Expresionizmus

kandinsky

Expresionizmus charakterizuje umelecký smer pôsobiaci v Nemecku v prvej polovici 20. storočia.

Expresionizmus predstavuje mestské hnutie upnuté k veľkomestskému človeku. Ostré kontrastné farby, svetelné efekty dokazujú odmietnutie každodenného života, ako rozchod s tradičnou formou v tvorbe.  Pocit sa vyjadruje silnejšie ako predstava. Povaha expresionizmu je založená na silnej túžbe provokovať diváka a túžbe po sebavyjadrení.[1] Expresionista vychádza sám zo seba, neuznáva silu vecí, iba im vtláča vlastnú pluralitu vôle. Vyjadruje sa nimi a v nich, utvára ich podľa vlastnej podstaty.[2]

Expresionistickí umelci prezentovali sociálne posolstvo ľudských emócií a duchovný stav pomocou nového slovníka abstraktných foriem, násilného narušenia reálneho sveta a farebnej symboliky. Vo veľkej miere sa inšpirovali  „primitívnym“ umením Afriky, Oceánie, spolu s prácou detí, ľudových umelcov a duševne chorých.[3] V prístupe maliara k okolitému svetu je v tomto smere práve autorova individualita, jeho vnútorná pohnútka vystupujúca do popredia vďaka nepotlačenej expresii – výrazu.[4]

Tieto prirodzené modely sa stali neustálymi sprievodcami pri hľadaní prvopočiatkov v umení, kde pôsobia ako neustály prítomný paradox modernistického hľadania výrazovej bezprostrednosti umeleckých foriem.[5]

V roku 1905 vzniká v Berlíne združenie s názvom Die Brücke (Most). Členmi tohto hnutia sú Ernst Ludwig Kirchner (1880 – 1938), Erich Heckel (1883 – 1970), Karl SchmidtRottluff  (1884 – 1976) a Max Pechstein (1881 – 1950). Títo maliari používajú ostrú, živú paletu a na rozdiel od svojich francúzskych kolegov (fauvizmus) stvárňujú aj iné námety.

V roku 1906 sa konala v Drážďanoch  ich prvá výstava,  na ktorú si pozvali aj nórskeho umelca Emila Noldeho (1867 – 1945). Emil Nolde k spolku dlho nepatril, no jeho tvorba je príznačne expresionistická. V máji 1913 sa skupina rozpadla z dôvodu rozdielnosti umeleckých názorov. Po nástupe nacizmu bola táto skupina jednou z tých, ktorej umeleckú tvorbu nemeckí nacisti označili za „Zvrhlé umenie“. Diela boli odstránené z galérií a niektoré z nich verejne spálené.[6] (V roku 2013 nemeckí colníci našli vyše 1500 obrazov moderného umenia, ktoré ich pôvodným majiteľom skonfiškovali nacisti počas 2. svetovej vojny.).

Jeden z najvýznamnejších expresionistických umelcov bol aj Edvard Munch (1863 – 1944). Svojím najznámejším dielom Výkrik zdôrazňuje mučivú úzkosť, ktorá nie je krásna, lebo podľa neho je pokrytecké sledovať a vytvárať len krásne obrazy.[7]

Munch

Začiatky týchto maliarov boli spočiatku veľmi nejasné, formoval sa ich názor. Postupne objavovaním sveta Oceánie a Afriky sa začali intenzívne venovať primitívnemu domorodému umeniu. V roku 1911 sa k nim pridávajú ďalší umelci, medzi nimi aj Otto Mueller. Expresiu hľadajú v deformáciách, v škaredosti, ako aj v transponovaní farieb do umeleckej vízie. Reagujú na svet silným kontrastom nemiešaných, čistých farieb, pričom zámerne vynechávajú perspektívu.[8]

Expresionizmus našiel najúrodnejšiu pôdu v Nemecku. Najintenzívnejšie obdobie prežívalo toto hnutie pred 1. svetovou vojnou.  V roku 1911 vzniká ďalšie expresionistické hnutie Der Blaue Reiter (Modrý jazdec), ktoré založili Vasilij Kandinskij (1866 – 1944) a Franz Marc (1880 – 1916). Toto hnutie združovalo, okrem výtvarných umelcov, tiež významných spisovateľov, hudobných skladateľov a básnikov. Snažili sa nájsť spoločné duchovné základy v novej medzinárodnej kultúre.[9] Medzi významnými členmi boli napríklad: Paul KleeRobert Delaunay, hudobný skladateľ Arnold Schönberg, August MackeGabriela MünterováAlexej von JavlenskijAlfred Kubin a Heinrich Campendonk. Skupina sa rozpadla v roku 1914 po prepuknutí 1. svetovej vojny. Viacerí umelci, napríklad Kandinskij, sa museli vrátiť do Ruska, kvôli svojmu ruskému občianstvu. Niektorí ako Franz Marc a August Macke padli v boji.


Zdroje:

[1] KMINEK, Michal: Estetika nacionálního socialismu. s.18.

[2] KLEMPERER, Victor: Jazyk Třetí říše-LTI(poznámky filologovy). s.74.
[3] Degenerate art. [online]. Dostupné na internete: <http://www.greatesttheft.com/lessonplan.php?id=1> [2013.10.01.].

[4] HAĽÁK, Miroslav: Obrazy roztriešteného sveta – kapitola z dejín slovenského výtvarného expresionizmu. [online]. Dostupné na internete: < http://www.ssgbb.sk/kuratori/14/miroslav-halak > [2014.10.01.].

[5] FOSTER, Hal a kol.: Umění po roce 1900.  s.180.

[6] GLENN, Martina: Die Brucke. [online]. Dostupné na internete: http://www.artmuseum.cz/smery_list.php?smer_id=121> [2014.21.01.].

[7] GOMBRICH, E.H.: Příbeh umění. S.566.
[8]CHATELET, Albert a kol.: Svetové dejiny umenia- LAROUSSE. S.508.
[9] GLENN, Martina: Der Blau Reiter. [online]. Dostupné na internete: http://www.artmuseum.cz/smery_list.php?smer_id=122> [2014.21.01.].
Autorka: Daniela
Obrázky: nancyaurhora.blogspot.com, server.sk
 

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.