Dobytie Havaja (tretia časť)

V záverečnej časti nášho trojdielneho článku sa dozviete o čoraz intezívnejšom vzťahu Havaja s USA, zániku Havajskej monarchie aj o dôležitých udalostiach havajských dejín v priebehu 20. storočia. Neváhajte a pokračujte v čítaní.

Rastúce bohatstvo potomkov misionárov

V roku 1845 prehlásila Americká rada zahraničných misií kresťanskú misiu na Havaji za neúspešnú a ukončila jej financovanie. Misionári sa tak mohli buď vrátiť domov alebo zostať na Havaji a závisieť len od vlastného úsilia. Mnohé misionárske rodiny zostali na ostrovoch aj naďalej a začali zakladať plantáže pre pestovanie ananásu a cukrovej trstiny. Obrábaním pôdy začínajú čoskoro bohatnúť, obzvlášť v období americkej občianskej vojny, kedy bolo zastavené dodávanie cukru z amerického Juhu.

Zatiaľčo americká komunita potomkov misionárov na Havaji rástla, bohatla a túžila po čoraz väčšej politickej moci, populácia pôvodných obyvateľov sa stávala čoraz menšou a chudobnejšou. Kráľa Kamehameha III. nahradil Kamehameha IV. (1834-1863) a následne Kamehameha V. (1830-1872), pričom ani jeden z nich nevládol dlhšie ako dekádu. V roku 1874 zomiera na následky tuberkulózy kráľ Lunalilo (1835-1874), ktorý sa pri moci udržal len čosi vyše roka.

Nezanechal navyše po sebe dediča a tak si na havajský trón nárokovali dvaja kandidáti pochádzajúci z havajskej kráľovskej rodiny. Tým prvým bola vdova kráľa Kamehameha IV., kráľovná Emma (1836-1885), ktorá sa riadila britským právom. Druhým bol princ David Kalakaua (1836-1891), ktorý zostával vysokú pozíciu v havajskej armáde a počítal s americkou podporou.

Otázka vzťahov s USA

Havajskí zákonodárci si za kráľa zvolili Kalakaua, načo sa prívrženci kráľovnej Emmy vzbúrili a napadli budovu parlamentu, ich rebélia však bola rýchlo potlačená. Nový kráľ mal v úmysle podporiť ekonomickú transformáciu ostrovov, ktorú chcel dosiahnuť podpisom Recipročnej zmluvy s USA, ktorá by uľahčila cestu havajského cukru na americký trh. S tým Američania v zmluve z roku 1876 súhlasili, zároveň si však dali vlastnú podmienku.

Americká výskumná misia na Havaji popísala o štyri roky skôr Pearl Harbor ako najlepší prirodzený prístav na svete, ktorý mal veľkú strategickú hodnotu a ideálnu pozíciu pre moderné námorníctvo. Americký záujem sa sústredil na získanie trvalej základne v Tichom oceáne a požadoval od Havaja udelenie exkluzívneho práva pre používanie prístavu voči americkému námorníctvu.

Opozičná strana prichádza na scénu

Kráľ Kalakaua chcel medzitým obnoviť havajskú kultúru a ducha svojich predmetov. Znovu tak povolil tradičné remeslá a rituály ako hula a v roku 1883 nechal vztýčiť sochu prvého havajského kráľa, Kamehameha I. Táto nová politika sa však nepozdávala americkým elitám žijúcim na ostrovoch, ktoré sa začínali zoskupovať v politickej strane zvanej Havajská liga. Jej členovia boli potomkami misionárskych lodí, vzdelanie nadobudli v USA a požadovali zmenu doterajšieho systému.

Havajská liga kritizovala kráľa ako neschopného a skorumpovaného a chcela aby sa skončil čas vlády pôvodných obyvateľov. Nepozdával sa jej ani kráľov premiér, Walter Murray Gibson (1822-1888), ktorý bol síce Američanom, nepodporoval však Havajskú ligu, ktorá ho tým pádom považovala za zradcu. Namiesto toho navrhol vznik politickej strany Havaj pre Havajčanov, keďže ich považoval za seberovných, čo s ním mnoho cudzincov nezdieľalo. Zároveň kráľa presviedčal, aby začal rokovať s Japoncami budujúcimi námorné impérium, čím by sa dostali do americkej zóny vplyvu.

