Disk z Faistu

Fantastický nález alebo falzifikát, ktorý rozdeľuje odbornú verejnosť?

V roku 1908 bol v paláci vo Faiste, na juhu centrálnej Kréty, nájdený talianskym archeológom Luigim Pernierom vypálený hlinený disk. Tento predmet s priemerom asi 15 centimetrov je z oboch strán špirálovito pokrytý 45 opakujúcimi sa hieroglyfickými symbolmi. Disk z Faistu okamžite začal priťahovať pozornosť vedeckej elity i amatérskych kryptológov, no znaky, ktoré sú doňho vtlačené, sa dodnes nepodarilo nikomu presvedčivo rozlúštiť. Napriek tomu sa objavili preklady, podľa ktorých ide o právny alebo náboženský text, súpis uskladneného tovaru, zoznam vojakov, oznam o mobilizácii armády či o výstavbe paláca vo Faiste. Leon Pomerance dokonca tvrdí, že nejde o písaný text, ale o kalendár, prípadne jednoduchú astronomickú pomôcku. Jeho teória o tom, že disk zobrazuje niektoré súhvezdia, bola potvrdená aj počítačovou simuláciu nočnej oblohy nad Krétou v období, do ktorého je disk datovaný.

Na to, aby niektorý z prekladov mohol byť uznaný za správny, je potrebný nález dvojjazyčného textu alebo aspoň ďalšieho záznamu písaného rovnakým písmom. Práve to, že podobný nález neexistuje, spolu z ďalšími nejasnými okolnosťami ohľadom samotného objavenia či vyhotovenia disku z Faistu, vyvoláva podozrenie o jeho nepravosti.

Argumenty zástancov nepravosti disku sú nasledovné:

  1. Neexistuje žiadny známy, rovnako veľký a zároveň tenký hlinený disk, ktorý by sme mohli datovať do doby bronzovej tak ako disk z Faistu.
  2. Hrany disku sú taktiež unikátne v tom, aké sú ostré a rovnomerne opracované, čo je nepraktické a zvyšuje riziko poškodenia.
  3. Hlinené tabuľky z Kréty boli sušené na Slnku a k ich vypáleniu dochádzalo len náhodne pri požiaroch, kým tento nález je vypálený rovnomerne. Preto niet pochýb o tom, že bol vypálený zámerne.
  4. Spôsob, akým boli symboly otlačené do hliny, nemá obdobu v celom antickom svete.

Proti hovoria navyše aj okolnosti nájdenia tohto predmetu, ktoré sú pomerne nejasné. Priamo podľa Pernierových zápiskov bol disk nájdený predákom robotníkov, a to počas večernej obhliadky. Údajne vytŕčal zo zeme. V deň, keď bol disk objavený, sa navyše na lokalite nachádzal Émile Gilliéron, odborník podozrivý z výroby historických falzifikátov.

Všetky tieto dôkazy sú ale vyvrátené teóriou, že disk bol tak unikátny a dôležitý, že aj technika jeho značkovania a výroby je výnimočná.

Experti na lúštenie podobných textov zdôrazňujú, že disk skutočne ukrýva nejaký text, čomu nasvedčuje intenzita opakovania symbolov a vytváranie kombinácií a skupín.

Ďalším dôkazom hovoriacim v prospech autenticity disku je napríklad prsteň z Mavro Spilaio nájdený o niekoľko rokov neskôr fenomenálnym archeológom Arthurom Evansom, ktorý potvrdzuje príležitostné používanie špirálovitého rozloženia textu na minojskej Kréte.

Ďalšie archeologické nálezy, ktoré môžu potvrdiť pravosť disku, sú fragment pečate, bronzová sekera z jaskyne Arkalochori či oltárna platňa z Malie, na ktorých sa nachádza vždy jeden podobný symbol ako na disku z Faistu. Podstatné je, že všetky tieto nálezy sú novšie ako disk, a teda prípadný falšovateľ ich nemohol poznať.

Disk z Faistu ostáva stále nepokorený. Existujú desiatky, možno aj stovky, najrôznejších prekladov, no pritom stále nie je jasné, či je vôbec čo prekladať. A ak aj áno, či ide o autentický text. Na každý argument „za“ možno nájsť tvrdenie „proti“, čo samozrejme platí aj naopak. Pri riešení tejto náročnej otázky zrejme nepomôže ani Occamova britva – „rozhodovací“ princíp, podľa ktorého je z viacerých riešení najrozumnejšie uprednostniť to najmenej komplikované. Ktoré z tu ponúkaných riešení je však menej komplikované? To, že uznávaný a skúsený archeológ vytvorí falzifikát pre zisk lepšieho vedeckého mena alebo to, že disk z Faistu je absolútne jedinečný predmet pokrytý ešte jedinečnejšími symbolmi?

____________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

DOUMAS, CH. 1978. “The Phaistos Disc: An Interpretation of Astronomical Symbols by Leon Pomerance”. (review) American Journal of Archaeology Winter 1978: 117-118. Boston.

EISENBERG, J. M. 2008a. “The Phaistos disk: A one hundred-year-old-hoax?” Minerva July/August 2008: 9-24. Londýn.

EISENBERG, J. M. 2008b. “The Phaistos disk: A 100-year-old hoax? Addenda, corrigenda and comments”. Minerva September/October 2008: 15-16. Londýn.

HNILA, P. 2009. “Notes on the Authenticity of the Phaistos Disk”. Anodos 9/2009: 59-66. Trnava.

ŠMEJKAL, P. 2014. “Přečteme někdy disk z Faistu?” 21. Století Extra Podzim 2014: 108-109. Praha.

Obrázky:

1.a Disk z Faistu, strana A, zdroj: EISENBERG, J. M. 2008a. “The Phaistos disk: A one hundred-year-old-hoax?” Minerva July/August 2008: 9-24. Londýn.

1.b Disk z Faistu, strana B, zdroj: EISENBERG, J. M. 2008a. “The Phaistos disk: A one hundred-year-old-hoax?” Minerva July/August 2008: 9-24. Londýn.

 

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.