Dejiny feminizmu

Keď sa povie slovko „feminizmus“, každému sa vyjaví predstava skupiny žien bojujúcej za svoje práva. Zamýšľali ste sa ale niekedy nad tým, aký je starý feminizmus, alebo čím všetkým si prešiel, kým sa dostal do súčasnej podoby?

Najprv si treba povedať, čo to vlastne ten feminizmus je. Feminizmus je ženské hnutie so špecifickým politickým zameraním. Vychádza z presvedčenia o nerovnoprávnom  postavení žien v spoločnosti v porovnaní s mužmi. Ich hlavnou snahou je túto situáciu zmeniť. Feminizmus  sa preto zaoberá všetkým, čo stavia ženy proti mužom.

Oficiálne počiatky tohto ženského hnutia siahajú do 18. storočia. Od toho obdobia až po súčasnosť sa vystriedali tri vlny feminizmu. Prvá vlna bola odštartovaná Veľkou francúzskou revolúciou. Ženy v tomto čase bojovali za základné občianske a politické práva. V tomto období totiž  nemohli voliť, dokonca nemali ani právo vlastniť majetok. Právo na vzdelanie im bolo odopierané taktiež . Toto všetko sa usilovali zmeniť. V tomto boji neboli samé. Pomoci sa im dostalo i z mužskej strany. Významná je osobnosť Johna Stuarta Milla, britského filozofa, ktorý napísal dielo „Poddanstvo žien“. V ňom rozoberal žalostné postavenie žien v jeho dobe. Významnou osobnosťou prvej vlny bola i Mary Wollstonecraftová, ktorá v roku 1792 vydala dielo „Obhajoba práv žien“. Tu dala jasne najavo, že ženy sú do svojho postavenia tlačené jednak tradíciami a zároveň  i výchovou.

Najvýznamnejšia udalosť prvej vlny bolo zaiste stretnutie žien v Seneca Falls v USA v roku 1848. V Spojených štátoch to bolo prvé ženské vystúpenie, kde žiadali o rovnoprávne postavenie. Prvá vlna feminizmu sa skončila okolo roku 1930. Výsledok? Získanie volebného práva pre ženy. Prvým štátom, ktorý takéto právo vydal bolo Fínsko a to v roku 1906. Postupne ho nasledovali i ostatné štáty Európy a USA. Ale boli tu aj výnimky. Také Švajčiarsko udelilo toto právo až v roku 1971 na základe referenda, na ktorom sa zúčastnili len muži.

Druhá vlna prišla v 50-tych až 60-tych rokoch 20. storočia. V USA je spájaná hlavne s hnutím hippies. Ženy síce mali svoje občianske práva, no stále neboli ani zďaleka zrovnoprávnené s mužmi. Nespokojnosť žien bola najmä s neadekvátnym finančným ohodnotením, no bol tu i silný boj o slobodné rozhodovanie sa vo veciach svojho tela. feminismus-istTaktiež chýbalo rovnoprávne postavenie žien v politike. Frustráciu a nespokojnosť z tohto postavenia skvele vyjadrila autorka Betty Friedanová vo svojej knihe „Ženská mystika“ z roku 1963. Ženy opisovala ako „otrokyne v domácnosti“. Zaujímavosťou je, že nebola ktovieako naklonená ženám s lesbickou orientáciou. Podľa nej celkovo lesbizmus odkláňal pozornosť od skutočných problémov a chápala ho ako hrozbu pre feminizmus. Betty Friedanová sa pričinila o založenie viacerých organizácií, ktoré bojovali za ženské práva. Postupne sa im aj darilo pretlačiť zmenu vo viacerých amerických zákonoch, ktoré neboli rodovo korektné. A ako vyzerala druhá vlna feminizmu u nás? Žiaľ, nijako. Prebiehajúca normalizácia neumožnila vznik tejto vlny v našom priestore.

Tretia vlna nastala v 90-tych rokoch a stále trvá. V tejto modernej vlne sa feministky zaoberajú najmä skúmaním rôznych otázok sexuality a rodu. Vzniklo viacero odnoží, z ktorých každá odnož sa zameriava na inú problematiku. Existuje napríklad liberálny feminizmus bojujúci za dosiahnutie rovnosti príležitosti; radikálny feminizmus bojujúci proti patriarchálnej nadvláde; lesbický feminizmus, ktorý skúma vzťah feminizmu a lesbizmu a ešte mnohé iné odnože.

Feminizmus od svojho vzniku prešiel viacerými zmenami, no jeho hlavná myšlienka ostáva stále rovnaká – dosiahnuť absolútnu rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami. V dnešnej dobe je rovnoprávnosť žien s mužmi pomerne veľká, no vždy je čo vylepšovať, a preto má  feminizmus stále svoje opodstatnenie.   

Autor: Peter Klimant

Zdroj: odborná literatúra, poznámky z prednášky Dr. Adriany Kičkovej 

Obrázky: stmk.junge-gruene.at, gamepark.cz, criticomblog. wordpress.com 

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.