Gjergj Kastrioti Skanderbeg (časť druhá)

Albánsko-benátska vojna

Na konci novembra sme vám priniesli prvú časť nášho malého seriálu Gjergj Kastrioti Skanderbeg. Dnes naň nadviažeme, pričom sa môžete tešiť na veľa nových zaujímavostí. 

Keď sa v roku 1443 do albánskeho procesu obrodenia zapojil Gjergj Kastrioti Skandrebeg, Benátska republika, ktorá v tom období ovládala aj územie severne od Albánska, vnímala tento krok ako v celku pozitívny, keďže sa tým vytvorila nárazníková zóna medzi nimi a Ottomanským impériom. Aj mesto Lezhë, kde vznikla liga spájajúca albánskych aristokratov ochotných postaviť sa Turkom, ležalo na benátskom území. Po výrazných víťazstvách Skanderbega a jeho vzostupe sa však Benátky začali obávať, že ich postavenie v oblasti bude ohrozené a tento strach vyvrcholil sporom o pevnosť Dagnum až do Albánsko-benátskej vojny, ktorá trvala v rozmedzí rokov 1447-1448. Benátčania v tejto vojne ponúkli odmenu za hlavu Skanderbega a povolali na pomoc Osmanov, ku koordinovanému útoku, ktorý by Albáncov zovrel z dvoch strán.

14.5.1448 začalo obliehanie hradu Svetigrad vedené sultánom Muradom II. a jeho synom Mehmedom. jednotky dislokované v tejto pevnosti však útokom odolávali, kým Skanderbeg so zvyškom armády ohrozoval zásobovacie a obliehacie jednotky Turkov. 23.7.1448 Skanderbeg porazil Benátčanov v bitke pri Shkodëri, na konci leta toho istého roku však posádka Svetigradu kapitulovala pod podmienkou bezpečného odchodu, ktorú schválil samotný sultán. Dôvodom boli problémy s pitnou vodou. Na príčine týchto problémov sa však doboví historici rozchádzajú. Jedna teória hovorí o tom, že Turkom sa podarilo nájsť a prerušiť zdroj vody, z ktorého bola pevnosť zásobovaná, podľa druhej odmietli vojaci ďalej piť vodu po tom, ako sa v studni našiel mŕtvy pes. Hoci Skanderbegove straty neboli príliš veľké, odovzdaním hradu prišiel o dôležitý strategický bod. Ešte v auguste toho istého roku sa mu však podarilo poraziť Turkov v bitke pri Oraniku a zajať Mustafu Pashu spolu s dôstojníkmi, od ktorých sa dozvedel, že to boli Benátčania, kto povolal Osmanov, aby napadli Albánsko. Mustafa Pasha bol neskôr vykúpený Turkami a Benátčania po tejto porážke sami začali tlačiť na dohodu o mieri, ktorá bola podpísaná 4.10.1448. Kastrioti získal pre Albánsko zmluvou viaceré územia či ekonomické výhody. Vďaka tomuto konfliktu začal upevňovať kontakty s Alfonzom V. Aragornským, odvekým rivalom Benátčanov v tomto regióne.

Vznikol predpoklad, že jedným z dôvodov, prečo Skanderbeg súhlasil s mierovou zmluvou, bola výzva Jána Huňadyho, aby sa pripojil k výprave proti sultánovi. Avšak, keďže sultán Murad II. sa spojenia týchto kresťanských armád obával, začal bitku skôr a Skanderbeg nestihol prísť na pomoc. Keď bola po trojdňovom boji uhorská armáda zdrvujúco porazená, albánske sily boli asi 20 míľ od Kosovo Polje, kde sa bitka odohrala…

O pokračujúcej snahe Osmanov poraziť Skanderbega a jeho ľud sa dočítate v ďalšej časti minisérie.

______________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

britannica.com/biography/Skanderbeg

historyofwar.org/articles/people_skanderbeg.html

albanianstudies.weebly.com/skandebeg.html

roman-catholic-saints.com/skanderbeg.html

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/en/thumb/4/48/Serbmigra.jpg/800px-Serbmigra.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.