Evolúcia ľudskej mysle

Vydajte sa spolu s magazínom Magistra História na výpravu, ktorej cieľom je nájsť moment, kedy sa ľudia začali správať „inak“. Ako sa z našich predkov stali skutoční ľudia? Ako a kedy sa zrodila ľudská myseľ? Akým spôsobom prebiehala evolúcia nášho myslenia? Celkom pokojne môžeme tvrdiť, že mala svoju vlastnú „Teóriu veľkého tresku“. 

ludska mysel

Začiatok ľudskej evolúcie

Príbeh ľudí sa začal vo Východoafrickej priekopovej prepadline, ktorej pôda je stará približne milión rokov. V nej boli objavené kamenné nástroje využívané pri love a vyrábané po dlhú dobu obdobným spôsobom. Znamená to, že tunajší predkovia človeka nemali regularitu myslenia ani nepoznali dnešnú tvorivosť, inovatívnosť či kultúrne rozdiely.

Ľudská evolúcia sa začala zhruba pred šiestimi miliónmi rokov, kedy sa hominoidovce oddelili od spoločného predka, ktorého zdieľali so šimpanzami. Približne o dva milióny rokov neskôr zišli zo stromov a začali žiť na zemi. O milión a pol rokov boli už ich ruky schopné vyrábať prvé nástroje a čoraz viac záviseli od prísunu mäsa. Okrem výzoru sa začalo meniť aj správanie a schopnosti človeka. Ľudský mozog totiž dramaticky narástol a pred približne dvomi miliónmi rokov začali prví ľudia opúšťať Afriku.

Migrácie prvých ľudí po svete

Pôvodné skupiny vyhynuli, a preto sa zvyknú za moderných ľudí označovať až tí, ktorí z Afriky odchádzali do sveta pred 600-tisíc rokmi, žijúc v malých skupinkách lovcov a zberačov. Smerovali na východ do Ázie, po ktorej prejdení sa dostali do Austrálie. Ďalší prúd mieril na sever do oblasti Stredozemia. Túto teóriu podporujú objavy v tureckej jaskyni Üçağızlı zrealizované výskumníkmi z univerzity v Arizone.

Táto jaskyňa je považovaná za jedno z prvých sídiel moderného človeka, ktorá umožnila nazrieť do jeho životnej rutiny spred asi 400-tisíc rokov. Našli sa v nej úlomky kostí, zuby a predmety vytvorené z morských mušlí pripomínajúce šperky. Tie, samozrejme, nebolo možné použiť na obživu alebo ochranu, a tak je zrejmé, že ľudia, ktorí tu žili, sa snažili o niečo viac ako len o obyčajné prežitie.

Podobné artefakty boli objavené tiež po cestách, ktorými naši predkovia kráčali. Zo Stredozemia sa pred 400-tisíc rokmi začali presúvať viac do východnej Európy. Časť smerovala do ruských stepí, zatiaľčo ďalší vstupovali do strednej Európy. V čase, keď sa pred 38-tisíc rokmi usadili v západnej Európe, predmety tvorili nielen pre vlastnú potrebu, ale ich aj masovo vyrábali.

Je očividné, že ich výrobné techniky boli odlišné než tie naše, práve v nich však vidieť dôkazy našich tvorivých a kultúrnych začiatkov. V tomto bode začali ľudia súčasne prehlbovať svoj sociálny život a vytvárali spoločenské identity, aké neexistovali v prírode. Odlišnými šperkami a oblečením dávali najavo svoj vlastný status a vizuálne tak vyjadrili vzájomné sociálne vzťahy či identitu.

Stret moderných ľudí a neandertálcov

Zrod ľudskej mysle, ku ktorému došlo v Afrike, zanechal stopy až v Austrálii, najviac dôkazov však o ňom nachádzame v Európe. Tu sa moderní ľudia stretli s iným druhom hominoidovca, ktorý im bol podobný. Išlo o neandertálcov, ktorí boli telesne podstatne väčší než moderní ľudia a vyznačovali sa aj výrazne veľkým nosom. Oba druhy sa od seba odlišovali napríklad v spôsobe pochovávania svojich zosnulých. Zatiaľčo neandertálci si nepotrpeli na pohrebné rituály ani symboliku, v Rusku bola objavená kostra pochovaná v odeve a obklopená množstvom predmetov z mušlí.

Je tiež pravdepodobné, že obe skupiny sa napriek rovnako veľkým mozgom od seba líšili svojimi schopnosťami. Výskumníci napríklad porovnávaním ich oštepov prišli na to, že dopad neandertálskych oštepov bol oveľa limitovanejší a museli byť hodené z väčšej blízkosti, aby svoj cieľ zasiahli. Oštep moderného človeka sa oproti tomu vyznačoval prepracovanejšou podobou a jeho výroba si vyžadovala viac času i trpezlivosti. Súčasne ale vďaka svojmu dlhšiemu doletu znižoval riziko zranenia alebo usmrtenia lovca.

Pred 50-tisíc rokmi sa začala prejavovať ľudská schopnosť predávať si informácie z generácie na generáciu prostredníctvom jaskynného umenia. Podobný spôsob komunikácie neandertálci nepoznali, žili totiž v malých skupinkách izolovane od ostatných. Keď sa im niekde začínalo žiť zle, jednoducho sa presunuli na iné miesto. Moderní ľudia tiež poznali prenosné umenie, ktoré malo podobu predmetov cestujúcich stovky kilometrov od miesta, v ktorom boli vyrobené. Existovala u nich výmenná sieť na dlhé vzdialenosti, niečo, čo v prípade neandertálcov tiež nenachádzame.

