Francúzska cudzinecká légia IV.

Bitka o Dien Bien Phu

Po skončení 2. svetovej vojny sa Francúzi rozhodli posilniť svoje postavenie v kolóniách v juhovýchodnej Ázii, konkrétne v priestore takzvanej Indočíny – „teritória medzi Indiou a Čínou“, ako sa v období francúzskeho koloniálneho panstva nazývalo územie dnešného Vietnamu, Laosu a Kambodže. Avšak, vo Vietname sa im postavilo na odpor komunistické partizánske hnutie Viet Minh vedené Ho Či Minom, podporované ZSSR a Čínou. Jednotky Viet Minhu bojovali od roku 1941 proti japonským okupantom a v septembri 1945 vyhlásili nezávislosť Vietnamu, ktorej sa nehodlali vzdať ani po príchode francúzskych koloniálnych zložiek. Tie sa nedokázali prispôsobiť partizánskemu spôsobu boja a spoliehali sa len na svoju materiálnu prevahu, čo nakoniec viedlo k ich porážke. 20. novembra 1953 boli v oblasti Dien Bien Phu vysadené prvé elitné jednotky výsadkárov a príslušníkov cudzineckej légie, ktorých úlohou bolo zabezpečiť oblasť a vybudovať opevnenú základňu.

Už počas prvého výsadku sa Francúzi dostali pod ľahkú delostreleckú paľbu. Francúzi chceli túto malú dedinu ležiacu v Hornom Tonkine v blízkosti hraníc s Laosom obkolesiť množstvom bunkrov, zákopov, mínových polí a silným delostrelectvom. Obsadenie oblasti zdôvodňovali ochranou Laosu pred silami Viet Minhu, odkiaľ by tiež bolo možné útočiť na južný Vietnam. Výber miesta však nebol veľmi rozumný vzhľadom k tomu, že Dien Bien Phu ležalo vo vnútrozemí, v odľahlom a ťažko prístupnom údolí. Partizáni tak veľmi ľahko prerušili zásobovacie trasy a Francúzi zostali závislí od leteckej podpory. Ďalším omylom bol predpoklad, že na pevnosť zaútočí maximálne 20-tisíc povstalcov bez ťažkej výzbroje. Vietnamský generál Võ Nguyên Giáp však nakoniec zhromaždil viac ako 100-tisíc vojakov a viac diel ako mali Francúzi, pričom opevnenú pevnosť bránilo aj s neskoršími posilami len 15-tisíc francúzskych vojakov a legionárov. Iba necelá polovica z nich však boli Európania (okrem Francúzov tam boli napríklad aj emigranti z Československa, ktorým sa budeme venovať v ďalšej sérii článkov). Na ich čele stál generál Christian de Castries. 13. marca 1954 začal Viet Minh s obsadzovaním okolitých pahorkov, pričom prvý bol dobytý už v tento deň. 14. marca bol obsadený ďalší pahorok. 28. marca mohli Francúzi vďaka vylepšeniu počasia vyslať bombardéry, ktorých účinnosť však bola veľmi nízka kvôli vynikajúcemu maskovaniu partizánskeho delostrelectva. 30. marca až 5. apríla 1954 sa v tzv. bitke piatich pahorkov Vietnamcom podarilo ovládnuť zvyšné hory obkolesujúce údolie a 250-tisíc nosičov na ne cez nepriechodnú džungľu začalo vynášať delá a mínomety rozobrané na súčiastky. Okrem iného, partizáni používali aj protilietadlové delostrelectvo vypožičané aj s obsluhou z Číny, čo znemožnilo ďalšie zásobovanie Francúzov. V poslednej fáze útoku na pevnosť, ktorá sa začala 1. mája 1954, sa povstalci priblížili k francúzskym líniám a začali s tzv. „taktikou ľudských vĺn“ – masové útoky pechoty bez ohľadu na ľudské straty. Obrancovia boli čoskoro vyčerpaní a bez munície, čo ich prinútilo 7. mája 1954 kapitulovať. Z 15-tisíc legionárov a príslušníkov koloniálnych plukov francúzskej armády 2 293 vojakov padlo, 5 195 bolo ranených a 10 998 padlo do zajatia, z ktorého sa po štyroch mesiacoch vrátilo živých len 3290 mužov. Straty Viet Minhu sa odhadujú na 50-tisíc padlých a ranených. Paralelne s obliehaním Dien Bien Phu prebiehali v Ženeve od apríla do 21. júla 1954 rokovania medzi Francúzmi a zástupcami komunistického Vietnamu. Na základe  dohody, ktorá bola uzatvorená na Ženevskej konferencii, sa po porážke Francúzi z Vietnamu stiahli. Ten bol rozdelený na severnú – komunistickú časť a na Južný Vietnam kontrolovaný USA (Američania Francúzom dodávali od začiatku bitky zbrane a techniku. V najkritickejšom momente Francúzi požiadali Američanov o priamy vojenský zásah, a údajne uvažovali aj o použití malých jadrových bômb. USA však kvôli obavám z rozsiahlejšieho konfliktu zasiahnuť odmietlo.). Pád pevnosti Dien Bien Phu znamenal koniec takzvanej 1. vietnamskej vojny a jednu z najväčších porážok Francúzska ako koloniálnej veľmoci. Zároveň to bola aj vzpruha pre protikoloniálne a komunistické hnutia po celom svete, najmä vo francúzskych mimoeurópskych územiach (hl. Tunisko, Maroko, Alžírsko).

…………………

Prvá časť seriálu Francúzska cudzinecká légia, ktorá sa venuje jej vzniku a histórii, je prístupná TU.

Druhú časť – Bitka pri Camerone nájdete na tomto odkaze.

Tretia časť – Legionári v 1. a 2. svetovej vojne je TU

______________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

KUDRNA, L. Akce „Vietnam“. Dostupné na internete: <http://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1002/023-043.pdf>.

KUDRNA, L. Živí záviděli mrtvým. Dostupné na internete: <http://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1004/042-058.pdf>.

MORVAY, P. Pád pevnosti Dien Bien Phu. Dostupné na internete: <http://encyklopedia.sme.sk/c/1487806/pad-pevnosti-dienbien-phu.html>.

SVETOVÉ ZDRUŽENIE BÝVALÝCH ČESKOSLOVENSKÝCH POLITICKÝCH VÄZŇOV. Francúzska légia. Dostupné na internete: <http://www.szcpv.org/fcl/fcl1.html>.

Obrázok: d.ibtimes.co.uk/en/full/1377506/paratroopers.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.