Od roku 1887 začala Havajská liga aktívne plánovať zmenu politického systému Havajských ostrovov. Mala v úmysle vytvoriť novú konštitučnú monarchiu, ktorá by jej dala väčšiu moc a zaručila občianske a politické práva len vlastníkom pôdy, čím by bola väčšina pôvodných obyvateľov vylúčená z diania na vlastných ostrovov. Zároveň požadovali aby kráľ zaručil USA úplnú kontrolu nad prístavom Pearl Harbor.

V júli 1887 bol kráľ Kalakaua prinútený pod hrozbou smrti podpísať novú ústavu, ktorá mu odobrala výkonnú moc a dala USA do správy Pearl Harbor. Prijatím tejto ústavy sa kráľ stal bábkovou figúrkou a monarchia prišla o svoje právomoci. O tri roky neskôr Kalakaua zomiera v Kalifornii, kde chcel načerpať nové sily. Havajčania sa o jeho smrti dozvedajú až po návrate kráľovskej lode s čiernymi plachtami na znak smútku.

Posledná havajská kráľovná

Kalakaua si za svojho nástupcu na tróne zvolil svoju sestru Liliuokalani (1838-1917), ktorá sa stala poslednou kráľovnou Havaja. Pri nástupe na trón v januári 1891 bola donútená prijať ústavu, o ktorej neskôr tvrdila, že zapríčinila smrť jej brata. Liliuokalani bola nielen schopnou političkou, ale aj talentovanou hudobníčkou, skladateľkou a poetkou. Je autorkou 165 piesní, vrátane slov známej piesne Alohe Oe.

Havajská liga verila, že s novou kráľovnou bude môcť ľahko manipulovať, ono však bola odhodlaná postaviť sa im na odpor a zlepšiť pozíciu svojho ľudu. Havajčania totiž v roku 1890 už boli menšinou vo vlastnej krajine a ich populácia pomaly vymierala nielen v dôsledku chorôb, ale aj straty chute do života. Oponenti kráľovnej navyše naďalej plánovali nahradiť konštitučnú monarchiu a k dispozícii mali tak politickú moc, ako aj moderné zbrane.

Americký minister John L. Stevens (1820-1895) menovaný pre oblasť Havaja, varoval Liliuokalani, aby sa nevzpierala americkej kontrole. Ona však zrušila ústavu, ktorú bol jej brat v roku 1887 nútený podpísať a namiesto nej chcela prijať novú ústavu obnovujúcu moc monarchie a dávajúcu pôvodným obyvateľom volebné právo. Spočiatku mohla počítať s podporou väčšiny svojich novo menovaných ministrov, zatiaľčo jej oponenti ju v tlači urážali a označovali ju za revolucionárku.

Dňa 14. januára 1893 však sa dvaja z kráľovniných ministrov amerického pôvodu prehlásia za opozičnú stranu Bezpečnostný výbor. Postupne sa od kráľovnej začali odkláňať aj ďalší ministri vyhrážajúci sa Liliuokalani, že aj prijme novú ústavu, vláda ju nepodpíše. Panovníčka tak začína strácať kontrolu nad situáciou, zatiaľčo 16. januára výbor žiada Stevensa, aby zoskupil na Havaji americké jednotky, ktoré mali ochrániť amerických obyvateľov ostrovov a zvrhnúť monarchiu silou.

Koniec havajskej monarchie a provizórna vláda

Na druhý deň, 17. januára 1893 je už kráľovná Liliuokalani nútená vzdať sa svojho trónu pod hrozbou krviprelievania. Havajská monarchia je zvrhnutá, kráľovná však naďalej verí, že Američania nakoniec spravia to, čo je správne. Bola presvedčená, že keď sa americký prezident a Kongres o udalostiach na Havaji dozvedia, obnovia jej moc.

Sanford B. Dole (1844-1926) sa prehlásil za prezidenta novej provizórnej vlády a od 1. februára 1893 začala nad bývalým palácom havajských kráľov viať americká zástava. Americký prezident S. G. Cleveland (1837-1908) medzitým označil zvrhnutie havajskej vlády za vojnový akt a poslal kongresmana Jamesa H. Blounta (1837-1903) aby situáciu popísal. Ten počas štyroch mesiacov pobytu na Havaji zbieral svedectvá priaznivcov aj odporcov tunajšej monarchei a napokon prišiel k záveru, že zvrhnutie monarchie bolo tak nelegálne, ako aj nemorálne a prikázal navrátenie havajskej zástavy na kráľovský palác.