Postupujúca evolúcia mozgu človeka

Jaskynné umenie je prvým výraznejším dôkazom ľudskej predstavivosti, pričom objav predmetov z kostí v niektorých jaskyniach naznačuje, že moderní ľudia mohli poznať aj hudbu, ktorú vytvárali údermi kostí po jaskynných útvaroch.

Vyzerá to tak, že zmeny v ľudskom mozgu (prinášajúce umenie, techniku a komunikáciu) nastali rýchlo. Ako k nim však došlo? Je pravdepodobné, že postupom tisícok rokov došlo v mozgoch k neurologickej zmene, pričom už nebola kľúčová veľkosť mozgu, ale jeho prepojenia a ryhy dodávajúce ľuďom nové schopnosti.

Človek tak získal okrem iného aj schopnosť pozerať sa na veci z perspektívy iného človeka, vžiť sa do jeho kože a predstaviť si, ako myslí. To nám dodalo empatiu, zároveň z nás však spravilo prefíkaný druh, ktorý začal využívať podobné znalosti pre vlastný prospech.

Dôležitosť jazyka vo vývoji mysle

Vývoj mysle vo veľkej miere závisí aj od jazyka, nakoľko je dokázané, že človek by sa s ním mal dostať do kontaktu do siedmich rokov. Potom sa totiž takzvané jazykové okno postupne zatvára a človek stráca schopnosť komunikácie s ostatnými jedincami. Zaujímavý je pri tejto téme prípad komunity hluchých ľudí v Nikarague, ktorých nikto nikdy znakovú reč neučil, no vytvorili si medzi sebou vlastný spôsob dorozumievania. Podobným spôsobom sa možno zrodili aj prvé dorozumievacie jazyky v praveku.

Jazyk potrebuje pre svoje prežitie komunitu, v rámci ktorej existuje túžba vymieňať si informácie. Hoci aj iné živočíšne druhy dokážu spolu komunikovať, len ľudské jazyky závisia na komplexnom systéme vzájomne príbuzných pravidiel. Tento systém sa nazýva syntax a disponuje ním každý jeden jazyk sveta. Dáva nám schopnosť organizovať informácie, vytvárať vety, rozprávať príbeh, ale aj klamať.

Hoci nevieme presne určiť, kedy jazyk vznikol, je jasné, že vytvoril prostredie, v ktorom človek dokázal prežiť, triumfovať a byť úspešný, a teda prostredie dominované jazykom. Jazyk nám umožňuje združovať veľké skupiny ľudí, žiadať informácie pre tretiu stranu, ako aj dozvedieť sa o udalosti, pri ktorej sme nemuseli byť prítomní. Slúži na popis sociálnych vzťahov, ale aj na výmenu technických informácií či vyjednávanie. Existuje skrátka množstvo ciest, ako nám jazyk môže byť užitočný. Jazyk je zároveň centrom novej a silnej evolučnej zmeny, kultúrnej evolúcie, ktorá so sebou prináša zvyky, príbehy, piesne a čokoľvek iné, čo sa môže prenášať z osoby na osobu a zo spoločnosti na spoločnosť.

Na miesto biologickej evolúcie nastupujú mémy

Zmeny v živote človeka, ku ktorým došlo v priebehu posledných 50-tisíc rokov, mali toho už málo spoločného s biologickými zmenami v našom mozgu. Ľudia žili lepšie, lebo dokázali zhromaždiť tisícky objavov a dlhú históriu, počas ktorej komunikovali nie genetickým spôsobom, ale prostredníctvom dokumentov a zvykov. Na tomto mieste by sme chceli upozorniť aj na skutočnosť, že ešte pred šesť až desaťtisíc rokmi sa po Zemi prechádzali iba ľudia s hnedými očami. Po genetickej mutácii, ktorú vystopovali vedci z Univerzity v Kodani, sa paleta farieb našich očí rozšírila. 

Mémy, čiže spájacie elementy kultúry alebo správania, sú predávané z osoby na osobu, a to predovšetkým napodobňovaním, už nie genetikou. Napríklad bez objavu inzulínu, ku ktorému došlo v roku 1920, by ľudia trpiaci cukrovkou nikdy nedosiahli reprodukčný vek a nemohli by tak svoje gény predať ďalším generáciám. Inzulín je pritom len jednou z mnohých foriem mémov, ktoré pomáhajú človeku vyhnúť sa silám evolúcie. Ako iné vedecké objavy, aj toto nám poskytuje nový spôsob prežitia.

Mnohé nápady nášho mozgu tak môžu upraviť fyzickú stránku života a zmeniť kurz evolúcie. Pred tisíckami rokov by ľudia so slabším zrakom nemali veľké šance na prežitie a veľa potomkov dnes vďaka používaniu okuliarov podobný problém nemá. Po tisícky rokov sa naša evolúcia vyvíjala podľa našich vynálezov a výtvorov. Naša revolta voči evolúcii tak zabezpečuje každému z nás na tejto planéte lepšie prežitie.

Zároveň sa však revolúcia mémov neodvíja úplne mimo biologickej evolúcie. Napríklad, kontrola pôrodnosti prostredníctvom hormonálnej antikoncepcie a kondómov ovplyvňuje predávanie génov zásadným spôsobom. Pre náš druh tak (ako mnohé iné) bola biologická evolúcia primárnym motorom zmeny. Na jej miesto však pred 50-tisíc rokmi nastúpili nové sily. Veľký tresk mysle priniesol novú zmenu v ľuďoch, nie v ich telách, ale myšlienkach. V budúcnosti ľudstva tak už bude evolúcia predovšetkým tým, čo si z nej sami vytvoríme. 

_________

Autorka: Monika Nosková

Zdroje: dokumentárny film The Latest Mysteries Of The Earth History

equark.sk/index.php?cl=article&iid=539

Obrázok: i.ytimg.com/vi/U_pOYsIBwB0/maxresdefault.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.