Evolúcia ľudského druhu skrýva ešte mnoho tajomstiev

Prečo stojíme, prečo rozprávame, prečo máme potrebu socializácie?

Prečo máme taký veľký mozog?

Je nespochybniteľné, že náš mozog je pre nás v ríši zvierat doménou. Avšak, napriek všetkým jeho benefitom je pre telo neuveriteľne náročné udržať ho v prevádzkyschopnom stave. Aj keď zaberá len asi 2 % našej telesnej hmoty, na svoje fungovanie spotrebuje viac ako pätinu celkovej energie tela. Pritom ešte pred 2 miliónmi rokov nemal žiaden z našich predkov mozog väčší ako opica, v porovnaní s veľkosťou tela. Otázkou ostáva, prečo ľudský mozog tak narástol? Mohlo to byť aj následkom snahy našich predkov vyrábať stále dokonalejšie nástroje, čím sa mozog cibril a vyvíjal. Rast mozgu následne zlepšil schopnosť komunikácie medzi jednotlivcami, čo zasa prispelo k celkovému vývoju ľudstva a schopnosti lepšej spolupráce medzi ľuďmi. A dokonca aj radikálne zmeny v životnom prostredí vyžadovali, aby sa naši predkovia dokázali vyrovnať s novými životnými podmienkami, čo vyžadovalo ich ďalšiu evolúciu.

Prečo ľudia chodia vzpriamene a po dvoch?

Naši predkovia začali chodiť vzpriamene ešte predtým, než sa ich mozgy začali zväčšovať či než začali vyrábať kamenné nástroje. Prečo teda zmenili spôsob svojho pohybu, keď sa aj ich predkovia presúvali po štyroch? Chôdza na dvoch nohách totiž spotrebuje oveľa menej energie ako pohyb na všetkých štyroch končatinách. Tým, že sa im uvoľnili ruky, boli schopní pozbierať a odniesť viac jedla. Vzpriamený postoj dokonca pomáhal aj pri termoregulácii a kontrole teploty tela, keďže sa zmenšila plocha pokožky, ktorá bola priamo vystavená slnku.

Čo sa stalo s našim ochlpením?

Nahí ľudia sa viditeľne odlišujú od svojich opičích predkov, ktorí sú celoplošne pokrytí ochlpením. Ako sme sa k tomuto stavu ochlpenia len na jedinečných miestach dopracovali? Jednou z možností je, že sme ochlpenie stratili, aby sme sa lepšie prispôsobili prechodu cez horúce savany Afriky. Strata našich kožušinových plášťov taktiež znamenala oslobodenie sa od parazitického zamorenia a chorôb, ktoré sa podobným spôsobom ľahko šírili.

Prečo naši najbližší príbuzní zanikli?

Ešte pred 24 000 rokmi náš druh, Homo sapiens, nebol na svete sám, ale koexistoval so svojimi najbližšími príbuznými neandertálcami, Homo neanderthalensis. Takzvaný „hobit“, ktorého pozostatky našli v Indonézii, patril pravdepodobne taktiež ku klanu Homo a zrejme žil ešte pred 12 000 rokmi. Prečo teda oni vymreli a my sme prežili? Zničili ich infekcie alebo ich zahubili radikálne zmeny ich prostredia? Alebo ich nebodaj zlikvidoval náš druh? Existujú dôkazy pre rôzne teórie, no žiadny záver nebol doposiaľ prijatý celou vedeckou obcou.

Je ľudská evolúcia urýchlená?

Nedávne výskumy naznačujú, že ľudstvo sa nielen stále vyvíja, ale že ľudská evolúcia sa v skutočnosti zrýchľuje a to až 100-násobne od éry rozšírenia poľnohospodárstva. Ak sa ľudská evolúcia zrýchľuje, otázkou ostáva, prečo sa tak deje? Zmeny a rýchlejšiu schopnosť adaptácie ľudí môže mať na svedomí aj rôznorodá strava a ochorenia, ktoré postihujú stále viac jednotlivcov.

Čo alebo kto bol „Hobbit“?

Prezývku „hobbit“ dostali malinké kostrové pozostatky, objavené na indonézskom ostrove Flores v roku 2003, pričom v skutočnosti ide o vyhynutý ľudský druh, nazývaný Homo floresiensis. Podľa niekoho sú títo hobbiti len deformovaní Homo sapiens, podľa niekoho ide o iný druh ako sme my, ktorý sa vyvinul zo šimpanzov v samostatnej línii. Či tak, alebo tak, práve rozlúštenie tohto tajomstva by mohlo pomôcť objasniť radikálne cesty, ktorými sa mohla uberať ľudská evolúcia.

Prečo sa moderné ľudstvo rozšírilo z Afriky asi pred 50 000 rokmi?

Zhruba pred 50 000 rokmi sa moderní ľudia z Afriky rýchlo rozšírili do väčšiny krajín sveta, aby tak kolonizovali aj tie najodľahlejšie ostrovy Tichého oceánu a všetky kontinenty okrem Antarktídy. Viacerí vedci sa domnievajú, že táto migrácia bola spojená s mutáciou, ktorá zmenila náš mozog, čo viedlo k nášmu modernému, komplexnému používaniu jazyka a umožňovalo vyrábanie sofistikovanejších nástrojov, umeleckých predmetov a budovanie spoločností. Najpopulárnejší názor sa prikláňa skôr k téze, že takéto moderné správanie existovalo už dávno predtým a že zlom nastal prekročením určitej hranice populácie v Afrike, čo umožnilo práve túto revolúciu.

Mali sme sex s Neandertálcami?

Krížili sme sa s nimi? Obsahuje náš druh gény zo všetkých našich vyhynutých predkov? Vedci naznačujú, že neandertálci možno nevymreli, ale pravdepodobne boli absorbovaní do modernej ľudskosti.

Kto boli prví hominidi?

Vedci objavujú stále viac rôznych pozostatkov starých hominidov, čiže dvojnožcov vrátane ľudí, našich priamych predkov a najbližších príbuzných. Stále sa snažia nájsť toho najstaršieho, aby dokázali odpovedať na najdôležitejšiu otázku ľudskej evolúcie – aké zmeny nás spravili ľuďmi a v akom poradí k nim došlo?

Odkiaľ prišli moderní ľudia?

Otáznym stále ostáva aj miesto, kde sa vyvinuli moderní ľudia. Jedna hypotéza tvrdí, že moderní ľudia sa vyvinuli v Afrike len pomerne nedávno a následne sa rozšírili do celého sveta, čím nahradili existujúce populácie archaických ľudí. Multiregionálna hypotéza naopak hlása, že moderní ľudia sa vyvinuli na širokom území z archaických ľudí, pričom populácie v rôznych regiónoch sa párili so svojimi najbližšími susedmi, aby sa tak podelili o svoje určujúce znaky, čo následne viedlo až k vývoju moderných ľudí. Africká hypotéza hrá v súčasnosti prím, ale zástancovia multiregionálnej hypotézy majú naozaj silné protiargumenty.

____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroje:

sapiens.org/evolution/homo-sapiens-and-tool-making/

anthro.palomar.edu/hominid/australo_1.htm

livescience.com/12937-10-mysteries-humans-evolution.html

wikipedia

Obrázok: rperon1017blog.files.wordpress.com/2016/08/hominid-skulls_1.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.