Podobnú požiadavku provizórna vláda odmietla splniť a dňa 4. júla 1894 vyhlasuje vznik Havajskej republiky. Po formálnej stránke mala Liliuokalani aj naďalej titul kráľovnej a podporovateľov, hoci už nemala reálnu moc. V roku  1895 sa rebeli verní voči kráľovnej pokúsili prevziať kontrolu nad Havajom a obnoviť monarchiu. Nemali takmer žiadny vojenský výcvik a tak ich nebolo ťažké poraziť.

Liliuokalani sa pripisovala vina za podporovanie rebélie a pár dní tak strávila v domácom väzení. Následne jej bolo dané ultimátum, oficiálne abdikovať alebo pripustiť smrť stoviek pôvodných obyvateľov. Pod nátlakom Liliuokalani podpísala abdikáciu, čím sa končí havajská monarchia aj nádej návratu k pôvodnej situácii.

Anexácia Havaja

Clevelanda podporujúceho nezávislý Havaj navyše na pozícii amerického prezidenta už nahradil William McKinley (1843-1901) presadzujúci expanzívnu zahraničnú politiku. USA boli zároveň zapojené do americko – španielskej vojny a tak bolo veľmi dôležité udržať si vojenskú základňu v Tichom oceáne v podobe Pearl Harbor. Preto to bol Havaj anexovaný k USA, čo americký Kongres schválil v roku 1898. Právoplatnosť tohto aktu pritom Havajčania dlhodobo spochybňovali.

Pôvodní obyvatelia ostrovov tak najprv prišli o svoju pôdu, neskôr monarchiu a následne aj nezávislosť. Rozhodnutie Kongresu pritom nemalo štatút medzinárodnej zmluvy a tak sa začlo tvrdiť, že udalosti, ku ktorým na Havaji došlo, nemajú z hľadiska medzinárodného práva žiadnu legimitu. Kongres totiž nemal súhlas samotných Havajčanov, ktorých protest bol však bez politickej podpory a efektívnych zbraní márny.

Havaj v 20. storočí

Keď bývalá kráľovná Liliuokalani zomrela v roku 1917 vo veku 79 rokov, túžba bojovať za havajský národ zdanlivo zomrela s ňou. Väčšina Havajčanov už bola zmierená so zmenami, ku ktorým došlo a považovali ich za nemenné. V čase útoku na Pearl Harbor bola už opozícia voči americkej kontrole Havaja prakticky zabudnutá a po druhej svetovej vojny sa presadzuje otázka suverenity sľubujúca Havajčanom politické a občianske práva amerických občanov.

V referende v roku 1959 hlasovala drvivá väčšina Havajčanov v prospech toho, aby sa stali rovnocennou súčasťou USA a Havaj tak bol prijatý za 50. štát USA. V roku 1993 americký Kongres vydal oficiálne ospravedlnenie, ktorým vyjadril ľútosť nad zvrhnutím havajskej monarchie a odopretie práv pôvodných Havajčanov. O päť rokov neskôr boli z národného archívu zverejnené petície podpísané stovkami pôvodných Havajčanov, ktorí v roku 1897 takto protestovali proti zvrhnutiu kráľovnej a anexácii.

Tieto dôkazy sú tak pre dnešných Havajčanov dôkazom, že ich predkovia sa len tak USA nevzdali a pripomínajú úsilie poslednej havajskej kráľovnej. Na Havaji sa tak posilnil princíp sebaurčenia a kultúrnej pýchy. Hoci navrátenie Havaja Havajčanom je boj, ktorý zrejme nemožno vyhrať, napriek tomu dochádza v súčasnosti k obnoveniu havajského jazyka, tradícií a kultúrnej identity vracajúcej srdce národa jeho obyvateľom.

Prvú časť seriálu Dobytie Havaja nájdete TU.

Druhá časť sa nachádza TU.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Conquest of Hawaii

Obrázok: amazingwomeninhistory.com/wp-content/uploads/2012/09/Crown_Princess_Liliuokalani.png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.