznačujú, že sochy boli vytvorené na ochranu a zabávanie vládcu po smrti.

Terakotová armáda vznikla z príkazu prvého čínskeho cisára, Čchin Š’-chuang-ti (258-210 p. n. l.), ktorý si podrobil šesť susedných rivalských štátov a z rozdrobenej krajiny vybudoval jeden národ. V roku 221 p. n. l. tak zakladá ríšu Čchin, z ktorej názvu neskôr vzniklo slovo „Čína“. Cisár je považovaný za vojenského génia a dobyvateľa, ktorý bol presvedčený o tom, že jeho vládu neukončí ani smrť. Túžil po nesmrteľnosti a veril, že vstane z mŕtvych a zaujme miesto hlavného veliteľa terakotovej armády.

Príbehmi opradená hrobka a túžba po nesmrteľnosti

Archeológovia sa domnievajú, že telo cisára leží pod neďalekou mohylou, obrovským pohrebným podzemným komplexom. K tejto hrobke sa viažu mnohé legendy a špekulácie, keďže Číňania v nej zatiaľ nepovolili rozsiahlejší výskum z obáv pred poškodením monumentu. Hovorí sa, že v jadre hrobky leží posvätná krypta s telom cisára, ktorého obklopujú predmety, ktoré by mohol potrebovať v posmrtnom živote. Má sa tu tiež nachádzať zobrazenie všetkých území, ktoré počas života dobyl vytvárajúce podzemnú ríšu, ktorej môže vládnuť navždy.

Podlahu hrobky tak vraj zdobí mapa Číny s riekami tečúcej ortute a horami z bronzu, pričom tieto rieky obtekajú sarkofág, v ktorom leží cisárovo telo pod trblietavými drahokamami pripomínajúcimi nočnú oblohu. Vzorky odobraté zo zeme okolo mohyly skutočne obsahujú stopy po ortuti, pre zobrazenie riek by však bolo potrebné obrovské množstvo tejto látky. Starovekých Číňanov chémia fascinovala a zrejme videli v chemických procesoch a reakciách niečo nadprirodzené.

Verili, že svet sa skladá z protikladov, ktoré by mali byť vždy v rovnováhe a že opakovaním chemických cyklov dokážu ovládnuť čas a vytvoriť elixír života. Na radu svojich alchymistov preto prvý čínsky cisár pil odvary z ortute, ktorá mu mala zaručiť večný život. Dnes vieme, že ortuť je extrémne toxická látka a tak neprekvapí, že krátko po jej strávení cisár na následky otravy zomrel vo veku 47 alebo 48 rokov, kedy jeho majestátna hrobka ešte nebola dokončená.

Príprava na posmrtný život a pád dynastie

Každý z bojovníkov terakotovej armády má jedinečný výraz tváre, účes aj odev. Hoci dnes pôsobia vyblednuto, kedysi ich zdobili výrazné farby červeného, žltého, fialového a zeleného odtieňa. Na ich tvorbe sa podieľali sochári, ktorí predtým pracovali ako hrnčiari vyrábajúci terakotový stavebný materiál. Na umelcov sa zmenili pod hrozbou prvého cisára, ktorý bol známy svojou krutou povahou a udeľovaním kolektívnych trestov pre celú pracovnú silu.

Bojovníci terakotvej armády boli vyzbrojení skutočnými bronzovými zbraňami a brnením, ktoré ich mali chrániť pred zlými dušami v posmrtnom živote. Cisár sa obával pomstychtivých duchov, keďže počas svojho života a zjednocovania Číny si získal mnohých nepriateľov túžiacich po jeho smrti. Len o vlások unikol viacerým pokusom o atentát a preto nechal pre duchov svojich padlých bojovníkov vyrobiť kamenné brnenie, v ktorom mali brániť svet, ktorému chcel cisár vládnuť po smrti.

Po náhlom skone prvého čínskeho cisára v roku 210 p. n. l. prevzal moc nad ríšou jeho syn Chu Chaj, ktorého vláda bola plná politických nezhôd a krátko po svojom nástupe na trón bol zabitý. Len štyri roky po smrti cisára, v roku 206 p. n. l. dynastia Čchin padla a neskôr ju pri moci vystriedala dynastia Chan. Cisárov sen o ríši a dynastii, ktorá mala pretrvať tisíce rokov, sa tak náhle rozplynul. Mauzóleum terakotových bojovníkov čoskoro vyplienili vykrádači hrobov a spôsobili jeho zrútenie.  

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 2 10 – Terakotová armáda

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/80/Terracotta_

Army_Pit_1_front_rank_detail.JPG/1024px-Terracotta_Army_Pit_1_front_rank_detail.JPG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.