Einsatzgruppen – neslávna história

V dnešnom článku sa dočítate o špeciálnych Hitlerových jednotkách Einsatzgruppen, ktoré sa tak smutne zapísali do histórie.

komando

Vznik

Jednotky Einsatzgruppen boli tvorené nemeckými policajnými zložkami, no čo je trochu zarážajúce, velili im vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Hoci sú tieto nacistické smrtiace komandá zapísané v mysliach mnohých ľudí najmä s ťažením na Sovietsky zväz, treba dodať, že prvé z nich začali svoju činnosť už počas dobývania Poľska. Táto akcia spočívala hlavne v likvidácií tamojšej inteligencie.

Činnosť v ZSSR

Hlavným poľom činnosti skupín Einsatzgruppen boli skutočne oblasti Sovietskeho zväzu, ktoré okupovali Nemci. Rozdelení boli do štyroch skupín. Einsatzgruppe A až Einsatzgruppe D. Menšie časti sa nazývali Einsatzkomanda a Sonderkomanda.

Ich oficiálnou úlohou bolo v obsadených územiach zaistiť nepriateľov Tretej ríše. To vykonávali priamou likvidáciou politických predstaviteľov, partizánov a Židov. Zo začiatku sa likvidovali výlučne bojaschopní muži, no neskôr začali aj vraždy žien, starcov a detí.

V začiatkoch sa opierali o miestnych ľudí, ktorých sa snažili propagandou, v ktorej spájali represie stalinského režimu priamo so Židmi, vyprovokovať k spontánnym akciám. Najväčšie zverstvá sa diali na Ukrajine (tam navyše tamojším nacionalistom sľubovali po vojne samostatnosť), ale aj v Lotyšsku, Bielorusku, Litve a podobne. Nemci sa prvýkrát do vraždenia zapojili v Tarnopole.

Postupne z vyvolávania spontánnych akcii prešli na popravy, ktoré spočívali v zhromaždení veľkej skupiny ľudí pred jamou, pred ktorou ich hromadne postrieľali. Ich obete tam boli privádzane pod rozličnými vymyslenými dôvodmi (zhromaždenie za účelom presídlenia a podobne).

Časť výpovede jedného človeka, ktorý sa aktívne zúčastnil popráv:

1. ,,Najprv sme Židov prinútili, aby si ľahli do vykopanej jamy. Strelci boli rozostavaní dookola. Potom vystrelili na dvoch až troch ležiacich. Strieľali ich do zátylku, alebo do chrbta. Zabíjali ich priamo v hroboch, aby mŕtvoly nemuseli hádzať dole. Najprv ich prinútili vliezť dnu, ľahnúť si a potom ich rovno zastrelili. Židia nekričali, ba ani neprosili o milosť. Vliezli do jamy, vedeli že neuniknú smrti.

Najväčší masaker sa udial v rokline Babyn Jar pri ukrajinskom hlavnom meste Kyjev v roku 1941. Počas dvoch dní tam zomrelo okolo 34-tisíc Židov. Neskôr boli popravení aj ostatní nepohodlní (politický predstavitelia, Rómovia a podobní…). Dokonca sa uvažovalo aj o tom, že Einsatzgruppen budú vyslaní do Afriky, ale neskôr, v súvislosti s Rommelovov porážkou, sa od toho upustilo.

Okrem ZSSR a Poľska bola jedna jednotka Einsatzgruppen aktívna aj počas SNP na Slovensku – Einsatzgruppe H (veliteľ Josef Witiska). Tá sa zapájala hlavne do protipartizánskych akcií.

Problémy členov jednotiek

Zverská činnosť zanechávala negatívne stopy na psychickom stave príslušníkov Einsatzgruppen. Zmienka o tom bola prvýkrát spomenutá v správe A. Stahleckera, veliteľa Einsatzgruppe A. Hovorilo sa tam o nervových zrúteniach, snahách o dezerciu a podobne. Velitelia sa to zo začiatku snažili riešiť väčším prídelom alkoholu.

Jeden z priamych účastníkov, ktorého zavolali nakladať tela mŕtvych Židov, spomína:

2: ,,Stal som pri jame a Nemci ma zavolali k sebe Poď sem Rus. Šiel som k ním. Hovorím Gutten Tag.  Boli úplne na mol, guľomety vedľa seba. Naliali mi trochu Schnapsu, a tak som sa napil. Potom jeden z nich priviedol dve dievčatá. Šiel s nimi po ceste a postavil ich k jame. Mohli mať tak 16-18 rokov. Boli bledé ako stena. Nechal ich tam stáť a šiel si taktiež naliať. Tie dievčatá tam stále stáli, veď kam by mohli utiecť. Vtedy to tu nevyzeralo ako dnes, nebolo sa kde schovať. Chúďatá tam stáli a čakali. Odrazu si na nich Nemec spomenul. Nešiel tam sám, poslal tam niekoho z kumpánov. Ten si zobral pištoľ a potom s prepáčením, kopol jednu z dievčat do zadnej časti tela. Spadla do vody a začala plávať a on na ňu strieľal z pištole. Strieľal, strieľal, ale netrafil. Bol veľmi opitý.

Postupne sa začalo upúšťať od priamych popráv a prešlo sa na zabíjanie za pomoci mobilných plynových komôr. Neskôr, po začatí konečného riešenia židovskej otázky, sa činnosť jednotiek Einsatzgruppen obmedzila na minimum. 

Snaha o zahladenie stôp

Okolo roku 1943 začali Nemci pracovať na zahladení svojich zločinov. Zo Židov vytvorili zvláštnu skupinu – Sonderkomando 1005, ktorá mala za úlohu nájsť masové hroby a tela spáliť. Pred tým im samozrejme zobrali nejaké cennosti (ak im zostali) a taktiež im vytkli zlaté zuby. Samozrejme, všetci členovia komanda boli po splnení úlohy zastrelení.

Záver

Po vojne bolo mnoho z členov Einsatzgruppen odsúdených Norimberským procesom na trest smrti. No bohužiaľ, mnoho bolo takých, čo spravodlivosti unikli a jediným trestom boli pre nich výčitky svedomia. Pre mňa osobne je ich činnosť jedným z dôkazov, prečo by mali byť v dnešných časoch akékoľvek prejavy neonacizmu prísne potlačené a trestané. 

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

  1. Komanda Smrti (Einsatzgruppen, les commandos de la mort)
  2. http://www2.holocaust.cz/
  3. http://www.ceskatelevize.cz/porady/10392753345-komanda-smrti/212382553550001/
  4. http://www2.holocaust.cz

Citáty: 

  1. 1,2: Komanda Smrti (Einsatzgruppen, les commandos de la mort)

Obrázok: memespp.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.