Falšovanie peňazí už za Občianskej vojny

Stručná história bankoviek

Papierové peniaze sa prvýkrát objavili v Ázií. Ich vznik súvisel s vynájdením papiera, čo sa podarilo Číňanom už v 2. storočí p. n. l. a prvé papierové peniaze sa začali používať až v 7. storočí n. l.

bankovka

 

Použitie papierových platidiel súviselo aj s Mongolskou nadvládou v Číne. Európania sa o používaní papiera ako platidla dozvedeli prostredníctvom cestovateľa Marca Pola.

Prvenstvo vo vydaní skutočnej bankovky však patrí Švédsku. Jej vydanie je spojené s menom kupca a podnikateľa Johana Palmstrucha.

Ďalšie európske bankovky sa opäť spájajú so severskou krajinou, konkrétne s Nórskom.

Vedľa histórie peňazí, ich vývoja, hľadania nových ochranných prvkov a nových výrobných technológií, sa paralelne rozvíjala i história ich falšovania. Falšované peniaze sú detailnými kópiami zákonných peňazí.

Dôvody falšovania

Falšovanie peňazí malo slúžiť ako súčasť propagandy proti nepriateľovi. Peniaze na sebe niesli texty s rôznymi významami – slúžili ako letáky. Do tejto skupiny patrí napríklad: prvá korunová bankovka s protikomunistickými heslami (1953), alebo bankovky bielogvardejcov tzv. bielej armády s antibolševickými textami, ktoré boli vytlačené počas občianskej vojny v Rusku (1918-1920).

falšovanie peňazí

 

Ďalším dôvodom bola snaha o poškodenie ekonomiky nepriateľskej krajiny. V tomto prípade sa vytvorilo veľké množstvo falzifikátov, ktoré mali slúžiť na infláciu meny. Najznámejším prípadom je falšovateľská franková aféra kniežaťa Windischgrätza alebo nacistické falšovanie britských libier.

Nacistické falšovanie britských libier

Nemcom sa podarilo vyprodukovať falošné peniaze v hodnote až 600 mil. dolárov. Od roku 1939 bolo Nemecko vo vojne s Veľkou Britániou. Ako už veľakrát predtým, Nemci sa pokúsili bojovať proti nepriateľovi aj na poli ekonomiky. V prípade Británie sa rozhodli zaútočiť na jej menu formou falšovania bankoviek.

Samozrejme, že takáto rozsiahla falšovateľská operácia sa nekonala bez vedomia najvyšších predstaviteľov nacistického Nemecka. Schvaľovali ju R. Heydrich, H. Himmler, ale vedel o nej aj samotný A. Hitler.

Ako pri každom falšovaní, bolo aj tu potrebné zariadiť podmienky na falšovanie. V prvom rade bolo nevyhnutné zohnať dobrý tím odborníkov na jednotlivé technické fázy falšovania – z koncentračných táborov zozbierali fyzikov, matematikov, ale aj technikov. Ďalšou z podmienok úspechu falšovania bolo kvalitné technické zabezpečenie a dobrý materiál na výrobu bankoviek.

falšovateľská dielňa

 

Ako sme spomínali vyššie, Nemcom sa podarilo vybudovať veľmi dobre organizovanú a širokú sieť distribútorov falošných libier. Falzifikáty prúdili do celej Európy prevažne diplomatickou poštou, a to priamo na nemecké ambasády vo vybraných štátoch. Distribučnú sieť tvorili aj manažéri hotelov alebo bankový zamestnanci.

Bolo len otázkou času, kedy sa táto rozsiahla falšovateľská akcia dostane do povedomia Británie. Briti mali počas vojny kvalitnú sieť špiónov a už v apríli 1943 mali informácie o falšovaní ich meny. Anglická banka (Bank of England) prestala postupne vydávať 10 librovú bankovku a z obehu sa sťahovali aj bankovky vyšších nominálov. Na konci vojny, v máji 1945, prestala 10 librovka platiť úplne. Namiesto starých sa preto začali vydávať nové bankovky s nedávno objaveným ochranným prvkom  metalickým prúžkom citlivým na elektrinu.

Trestanie

Aj v minulosti sa falšovanie peňazí prísne trestalo. Dokonca boli tresty oveľa prísnejšie ako v súčasnosti. V stredoveku sa napríklad peňazokazcom odtínali ruky, alebo sa im vypálilo na telo znamenie rozžeravenými razidlami. V Uhorskom kráľovstve sa za falšovanie mincí vykonal nekompromisný trest, totiž upálenie vinníka.

 Autorka: Martina Kružlíková

Zdroje: economy.sk/DNH/fals.htm, falzifikaty.sknadaciaslsp.sk

Obrázky: banky.sk/data/att/31362_obr.jpg, topky.sk

 

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.