Fascinujúci Príbeh Európy prináša najzaujímavejšie fakty z našej histórie

Európa, často nazývaná starým kontinentom alebo aj kolískou civilizácie, získala toto výstižné pomenovanie najmä vďaka významným a vplyvným kultúram, ktoré žili na jej území. Priniesla poznatky a pokrok v kultúre, umení, filozofii, politike, náboženstve či vede. Poďme sa spoločne pozrieť na príbeh našej geografickej domoviny a hlavné udalosti, ktoré ovplyvnili vývoj našej spoločnosti.

Názov Európa nesie po krásnej kráľovskej dcére z gréckej mytológie, do ktorej sa zamiloval najvyšší z bohov, Zeus.

Počas svojej bohatej histórie poskytla miesto pre život mnohým kmeňom, národom a kultúram. Keď sa pozrieme na zdokumentovanú históriu nášho regiónu, objavíme fascinujúce príbehy starých keltských, slovanských a germánskych kmeňov, o ktorých dnes kolujú viac-menej iba legendy. A to predovšetkým preto, že v našich končinách – na rozdiel od vyspelého Juhu – chýbalo písmo (ak nepočítame tzv. Slovanské runy, o existencii ktorých však neexistujú priame dôkazy). Zatiaľ čo na našom území pretrvával pravek, v Ríme už vládli cisári a staré Grécko stihlo pochovať svojich prvých veľkých filozofov. Je pravdou, že Rímska ríša v čase svojej najväčšej slávy siahala až k našim hraniciam (čo dokazuje nápis na Trenčianskej skale), ale prvé písmo na naše územie priniesli až Cyril a Metod v 9. storočí.

No aj pred prvými písomnými zmienkami sa na našom území toho dialo veľa zaujímavého. Pravekú kultúru, formujúcu Európu v časoch, o ktorých sa môžeme len dohadovať, mapujeme prevažne z vykopávok či už hrobov významnejších členov spoločnosti alebo z rozbitého riadu, ako by povedal laik.

Známky prvej civilizovanej spoločnosti priniesla na náš kontinent antika. Staroveké Grécko dalo ľudstvu prvých filozofov a básnikov, ktorých poznáme dokonca menom, ako aj prvé známky humanizmu. Grécko prinieslo svetu tiež Alexandra Veľkého, prezývaného Macedónskeho, ktorý mal už v 4. storočí pred Kristom zámer vytvoriť globálnu ríšu. Avšak zabránila mu v tom jeho predčasná smrť.

Všetky cesty vedú do Ríma, hovorí sa dodnes, i keď už to dávno nie je pravda – minimálne od chvíle, kedy bola objavená Amerika. Napriek tomu je Rím už po tisíce rokov jedným z najvýznamnejších miest sveta a v dejinách Európy má nezastupiteľnú úlohu. Či už išlo o vznik prepracovaného právneho systému, orientáciu na vzdelanosť, úpravu školského systému, výstavbu akvaduktov, mostov, kanálov a veľkých verejných budov, alebo len spôsob, akým Rím pristupoval k budovaniu vojenského systému.

Rím síce padol, no na jeho popole povstala nová svetová mocnosť- Vatikán. Sídlo hlavy katolíckej cirkvi – pápeža – ktorý mal určujúci vplyv na zmýšľanie väčšiny Európanov po dobu niekoľkých storočí. Katolícka cirkev bola dlhú dobu synonymom kresťanstva (hoci na Východe vládol Konštantínopol a jeho pravoslávie), ktoré sa stalo jedným z určujúcich nábožensko-kultúrnych smerov v Európe.

Ďalším bolo židovstvo, lenže Židia to tu nikdy nemali ľahké. I keď vďaka svojej šikovnosti boli často dosť bohatí, väčšinou žili na okraji spoločnosti.

Islam sa v Európe (okrem územia Turecka a Balkánu) nikdy veľmi neujal, aspoň nie do 20. storočia. Napriek tomu, že Osmani sa o to usilovne snažili niekoľko storočí. Zopár obdivuhodných historických pamiatok sa v Európe nachádza dodnes a nájdeme ich napríklad na juhu Španielska.

Pokiaľ ide o vojny, na tie sú dejiny Európy tiež bohaté. A určite boli jednými z hlavných udalostí, ktoré ovplyvňovali formovanie starého kontinentu. Masové konflikty prišli síce až v 20. storočí s 1. a 2. svetovou vojnou, avšak aj predtým bojovali na našom území Rusi či Francúzi (v slávnej bitke pri Slávkove) či dokonca Švédi, ktorí sa v roku 1648 pokúšali v rámci tridsaťročnej vojny dobyť Prahu.

Európsku spoločnosť ovplyvnilo nielen náboženstvo, ale aj humanizmus a osvietenstvo, rozvíjajúce sa paralelne s reformáciou, to znamená trieštením kresťanstva na menšie frakcie, ktoré neuznávali moc Vatikánu. Obdobie humanizmu sa vyznačovalo výraznými sekularizačnými tendenciami, teda snahou o odluku cirkvi a štátu, a vyvrcholilo francúzskou revolúciou v roku 1789.

Vzhľadom na rozmanitosť jednotlivých národov žijúcich v Európe, ide o kontinent, ktorého kultúrna a politická roztrieštenosť nemá na svete obdobu. Zapríčinili to nielen vyššie uvedené skutočnosti, ale aj dlhodobé rozdelenie územia na západný a východný blok: na oblasť s americkou, respektíve britskou, nemeckou a francúzskou sférou vplyvu, a na územie pod vplyvom Ruska.

Táto roztrieštenosť, nech už bola spôsobená čímkoľvek, nám zároveň zachovala bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré môžeme dodnes obdivovať napríklad v architektúre či umení.

Pozrite si fascinujúci príbeh znázorňujúci a vysvetľujúci naše dejiny v novom exkluzívnom seriáli televíznej stanice Viasat History s názvom Príbeh Európy, ktorý začína už túto sobotu 25. augusta o 20.00 hod.

www.viasathistory.cz FB: ViasatHistoryCZ

Obrázky: ViasatHistoryCZ

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.