Ferdinand a Izabela

Táto dvojica je príkladom toho, ako si dokážeme zamilovať ideál. Hoci Izabela pred svadbou Ferdinanda Aragónskeho nikdy nestretla, stačilo, aby počula o jeho pôvabe, múdrosti a prefíkanosti. On si ju zase zamiloval z rečí, ktoré ju predstavovali ako krásnu a šarmantnú ženu so zmyslom pre humor. Takto sa začali milovať na diaľku. Izabelin nevlastný brat, kráľ Enrique IV. Kastílsky, však zakázal akékoľvek stretnutia milujúceho sa páru. Mal v pláne oženiť Izabelu do Portugalska alebo medzi francúzsku šľachut. Láska si však k sebe nakoniec našla cestu. 

Tajné stretnutie

Jedného dňa si princ Ferdinand povedal „dosť“ a rozhodol sa stretnúť so svojou princeznou. Legenda hovorí, že sa prezliekol za obyčajného obchodníka, aby ho nikto nespoznal. Izabela oklamal Enriqua zasa tak, že šla oficiálne navštíviť kryptu svojho biologickéh brata. Ihneď ako sa dvojica stretla, vedeli, že sú si súdení. Rozprávali sa celé hodiny, smiali a nechceli byť bez seba už ani minútu. 19. októbra 1469 sa konala vo Valladolide veľkolepá svadba. Toto  rozhnevalo portugalského kráľa, ktorý si nárokoval na kastílsky trón. 

Zjednotenie Španielska

Romantické manželstvo tohto páru prinieslo svetu reconquistu (znovudobytie, oslobodenie územia, ktoré ovládali moslimovia). Vďaka získaniu moslimského kráľovstva Granada sa zapísali do cirkevných dejín ako „katolícki monarchovia„. Spoločne znednotili Španielsko a priniesli pre krajinu mier i prosperitu. Na svoj dvor pritiahli aj cestovateľa Krištofa Kolumba. Objavenie nového sveta naplnilo španielske pokladnice a kresťanstvo sa začalo šíriť z katedrál Toleda už aj do Mexika a Argentíny. Títo zdanlivo mierumilovní a citliví ľudia sa stali najmocnejšími panovníkmi v dejinách, no tiež zakladateľmi španielskej inkvizície

Ferdinand a Izabela

Posadnutí náboženstvom

V Španielsku existovali pôvodne tri náboženstvá – kresťanstvo, islam a judaizmus. Katolícky panovnícky pár sa snažil vniesť jednotu aj sem. Torquemada bol spovedníkom oddanej katolíčky Isabely Kastilskej už od doby,  keď bola dieťaťom. Preto mal na ňu ako na kráľovnú obrovský vplyv. Okrem toho ich spojovala ešte jedna vec – posadnutosť. Boli posadnutí vierou a hrozbou kacírstva. Isabela a Ferdinand naliehali v roku 1483 na pápeža Sixtia IV., aby za generálneho španielskeho inkvizítora menoval Torquemada. Jeho fanatická oddanosť viere z neho urobila dokonalého kandidáta na túto rolu. S podporou kráľovského dvora a Vatikánu začal prenasledovať kacírov a konvertitov. Torquemada vlastnoručne napísal knihu s pokynmi, v ktorej podrobne opísal, ako je možné identifikovať konvertujúcich kacírov (prestupujúcich na katolícku vieru).

Torquemada používal tak extrémne metódy, že proti nemu vzniesol písomné námietky aj sám pápež. Ferdinand Aragónsky a Isabela I. Kastílska však stáli na jeho strane. Torquemada videl problém v kontakte kresťanov so Židmi. Ďalším krokom vpred mala byť teda démonizácia Židov.

Tomas de Torquemada zomrel vo svojom kláštore v Aville v roku 1498 pokojnou smrťou.

Nuž, aj takáto bola temná stránka milujúceho sa páru. 

Autorka: Simona Sagová

Zdroj a obrázok: listverse.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.